Sabaku no Gaara sa zamiloval- 02 Nepríjemné privítanie

(V púšti)
Sandy ešte stále putovala púšťou, práve sa rozvidnievalo. Ponad duny piesku, pozorovala východ slnka. Cestovala už druhý deň.
K večeru zbadala strechy domov v Sune. Bola dosť vyčerpaná a preto zamierila hneď do domu kazekageho. Zaklopala na dvere, otvoril jej troška zaspatý Kankuro. Sandy mala na tvári ANBU masku. Kankuro sa okamžite prebral.
„Takže ty budeš tá Gaarova ochranka, čo?“
Usmial sa, vytiahol si z náprsného vrecka cigaretu a zapálil si. Sandy na neho znechutene a pohŕdavo zagánila, ešteže ju cez tú masku nevidel.
„Tak pod ďalej. TEMARIIIIIIIIIII!!!!!!!“ Skríkol.
Po chvíľočke otrávene prišla jeho sestra.
„Kankuro, čo chceš?“
Kankuro zodvihol ruky a s výrazom "ja nič, ja partizán" jej to vysvetlil. Neveriacky sa na neho pozrela, ale potom sa otočila k Sandy
„Poďte, prosím, za mnou.“ Nežne prehovorila a viedla Sandy zákutiami domu.
„Temari, prepáčte ale musím ísť za Kazekagem.“
„Jasné, zavediem vás najskôr tam.“ povedala Temari s úsmevom.
Len čo zastali pred jeho kanceláriou, Temari začula plač.
„Prepáčte, ale musím ísť.“ Vyhŕkla a bežala preč.
Sandy osamela, teraz jej nezostávalo nič iné, len zaklopať a vojsť dnu. Stlačila kľučku a dvere sa s vŕzganím otvorili. Gaara zodvihol hlavu od papierov. Vo dverách zbadal akúsi postavu zahalenú v plášti a s maskou ANBU na tvári a kapucňou na hlave. Gaara prevrátil oči, neznášal ANBU a už vôbec nie, ak mu robia ochranku. Sandy si všimla jeho nevľúdneho pohľadu.“Veď ani ja nie som nadšená, že musím robiť chvostík rozmaznanému Kazekagemu.“ Povzdychla si.
„Zdravím vás. Kazekage-sama,“ prehovorila a ani sa nesnažila byť milá.
Gaara opäť len prevrátil oči, čo ju pekne naštvalo. Dosť otrávene sa postavil.
„Pod za mnou, zavediem ťa do izby.“
Sandy vyšla z jeho kancelárie a jemu v pätách potichúčku rozmýšľala: “Nie je veľmi vychovaný!“
Gaara jej nevenoval akúkoľvek pozornosť.
„ANBU!“ Zasyčal. “Prečo musím trpieť ANBU z Konohy?“ Rozmýšľal namrzený a unudený Kazekage.
Sandy sa toto nevrlé privítanie vôbec nepáčilo, no poslušne Gaaru nasledovala, až ju doviedol do jej prechodného domova. Sandy bola unavená preto sa veľmi tešila na posteľ do ktorej sa o chvíľku hodí.Za chvíľku zastali pred ťažkými drevenými dverami. Gaara ich znechutene otvoril, Sandy, ešte pred tým, ako vošla dovnútra, vytiahla zo záhybov plášťa pakt. Ten si od nej zvitok zobral a bez slovka odišiel. Sandy zabuchla dvere.
„Zasran jeden zasraný!“ šepla „Vrrr, prečo ho mám na krku páve ja?“ Dosť brutálne si ustlala posteľ, potom si vzdychla, zložila si plášť a masku. Z očí jej sršal hnev a tým pádom sa zmenili na smaragdovozelené. Potom sa však ukľudnila a posadila sa na posteľ a zahĺbila sa do čítania zaujímavej knihy.
Gaara nebol cudzou osobou v dome práve dvakrát nadšený, zúrivo sa prehraboval v papieroch. „Zas niekto cudzí, debil jeden, “ vrčal.
Potom sa však zarazil, nevedel, či má nadávať na chalana alebo dievča. V mysli si pripomenul hlas zahalenej osoby.
„Tak dievča alebo chlapec? Ach jaj, som už asi prepracovaný!“ Šepol a zvalil sa do kresla, vytiahol balíček cigariet, v tom momente, sa ale zháčil.
“Mal by som prestať.“ Pomyslel si a odložil cigarety späť so šuflíka, potom si odfúkol a oprel si hlavu do dlaní. Bol už vážne vyťažený, ani si nevšimol, že sa už zotmelo. Z práce ho vyrušilo až zvonenie nástenných hodín oznamujúce polnoc. To isté zvonenie vyrušilo Sandy zahĺbenú do knihy. Rozhodla sa, že si ešte raz pôjde umyť zuby a potom už ľahne spať. Po špičkách vyliezla z izby a zamierila do kúpeľne. Mysliac si, že všetci už tvrdo spia, otvorila dvere, no ako rýchlo ich otvorila, tak rýchlo ich zase zavrela.