Sabaku no Gaara sa zamiloval- 04 "Súboj"

Gaara sa na ňu pre istotu ani nepozrel a svižným krokom sa uberal preč. Nenápadne sa obzrel ponad plece, dievčina si za ním veselo vykračovala. Viedol ju pomedzi domy, von z dediny, po 15.minútach sa dostali na cvičište. Sandy radšej celú cestu mlčala, pretože sa bála, že sa neudrží a začne sa zase smiať. Odrazu sa jej Gaara otočil čelom.
„Aby som ťa preskúšal budeme bojovať!“
Sandy sa napriek jeho vážnemu a zlostnému pohľadu sladko usmiala
„Pravdaže kazekage-sama.“
Gaara sa na ňu nevraživo zahľadel, nevedel prečo ale od nej mu to oslovenie vadilo. Od iných to bral ako prejav podriadenosti, ale on nechcel aby ona bola jeho podriadená, hoci si to jedna jeho časť priala, druhá mu to vyhovárala, nerozumel tomu. Z rozmýšľania ho prebudil Sandyn zvonivý hlas.
„Kazekage-sama, kedy už konečne začneme? Nudím sa.“
Gaara na ňu zagánil. Bol prekvapený, čo si k nemu toto dievčisko dovoľuje, hoci ho to vyviedlo z miery, nechcel aby to Sandy videla. Odkašľal si.
“Asi je to jeho obľúbený prejav, žiť s ním v dome viac ako dva dni by bola samovražda.“
Premýšľala Sandy, popri tom zvedavo sledovala Gaaru ako sa spamätáva z jej nevyberaného správania. Znova si odkašľal, Sandy už mala na mále aby mu jednu vylepila. Gaara zrazu vytiahol akúsi tabuľku, skúmavo sa na neho zahľadela, keď sa na ňu pozrel, venovala mu nechápavý pohľad. Povytiahol obočie ale v okamihu mu to došlo.
„Nemaj strach, len si chcem zapísať tvoje výkony aby som ich mohol potom zhodnotiť.“
„Jasné.“
Precedila pomedzi zuby Sandy. Gaara sa pousmial, keď videl, že ju svojím ležérnym prístupom, pomaly ale isto vytáča. Po takmer 10minútovom mlčaní konečne prehovoril.
„Takže môžeme začať!“
Pozrel na Sandy ako znudene sedí na piesku a lakuje si nechty.
„To si snáď robíš srandu!“
Skríkol. Sandy sa na neho znudene pozrela, vtedy Gaaru takmer porazilo. Chytil ju za ruku ale to sa jej čierny lak vylial na jeho oblečenie, neveriacky ju pustil a zvrieskol:
„Tak to si vyperieš, moja zlatá!!!!“
Sandy vyskočila.
„Moja zlatá? Ja nie som vaša a už vôbec nie zlatá, a na to, žeby som vám to vyprala, môžete zabudnúť! Zavinil ste si to sám!“
„Tak ja sám?“
„Áno vy sám, keby ste so mnou nemykli, mohli ste zostať čistý, pozrite sa teraz na moje krásne nechty! Sú zničené, už ste spokojný??!!“
Strčila mu pod nos svoje nechty obalené pieskom.
„Nie ešte stále mám na oblečení tvoj blbý lak!“
Gaara sa prestával ovládať. Sandy si naštvane povzdychla, Gaara sa k nej otočil chrbtom aby ju náhodou nezabil,
“nádych výdych, nič sa nestalo bud pokojný, spomeň si na cvičenia v kruhu. Mysli na terapiu, ktorá ti pomáha, nechaj hnev odplaviť. Aaaaaaaaaach, konečne pokojný.“
blažene sa usmial ale hneď sa opäť zamračil a otočil sa k nej, Sandy na neho nasrdene zazerala. Čosi sa mu na nej nezdalo.
“Nemala pred tým náhodou sivé oči? A mať v tomto ostrom slnku tak rozšírené zreničky je dosť neprirodzené, čo sa to deje?“
pýtal sa sám seba. A naozaj Sandy penila, jej dúhovky mali jedovato zelenú farbu, zreničky mala roztiahnuté a z očí jej sršal hnev
.“Idiot, moje nechty a jeho nemiestne správanie, vrrrrrrr, zabijem ho! Prečo ho musím mať na krku? Prečo práve ja? Ooooo, bože ja som mu zašpinila jeho krásny obleček, teraz sa snáď psychycky zrúti. Rozmaznaný debil!“
zanôtila v hlave piskľavo v snahe napodobniť, jeho hlas. Gaara nemal náladu to ďalej riešiť, preto sa postavil do bojovej pozície(ruky založené na hrudi)a poslal na ňu horu piesku, Sandy bola tak naštvaná, že celkom znehybnela. Piesok ju zasypal.
„Mám dojem, že si zasypaná v piesku, čím to asi bude?“
uvažoval nahlas. Odrazu sa jeho piesok rozletel a všetko zahalil dym, prižmúril oči a zbadal siluetu veľkej šelmi. Keď dym zmizol už jasne videl obrovskú tigricu, ktorej na hlave spokojne sedela Sandy. Gaara zabudol zavrieť ústa, ani v tom najodvážnejšom sne by si nedovolil myslieť, že to krehké dievčatko dokáže čosi také úžasné. Sandy sa už spokojne usmievala a viedla rozhovor s veľkou mačkou.
„Sandy? To si ty? Čo potrebuješ?“
vľúdne sa opýtala.
„Prepáč, že som ťa zobudila ale bola som naštvaná a sama vieš čo v takom stave dokážem.“
„To nevadí, tak ja už radšej pôjdem.“
„Si poklad, maj sa.“
Gaara však nepočul ani slovko, preto bol veľmi prekvapený, keď tigrica zmizla a Sandy ladne dopadla na nohy. Pobavene si prezerala kazekageho, ako na ňu vyjavene hľadí.V duchu sa zasmiala, ale len čo nabrala troška rovnováhy a sily, zaútočila. Gaara bol tak prekvapený, že ak by nemal svojho démona a keby ho piesok nechránil automaticky, skončil by dosť zle. Len čo sa spamätal začal sa zúrivo brániť.
(Po hodine)
Gaara práve zovrel Sandy do piesku, tá sa vymanila a vrhla sa na Gaaru zozadu. Útok však nedokončila a ani on sa nebránil, obaja už boli na konci so silami.
„Nevedel som, že je tak silná.“
dychčal Gaara.
„Nedivím sa, že sa dostal na post kazekageho, je fakt dobrý!“
„Tak dobre pre dnešok je to všetko.“
povedal Gaara, Sandy unavene prikývla.