Linn Hyuuga - 18. časť

Misia v Zemi vĺn

„Linn, mám pre teba misiu.“ Ozvala sa Tsunade, po jej príchode.
„Kam?“ Teraz? Ach jaaj, hodila očkom na Kakashiho, ktorý však uprene hľadel na Piatu.
„Do Zeme vĺn. Musíš odniesť tieto tajné spisy Feudálnemu pánovi. Ale tak, aby o tom nikto nevedel.“ Posledné slová vyslovila s veľkým dôrazom.
„Nevedel? Prečo?“
„Keby niekto zistil, aké informácia obsahujú, ich zem by sa ocitla vo vojne.“ Odvetila jej.
Takže to bude nebezpečné. A to som sa bála, že to bude nejaká nudná misia. „Kedy mám vyraziť?“
„Hneď!“ Tsunade jej podala zvitky.
„Sama?“ Ozval sa Kakashi, ktorého sa náhle zmocnili obavy.
„Je už Jounin, tak čo čakáš?“ Odvrkla mu Tsunade.
Linn sa uškrnula. „Kakashi, som dosť silná, tak mi ver.“
Myklo ním. Ver mi! To mu povedala nedávno. A on jej sľúbil, že bude. Vždy. Usmial sa.
„Tsunade-sama, Kakashi, tak zatiaľ.“ A zmizla.

„Ona to zvládne,“ povedala z ničoho nič Tsunade.
„Mhm....“ Ozvalo sa z Kakashiho.
„A okrem toho, mám taký pocit, že sa tu dlho nudiť nebudeme.“ Zasmiala sa.
Nechápavo na ňu zdvihol hlavu.
„Onedlho sa vrátia.“ Pozerala sa na obláčiky na oblohe.
Už pochopil. „Áno, už čoskoro. Som na neho zvedavý.“ A aj on pozrel na oblaky, ktoré stále menili svoj tvar. Naruto...
****

Hľadela na mŕtvych ninjov na zemi. „To je už štvrtá skupinka za posledný týždeň, ktorá ma napadla. Ešteže už tam budem,“ vravela si a nahlas si povzdychla.
„Tie papiere musia byť naozaj dôležité.“ Kľakla si k nim. „To je divné. Títo sú tiež odtiaľ. Prečo ale posielajú ich? Niekto chce asi vojnu.“ Postavila sa a rozbehla sa ďalej.

Konečne zbadala mesto. No, už sa len nepozorovane dostať k nemu. Vošla do mesta a splynul a s davom. To jej išlo vždy vynikajúco.
Nenápadne sa dostala do paláca. Mala jeho podrobné plány v hlave, takže vedela, kde je jeho pracovňa.
Keď tam vošla, bol dnu. Zdvihol hlavu.
„Prišli ste ma zabiť?“ Ozval sa chladne.
Pokrútila hlavou. „Mám tu niečo pre vás,“ vytiahla zvitky a podala mu ich.
Kým čítal, ona si ho dôkladne prezerala. Mal už dosť vysoký vek, ale vyzeral byť veľmi čulý. Zrejme bol aj dosť vysoký, hoci to sa nedalo presne povedať, keďže sedel.

„Takže som sa nemýlil. Hokage mi to potvrdila. V tom prípade,“ pozrel na ňu, „ťa musím požiadať, aby si tu týždeň ostala. Kým v deň mojich narodenín neohlásim meno môjho nástupcu.“
„Nástupcu?“
„Ja umieram. Godaime mi poslala výsledky mojich testov. Je to nezvratné. A ja musím určiť môjho nástupcu, inak by tu zavládli boje o moc.“ Náhle zakašlal a radšej sa napil.
Takže to tam bolo. „Nebojte sa. Lepšieho ochrancu, ako som ja, nenájdete. Ostávam.“

Od tej chvíle sa od neho nepohla ani na krok. Bola s ním na jeho schôdzach, bola s ním keď jedol, keď sa prechádzal, keď spal. Ona sama veľmi spánok nepotrebovala, a keď aj áno, tak si zdriemla tak, aby ho mala na dohľad.
Počas toho týždňa musela zabiť piatich ninjov, ktorí sa ho pokúsili napadnúť. Aj keď sa snažila, aby ostali nažive, nedarilo sa jej to. Pretože potom sa zabili oni sami.

Bolo jej zvláštne, ako si toho mrzutého starca tak rýchlo obľúbila. Bol veľmi rozkazovačný, občas nepríjemný, ale keď ho videla medzi ľuďmi, cítila, že má dobré srdce. Bolo to vidieť na jeho správaní k nim.

Konečne prišiel deň jeho narodenín. Celá krajina oslavovala. A on bol šťastný. Po dlhej dobe zase. Aj keď, pozrel na Linn, stojacu vedľa neho, ako sa usmieva na ľudí, vďaka nej som sa opäť cítil byť človekom, nie iba nástrojom.
Vstal a zdvihol ruku. Všetko utíchlo. „Ľudia zeme vĺn, dnes sne sa tu zišli kvôli dvom udalostiam. Jednou z nich sú moje narodeniny, to vy iste viete. A tou druhou je,“ odmlčal sa, „je menovanie môjho nástupcu.“
Davom to zašumelo. „Čo? Nástupca? Prečo?“ Nikto nič nechápal.
Znovu zdvihol ruku. "Nebojte sa, ešte určite neodídem. Ale už tu ani dlho nebudem. Preto je mojou povinnosťou vám oznámiť, že budúci Feudálny pán bude Ayashi Toru, môj synovec.“
Najprv bolo ticho. A potom sa ľudia začali radovať. Jeho synovec bol medzi nimi veľmi obľúbený. Podobal sa na ich terajšieho pána, či už povahovo alebo fyzicky. Preto sa radovali, lebo vedeli, že sa budú mať aj naďalej dobre.

Linn pozrela na neho. Ten sa spokojne usadil a vydýchol si. Bol rád, že to zobrali tak dobre.
Celú oslavu si nepovedali ani slovo. Ani potom, keď ho išla vyprevadiť. Až keď zastali pred jeho izbami.
„Týmto sa tvoja misia končí. Dobre sa vyspi a zajtra sa môžeš vrátiť späť do Konohy. Ďakujem ti za tvoju pomoc,“ vravel otočený tvárou k dverám a chrbtom k nej.
„Hai!“ Otvorila ústa, že ešte niečo povie, keď vtom jej niečo podal.
„Toto sú papiere pre Hokage, prosím, daj jej ich. To je všetko. Teraz choď.“ A otvoril dvere.
Mlčky ich vzala, prikývla a už odchádzala, keď začula šepot.
„Kedykoľvek sem môžeš prísť. Vždy si tu vítaná.“ A potom sa dvere zavreli.
Usmiala sa. On je jednoducho skvelý. Odišla sa vyspať a skoro ráno vyrazila.
****

Po necelých dvoch týždňoch dorazila do Listovej. Nevšímajúc si stráž pri bráne, pobrala sa hneď k sídlu Hokage.
Zaklopala na dvere. „Ďalej!“ Ozvalo sa a ona vstúpila.
„Linn, ty si už tu? To je dobre,“ ozvala sa Tsunade trochu nervózne.
„Deje sa niečo?“ Linn poskakoval pohľad z nej na Shizune a naspäť. Obe sa tvárili veľmi divne.
„Pred niekoľkými dňami uniesli Kazekageho. Poslala som tam Tým Kakashi a Tým....“ Nedopovedala, lebo ju prerušila.
„Uniesli Gaaru?! Kto?!“ Skríkla Linn.
„Akatsuki. Vyslala som Tými Kakashi a Gai za únoscami.“ Tsunade nervózne klopkala prstami po stole.
„Idem za nimi.“ Otočila sa Linn.
„Nie! Nejdeš. Ani nevieš, kde sú. A okrem toho....“ Zase ju prerušila a Tsunade už začínala chytať nervy.
„Okrem toho čo? Ja ich dobre poznám. A Gaara je môj priateľ. Idem za nimi. Ako ich nájdem sa nemusíte báť. Ja už mám svoje metódy.“ Mierne kývla na pozdrav a zmizla.

Zjavila s ďaleko za Konohou. Uhryzla sa do prsta, rukou sa dotkla zeme a zvolala: „Kuchiyose no Jutsu!“
Objavili sa tam štyria vlci, sfarbení do striebra. „Ste rýchlejší ako ja. Bežte popredu a stopujte Kakashiho. Stačí, keď mi označíte kadiaľ ísť. Bežte!“ A vlci sa vyparili. Ona sa rozbehla. Nesmieš zomrieť...