Máme ešte nádej? 05

Máme ešte nádej? 05

„Vy ste absolútne neschopní. Ako som si vás mohol zobrať pod svoje krídla a dávať vám jesť piť a nocľah? Asi ste ma nadrogovali alebo čo. Dobre, za týždeň bude vojna. Ohláste to nech sa tak nestrachujú.“ povedal Pein.
„Áno, šéfe. A máme im to poslať poštovným holubom?“ spýtal sa Hidan
„A chcete im to povedať osobne alebo čo. No jasné, že to máš poslať po holubovi, ty idiot.“
„A berieme zajatcov?“ opýtal sa ešte.
„Nie, alebo by si niekoho chcel?“
„No, áno, ale to je jedno.“
„Žiadnych zajatcov tu už nestrpím. Je vám to jasné? Keď unesieme Kyuubiho, tak ho z neho odstránime ešte v ten deň. Odchod!“

Na ďalší deň ráno čakalo pred kanceláriou Hokage jedenásť ninjov. Po zaklopaní sa všetci nahrnuli dnu.
„Dobrý deň, Tsunade-sama!“ pozdravili všetci.
„Doviedla som svoju skupinu na záchranu Naruta.“ povedala Hinata.
„To už nebude treba.“
„Čo? Oni ho zabili?“
„Nie, nejako im ušiel a chcú za týždeň vojnu.“
„Ale kde je teraz?“
„To ma teraz naozaj najmenej trápi.“ rozkríkla sa Tsunade. Hinata sa rozplakala a utiekla preč.
„To dievča je tak zaľúbené. Musím jej to ísť vysvetliť. Takže vy sa teraz rozíďte a choďte sa pripraviť na vojnu. A ty Gaara samozrejme nemusíš.“
„Ako by som nemusel. Naruto mi pomohol, keď na nás zaútočili. Takže je jasné, že vám pomôžem. A okrem toho som Kazekage a pokiaľ viem, tak je nutnosťou Kage pomáhať iným Kage.“
„Dobre, máš pravdu. Si tu vítaný.“
Tsunade sa rozbehla tým smerom ako Hinata. Za chvíľu ju našla plakať pod jedným zo stromov. Prisadla si k nej a položila jej ruku na rameno.
„Nechajte ma, prosím.“
„Hinata, v Konohe je strašne veľa ľudí. Vojna je niečo obrovské a strašne ťažko sa to zvláda. Musím ochrániť veľa životov a pritom obetovať, čo najmenej. Ani nevieš ako mi je za Narutom strašne smutno. Najviac mi chýba ten jeho optimizmus. Vždy nabehol do mojej kancelárie a požadoval novú a novú misiu. A keď som žiadnu nemala, tak nahodil smutný výraz a niečo som mu vymyslela. A kde teraz je? Tak to netuším. Ak chceš tak si môžeš niekoho zobrať a prejsť sa tým smerom. Ale je to nebezpečné, lebo tam môžu byť Akatsuki. Ale ver mi, že ak by vojna nebola, tak by som prezrel každú dedinu na tomto svete, pozrela pod každý lístoček, či tam nenájdem Naruta.“ povedala a tiež sa rozplakala.
„Tsunade-sama, ale on bol ranený a potreboval pomoc. Bola by som radšej, keby ho Akatsuki uniesli. Teraz neviem kde je a to ma zožiera a myslím, že už aj tak nežije. Lebo keby žil, tak by sem prišiel a povedal by nám, čo sa stalo. A viem, že keď Akatsuki prídu, jediné čo tu budú chcieť je Naruto. A keď ho nenájdu, tak to tu zničia.“
„Ukludni sa a mysli na to, že Naruto žije, len sa nemôže dostať sem, lebo ho niečo zdržalo. Ale ver mi, že on sa vráti a všetkých zachráni.“ povedala Tsunade, zdvihla sa zo zeme a utrela si slzy.
„No poď. Dala by si si niečo?“
„Hodil by sa jeden ramen.“ povedala a usmiala sa na ňu.
„Ten Naruto na teba nemá až tak dobrý vplyv.“
„Ale ja na neho áno.“ Hinata sa taktiež zodvihla zo zeme a spolu s Tsunade išli do Ichiraku ramen.

Celý týždeň pomáhal Naruto Nayashimu na jeho statku. Dojil kravy, kydal hnoj, polieval kvetinky a iné podobné práce, ktoré sa na statku museli robiť.
„Chlapče musím ísť do mesta po nejaké maslo. Už totiž došlo a nemali by sme si, čo natrieť na chleba.“ Hovorí raz ráno.
„A nemám poň ísť ja?“
„Nie, nemusíš sa báť, za dve hodiny som naspäť.“
„Dobre, tak sa majte.“
„Ahoj! A choď dať pásť kravy!“
„Samozrejme, žiadny strach.“ Starec odišiel a Naruto išiel pásť.

V Konohe a u Akatsuki sa celý týždeň poctivo pripravovali. Akatsuki už boli na ceste a chýbalo im pár metrov. Postavili sa vedľa seba a prišli pred bránu.
„Chceme hovoriť s Tsunade-sama.“ povedal Pein.
Opäť minút prišla Tsunade.
„Čo tu chcete?“
„Vy to dobre viete. Dajte nám ho a my nebudeme otravovať. Teda nie teraz.“
„Máte smolu, lebo ani my nevieme kde je.“
„Pekný pokus o vtip, ale nezasmial som sa ,bohužiaľ.“
„To nebol vtip.“
„Takže Vám na ňom záleží.“
„Aj keby nie. Nie je tu.“
„Tak to máte smolu, zaútočte!“ prikázal im.
Akatsuki sa na nich rozbehli a zničili strážcov. Boj ďalej pokračoval ďalej. Rozmiestnili sa všade po Konohe a okolo každého sa objavilo 10 ninjov.

„Ahoj, chlapče.“ pozdravil Nayashi.
„Dobrý deň, Nayashi, ako bolo v meste?“
„Nepustili ma tam, lebo dnes na nich niekto zaútočí.“
„A v akom meste ste boli?“
„Konoha, vesnica ukrytá v lístí.“ V Narutovi hrklo.
„Konoha.... Konoha... Konoha......“
„Deje sa niečo.“ Naruto sa na neho pozrel.
„Nayashi, volám sa Naruto Uzumaki a som budúci Hokage Konohy.“
„To naozaj? Zdal si sa mi povedomí. Veľmi sa podobáš na štvrtého.“
„To je môj otec. Yondaime-sama alebo Minato Namikaze.“
„Super.“
„Musím im pomôcť. Neviete kto na nich zaútočil?“
„Nejaký Aksati?
„Akatsuki. Zbohom Nayashi a veľmi Vám ďakujem za Vašu starostlivosť.“
„Nemáš zač, chlapče. Prepáč, Naruto a niekedy sa tu zastav.“
„Áno, nemajte obavy.“ povedal a rozbehol sa do Konohy. Išiel, čo najrýchlejšie mu nohy stačili.

Predošlí diel: Máme ešte nádej? 04
Ďalší diel: Máme ešte nádej? 06