Sabaku no Gaara sa zamiloval- 01 Začiatok

Sandy sedela na strome pri vodopáde, sledovala silný prúd vody, padajúci dolu strmým bralom, do malého jazierka v, ktorom sa odzrkadľoval belasý mesiac. Premýšľala o svojej samote, smútku a strachu. Višňovočervené vlasy jej padali do očí. Málokedy si ich rozpúšťala vo voňavom vodopáde žiarivých a hebkých vĺn. Bola strašne skleslá, ovládla ju depresia a temnota .Nikdy nepocítila lásku, ktorú tak potrebovala. Odrazu zodvihla hlavu, začula kroky. Sivo zelené oči sa jej zmenili na žlté, zreničky sa stiahli, napäto počúvala zvuky nočnej Konohy.
„Sandy?“
Sandy sa uvoľnila, ten hlas poznala.
„Tsunade?“
Zoskočila z konára stromu. Oči mala znovu sivo zelené.
„Ako si vedela, že som tu?“
Tsunade sa smutne usmiala.
„Vždy si tu, keď ti je úzko.“
Sandy sklopila zrak, pozrela sa na svoju čelenku, ktorou mala na stehne zamaskované púzdro na kunai a shurikeny. Bol na nej znak pieskovej dediny. Jej hlavou vírili spomienky.

FLASHBACK
Malé červenovlasé dievčatko, ktoré práve vybehlo z trosiek horiaceho domu, padlo na kolená a srdcervúco sa rozplakalo.
„Mami...“šeplo.
Odrazu k nej doľahol hluk blížiaceho sa davu. No ona len usedavo plakala, dav sa blížil, ona sa nedvíhala. Odrazu jej telo ucítilo dotyk.
„Vstávaj musíš ujsť!“ Doľahol k nej detský hlások.
Pozrela sa hore a cez uslzené oči videla malého chlapca, mal asi o rok viac než ona.
„No tak, vstávaj!“ skríkol, ona však len pokrútila hlavou a opäť sa zapozerala na zem. Z ničoho nič ucítila nežný dotyk piesku. Nemala silu sa ani brániť, tak sa nechala unášať v pieskovom zajatí. Po chvíľke dopadla na mäkkú trávu. Ešte okamih ležala a potom sa poobzerala okolo seba a zistila, že je v oáze. Pri ohníku zbadala toho chlapca. Mal rovnako červené vlasy ako ona. Priplazila sa k nemu. Chlapec na ňu vážne pozrel. Dievčatko sa smutne usmialo a hneď na to rozplakalo. Chlapček ju objal. „Moja mamka je mŕtva, že áno?“
„Je mi to ľúto,“ pritisol si ju ešte tesnejšie k sebe. Bolo veľmi smutné vidieť, ako sa tie dve malé siroty navzájom utešovali. Odrazu dievčatko vstalo, zašeptalo:
„Ďakujem!“
A na chlapcovo prekvapenie ušlo do púšte. Po dvoch dňoch neprestajného putovania jej do očí udrelo slnko, ktoré ožiarilo nejaké budovy. Dievčatko však, už ani nevnímalo a omdlelo. Keď sa prebudilo, ležalo na posteli a pri ňom sedela žena.
„Kto ste?“
„Ach, ty si sa prebrala? Volám sa Tsunade.“
FLASHBACK END

„Sandy,“ prehovorila nežne Tsunade.
„Nemôžem sa na teba pozerať, ako sa trápiš, prosím, povedz mi, čo ti je.“
„Prepáč, si moja jediná rodina a zároveň aj kamarátka, ale nepoviem ti to, lebo tomu sama nerozumiem.“
„Tak dobre, možno ťa rozptýli nová misia.“
Sandy sa usmiala, celkom rada chodila na misie.
„Musíš do Suny odniesť zmluvu o miery a taktiež pomôcť piatemu Kazekagemu.“
„Ja mám pomôcť Kazekagemu? A s čím, prosím ťa?“
„Budeš mu robiť ochranku na ceste do Konohy.“
„Samozrejme, kedy mám vyraziť?“
„Čo najskôr.“
„Smiem ešte túto noc?“
„Ak chceš, chod aj hneď.“ Tsunade sa usmiala a podala jej zmluvu.
Sandy, hoci nemala na Sunu práve najlepšie spomienkym sa za desať rokov v Konohem vyrovnala so životnou traumou(aspoň trošku). Sandy sa nechcelo len tak nečinne vysedávať v Konohe. Okamžite sa vybrala na cestu.

(Medzitým v Sune)
Červenovlasý Kazekage sedel vo svojom kresle a lúštil akési papierovačky. Odrazu prestal, unavene sa spustil do kresla ešte pohodlnejšie, oprel sa a privrel oči. Premýšľal o sebe a Sune. Z ničoho nič do jeho kancelárie vtrhla Temari.
„Gaara,“ pousmiala sa a pohladila si vypuklé bruško.
„Gaara, veľa pracuješ, mal by si si oddýchnuť v kruhu rodiny. Poď k nám, Kankuro, Shikamaru a aj malá Yumi ťa už čakáme.“
Gaara otvoril oči, pousmial sa a prehovoril: „Temari, veľmi rád sa k vám pridám len musím čosi dokončiť. A Temari, prosím, povedz niekomu nech pripraví hosťovskú izbu. Očakávam návštevu, ANBU z Konohy, má ma odprevadiť do Listovej. Bude u nás 2 noci.“
Temari prikývla a objala svojho malého bračeka. S Gaarom šklblo, ale objal ju tiež. „Tak to rýchlo dokonči a čo najskôr sa k nám pridaj.“
Gaara sa zaškeril. „Prídem,“ šepol. Temari ho pohladila po vlasoch a vyšla z miestnosti. Gaara si poškrabal krk, zasmial sa sám pre seba a pokračoval v práci.