Bez dychu

Vieš, komu si dal svoje srdce?
Kam preteká krv z tvojho vnútra, ktoré krváca?
Kam sa podel tvoj pohľad?
Všetky slová, ktoré sľubovali krajší život?
Kde je tvoja hrdosť a porozumenie?
Krása, ktorá vyviera zvnútra?
Kam sa podel jemný dotyk tvojich drsných rúk?
Kam steká tá cudzia krv z tvojich rúk?
Kam ubiehajú tvoje nočné myšlienky v bezvetrí?
Kam smerujú všetky tvoje sny?
K realite?
K záhube?
Alebo znova len k snom?
Kam sa podel tvoj úsmev?
Tak nevinný,
tak anjelsky čistý?
Kde zmizli chvíle, v ktorých si sa dokázal zastaviť?
Kam zmizla farba z tvojich očí?
Ich život,
ich hĺbka?

Odkiaľ sa berie ten chlad?
Odkiaľ prišli tie nevraživé a stručné slová?
Prečo je tvoj dotyk tak chladný?
Tvoj pohľad plytký a prázdny?
Prečo je tvoja tvár tak bledá?
Nevľúdna?
Neciteľná?
Prečo utekáš?
Zatváraš dvere,
unikáš do noci?
Prečo mám pocit, že svet sa zbláznil?
Je tmavý,
chladný,
nevľúdny,
plný hnevu,
plný nenávisti...
Prečo cítim ten prázdny priestor vo vnútri?
Je tak sám,
tak neosobný.

Prečo každú noc lietajú izbou iskry?
Prečo páliš náš domov nenávisťou chladnej ocele?
Prečo uťahuješ obväzy až do krvi?
Prečo šeptáš, "nečakaj ma?"
Kam smerujú tvoje nočné kroky?
Koho krv ťa sfarbí do šarlatovej?
Koho lovíš pod rúškou noci?
Odkiaľ sa berie tá agresivita?
Tvoj zvláštny pohľad na svet?
Každá sekunda, ktorú premárním tichými otázkami?

Žiješ bez pocitu,
dorážaš až dokonca,
utekáš, kým neprídeš o dych.

Dnes už nevidím,
nechcem sa dívať,
nepočúvam,
dnes si už bez dychu.
Prázdna schránka krásnych očí,
prázdne oči do prázdneho sveta.

Ten kúsok svetla,
tvoje dychtivé oči,
chcem počuť ako dýchajú, ako vracajú život do tvojho sveta snov.
Červená tvojich pier,
ich sladká chuť,
dotyk rúk,
pocit bezpečia.

Bez dychu,
na doraz,
do nekonečna!
Zovieraš pevne svoju zbraň,
dýcha za teba.
Snažíš sa byť rýchlejší než svetlo, ktoré mizne z tvojej prítomnosti.
Si bez dychu,
nežiješ,
nekričíš...
Ani kvapôčka slzy,
žiadny prejav citu.
Si skrátka najlepší!
Bez kvapky krvi v srdci,
bez kvapky zaváhania,
bez kvapky strachu.

Kam si dal svoje srdce?
Vieš, kam sa podelo?
Myslíš si, že ho môžeš len tak znova nájsť?
Kam sa podela tvoja láska?
Myslíš si, že ju nájdeš?

Každý deň, otváraš dvere. Na zem kvapká červená, tvoja tvár znova umiera.
Nemáš žiadny zmysel, nevidíš pred seba...
Nedýchaš, nie si...
...k zemi padá posledná karmínová slza...
Prichádzaš bez dychu, vyhodený z reality, zo sveta...

Kam sa podel...
Kam si sa podel?
...nedýchaš...necítiš ma...