Sabaku no Gaara sa zamiloval-05 hádka a záblesky minulosti

Hoci ho svojou silou prekvapila, ešte stále jej neodpustil, ten lak na oblečený a nočné prekvapenie. Sany bola zahĺbená do svojich myšlienok.
„Kazekage-sama?“
Gaara sa k nej otočil,
„prosím?“
„Veľmi vám vadí ten lak?“
„No dosť, ale ako vravím to si vyperieš.“
Sandy sa snažila byť milá.
„Mrzí ma to, ja som nechcela.“
„To je pekné, že ťa to mrzí ale aj tak si to vyperieš.“
Gaara mal pocit, že ju zlomí, keď k nemu už tak doliezla, myslel si, že si k nej už môže dovoliť všetko. Ale škaredo sa mýlil. Sandy zhlboka dýchala a snažila sa upokojiť.
„Už som sa vám ospravedlnila, čo ešte chcete?“
Skríkla odrazu. Gaara až nadskočil, toto nečakal no nenechal sa len tak okrikovať. To by nebol Gaara, keby jej to nevrátil.
„Chcem mať čisté šaty! A keďže si ich ušpinenie zavinila ty, vlastnoručne sa postaráš o ich čistotu!“
V Sandy to vrelo.
„Nie som vaša slúžka! Keď ste taký čistotný, môžete si to spraviť aj sám!“
Gaara otvoril ústa, že jej čosi povie, ale všimol si, že sú už v dedine a preto, že bolo ráno nemal v úmysle svojím krikom zobudiť polovicu obyvateľov. Namrzene na ňu zazrel a naštvane vykopol dvere do svojho domu. Sandy sa od hnevu až triasla, čo si to k nej ten pieskový červ dovoľuje? Cez dom sa prehnala ako tornádo, surovo zabuchla dvere svojej izby a hodila sa na posteľ, snažila sa upokojiť svojou knihou.
(V tú istú chvíľu, len inde v dome)
Gaara naštvane zatresol dvere vo svojej kancelárii, zamkol sa a zvalil do kresla, z tajného šuflíka vytiahol malú knižku a popri tom si mrmlal.
„Vrrr, ako sa len opovažuje takto sa ku mne správať? Som kazekage, mala by mať úctu. Keď si predstavím, že s ňou mám cestovať zajtra do Konohy, ide ma poraziť!“
Otvoril knihu a začal čítať.
(O pár hodín)
Sandy práve schádzala dolu schodmi do malej jedálne, bol čas obeda a Temari ju volala dole. Len čo zišla na prízemie zbadala krvavočervený odtieň vlasov. Odrazu sa to čudo dvihlo a ona zbadala Gaaru. Zostala bez pohnutia stáť, hneď ako si ju Gaara všimol zostal aj on vyjavene stáť. Prezeral si ju od hlavy po päty. Mala na sebe sieťkované tričko s krátkym rukávom, čierne minišaty, legíny a sieťkované podkolienky. Na rukách mala taktiež sieťkované rukavice bez prstov (len také na dlane:)). Musel uznať, že jej to šialene pristane. Ale zo snenia ho vytrhlo čosi čo si na nej pred tým nevšimol. Na stehne mala čelenku so znakom pieskovej dediny, a nie listovej. Zamračil sa v tom momente doširoka otvoril oči, hlavou mu preblesla spomienka na malé dievčatko. Dievčatko s červenými vlasmi, ktoré prišlo o rodičov a skoro aj o život, keby ju v piesku neodniesol preč od rozvášneného davu, nevedel prečo ju chceli zabiť ale to ho ani nezaujímalo. Ďalší záblesk: To dievčatko ho objalo a zašepkalo ďakujem, potom ušlo do púšte. Hľadal ju tri dni, no nič nenašiel. Je možné aby táto mladá žena bola to malé dievčatko?