"Smiem tu byť s tebou?"

Jú! Odhodlala som sa na jednorázovku.
Moja prvá, a dúfam, že plnohodnotná.

Rozmýšlali ste niekedy nad svojim životom?
Denne hľadím do oblohy, vystavujem svoje oči žiaru slnka. Snažím sa aby mi ich usušilo, aby zo mňa vysušilo bolesť, strach a smútok, ktorí sa vo mne prelievajú.
A keď to nepomáha a slzy padajú stále a znova a častejšie, pripisujem ich slnku a jeho páľave.
Snažím sa zabudnúť, že si tu niekedy so mnou bola. Tvoja prítomnosť nemizne, je nesmrteľná, večná, a navždy ma bude trápiť.
Snažím sa popierať všetky svoje myšlienky na teba, presviedčam sa, že tu už nie si, ale ty si stále so mnou. Kráčaš po mojom boku, dotýkaš sa ma, šeptáš mi...
Bol som tu vždy pre teba, pre tvoje slzy, tvoj úsmev. Bol som tu len preto, aby som ťa vypočul, ochránil a miloval. Bol som tu preto, že som to potreboval, každý tvoj úsmev, každý tvoj pohľad, každý dotyk. Potreboval som vnímať tvoj tlkot srdca, tvoju nežnosť a lásku. Potreboval som práve teba, aby si ma utíšila, objala, vzala za ruku pri mojich hlúpych detských strachoch.
Bola si to ty, kto pokladal každé ráno na môj prázdny stôl hrnček s čajom.
Bola si to ty, kto rozvonial môj chladný svet lúčnymi kvetmi.
Bola si to ty, kto klopal na tie nedotknuté dvere do môjho prázdneho srdca.
To teba som videl ako prvú, ak som sa ráno prebudil.
To ty si čakala v tichu môjho sveta pri okne a čakala ma.
Ty si ma vítala, a ošetrila akúkoľvek ranu.

Hnevala si sa na mňa.
Bol som nezodpovedný, klamal som ti.
Skrýval som sa pred tebou, tajil svoje strachy ktoré boli až príliš moje.
Ubližoval som ti svojou aroganciou, svojim chladným postojom.
Utiekol som pred každým tvojim bozkom, nemohol som podliehať, a sám som ti bozky v noci kradol.
Ukazovala si mi lepší a krajší život, ukazovala si mi seba.
Utišovala si každú moju bolesť, každý kúsok rozbitej nádeje.
Držala si ma i keď som sa trhal na strany, v nenávisti som ti ubližoval.

Vracal som sa...áno, vracal. Povedala si, hlavne, že si živý...
Dni sa predlžovali a čakanie bolo neznesiteľné, bolestivé.
Život bol pre teba jednotvárny.
Plný strachu, že sa už nevrátim.

Už nikto nečaká v okne.
Môj čaj je horký a studený.
Kvety mi vednú kým ich prinesiem domov, a vädnú tam preto, že potrebujú teplo a slnko. Ako im vysvetlím, že sa už nevrátiš? Že ja ich vôňu potrebujem?

Skúšal som kráčať vedľa teba, ale vždy som predbiehal a nechával ťa za sebou.
Dnes som už príliš ďaleko...
Stratila si sa mi, alebo ja tebe?
Netuším, či na mňa myslíš, a nechcem to vedieť.

Znova sedím s kyticou lúčnych kvetov na lúke. Tam prežívajú, pretože tu, si so mnou. Tu ťa cítim priamo pri sebe.
Smeješ sa a kryješ mi oči pred slnkom, aby som sa stále do neho nedíval.
Dnes budem hľadieť do slnka. Osuší mi slzy a pomôže mi, aby som nevidel svoj prázdny svet. Aby som nevidel, že tu nie si.
Ostanem tu, nevidiac ťa, ale cítiť.
Veď predsa, čo oči nevidia, to srdce nebolí.