Čierny drak časť 27: Studený pot

Sakura uskočila a na miesto, kde pred chvíľou stála tak dopadli oštepy z ľadu. Sakura sa postavila a pozorovala ich z veľkej vzdialenosti.
- Čo je zač? Ako to, že ovláda ľad, veď taký živel nie je, jedine ak..... áno to je ono! Ona má tu istú kekkei genkai ako Haku. Ale ako je to možné? - spytovala sa sama seba Sakura, ktorej už bola taká zima, že sa triasla ako osika.

„Asi na mňa tak nepozeráš preto, aby som ti povedala, aký typ rúžu používam? No, potrebovala by si nijaký ten make-up, aby si aj ty vyzerala ako dáma,“ Päťka sa potmehúdsky usmiala a Sakura celá červená nevedela zo seba nič dostať.
Päťka si napravila vlasy a začala sa naťahovať ako pred behom.
„To je nuda, chcela som bojovať s tými čo som bojovala predtým. Tí vyzerali, že mali nejaké dosť dobré schopnosti,“ Štvorka si vzdychla a sadla si na zem pokrytú námrazou.
„Je mi to veľmi nepríjemné... Ale už som to raz povedala, nepodceňuj ma,“ Sakura sa tvárila veľmi prísne a pozerala na Štvorku. Päťka sa usmiala a povdzychla si.
„No hej, ale neznášam boj, nedá sa nejako to vybaviť?“
Sakura sa začudovane pozrela na čiernovlasú ženu.
„Čo kebyže sa mi vzdáš a ja ťa zabijm rýchlo, aby sme si nezašpinili ruky ani jedna... Sľubujem, bude to rýchle...“
Sakura zdvihla ruku na dôkaz toho, aby Štvorka skončila.

„Nepríjímam! Koniec rozhovoru,“ zovrela peste v rukaviciach a rozbehla sa proti Päťke. Päťka sa usmiala a luskla prstami. Z ľadu sa pred Sakurou utvorila ochraná stena asi na pol cesty od Päťky. Sakura vyrazila proti ľadovej stene, tá sa rozletela a Sakura bežala ďalej. Štvorka ako toto videla, tak sa jej zreničky rozšírili a snažila sa postaviť čo najrýchlejšie.
- To ako mohla rozbiť len hrubou silou... že by... - ešte raz luskla, aby Sakuru zastavila. Ľad sa znova postavil medzi Sakuru a ňu. Sakura ľahko prerazila ten ľad a bola v doskoku, že mohla dosiahnuť na Päťku. Päťka sa rýchlo hodila dozadu, aby sa vyhla obrovskej rane. Sakura sa na chvíľku zastavila, lebo jej Päťka zmizla z dohľadu. Na mieste, kde stála pre chvíľou Päťka, bola len obrovská jama. Cez prach sa dačo švihlo. Sakura sa skrčila a uskočila. Päťka poslala na miesto, kde pre sekundou stála Sakura, asi sto oštepov z ľadu. Päťka bola zaprášená a z čela jej tiekla krv.

„To bolo dosť pekné, dievčatko,“ utrela si chrbtom ruky čelo, aby jej krv netiekla do očí, ale vôbec to nepomohlo.
„Takto tomu nezabrániš, aby to tieklo, v čele máš svaly, ktoré sa stále hýbu a krvácanie na čele nie je možné zastaviť.“
Sakura sa pripravila na daľsi útok.
„Netvár sa tak múdro, dáma vie prežiť hocičo. Chápeš?“ Päťka sa narovnala a konečne sa postavila do bojovej pozície. Dievčatá sa proti sebe rozbehli, avšak ich rýchlosť bola dosť vyrovnaná. Ani jedna sa nevedela trafiť. Sakura, čoho sa dotkla, zničila a Päťka čoho sa dotkla, zmrazila na kosť. Štvorka uskočila a urobila pár pečatí, potom skríkla.
„Hyoton shan fidzo.“
Päťka rozpojila ruky a napredovala k Sakure. Tá sa chcela pohnúť, ale podrážky mala zamrznuté vrstvou ľadu. Päťka ju chytila za ruku. Sakura cítila nesmiernu bolesť, ako nikdy v živote. Bolesť jej ochromila celé telo.
„A teraz sa staneš ľadovou sochou do mojej zbierky,“ usmiala sa Päťka a pozrela na pravú ruku, ktorá bola celá od ľadu. Sakura z celej sily vykríkla na plné pľúca.