Čierny drak časť 26: Sila kapitána

Dvojka zatínala do Dubosovho tela bez najmenších okolkov. Každý rez bol presne určený, ani nie moc hlboký, aby ho zabil, ani nie moc plytký, aby ho nebolel.

„Takto sa to nedá,“ zakrvavený skalpel položila na bočný stolík. Rukami rozopla jouninsku vestu, ktorú mal na sebe Dubos. Pod ňou mal čierne oblečenie s dlhými rukávmi. Vyzliekla ho z vrchného oblečenia tak, že bol do pol pása odhalený na chladnom mramore. Ako dávala dlhé tričko dole z Dubosa všimla si, že cez pravú polku tela má omotané bandáže, ktoré pokračovali až k zápästiu pravej ruky.

„Čo to je.........? Nejaké poranenie? Hmmmmm ?“ Dubos ani keby dokázal odpovedať, by nič nepovedal. Dvojka vybrala malé nožničky a začala strihať obväzy dole.
„N.....“ Z pier mu vyšlo jedno písmeno, ani to nevedel, či počul. Jeho telo bolo perfektne paralyzované.
„Čo? Ty si niečo povedal?“ Dvojka sa nahla a priložila svoje ucho na jeho pery, aby lepšie počul.
„Nechaj to....“ Vytisol zo seba Dubos s veľkou námahou. Dvojka sa pousmiala a pohladila ho na tvári s rukou od jeho vlastnej krvi.
„Nie si v postavení, keď môžeš dačo prikazovať zlatko a za chvíľku budeš mŕtvy, tak čo ti pomôže, keď sa nato pozriem neskôr?“ Znova chytila nožničky a strihala.
Pod obväzmi sa objavovalo čierne tetovanie. Bolo veľmi jednoduché ale tajomné zároveň.
„To si chcel predo mnou skryť, len ten obrázok, ale no,“ Dvojka rozstrihla posledné obväzy a videla celý obraz, bol to čierny drak otočený okolo celej polky Dubosovho tela.
„To je snáď....“ Dvojka odstúpila od stola a premerala si Dubosa ešte raz.

„Si slaboch!“ Dubos stál v absolútnej tme nevidel nič len počul hrôzostrašný hlas. Niečo sa v tme pohybovalo veľmi pomaly a strašidelne. Kapitán siahol po svojej katane, avšak do ruky sa mu dostala len rukoväť bez čepele.

„Čo to ?“ Pred Dbosom sa vynorila z tmy silueta obrovského čierneho draka.
„Nehľadáš mňa?“ Drak sa pozeral na Dubosa svojimi zelenými očami. Dubos pár krokov ustúpil. Jeho pohľad bol, ako vždy nezaujatý a nudný.
„Čo tak pozeráš? Ja tak strašne neznášam ten tvoj pohľad, ako keby ti nezáležalo na tom že ideš zomrieť. Si neuvedomueš, že ti môžem tvoju dušu premeniť na prach? Malý červík Dubos!“
Drak sa prehol a svojou papuľou zastal až pred Dubosom, kde vrčal a dýchal na neho hnusným dychom.

„Čo chceš?“ Dubos sa to spýtal bez najmenšej známky citu v hlase.
„Ja? Ja? Ty nechceš umrieť. Tak preto si ma vyhľadal!“ Vyceril svoje zuby a vytvoril najhroznejši pohľad aký by zložil na kolená i niekoľko skúsených shinobi.
„Áno, potrebujem tvoju silu,“ Dubos stále neoblomne pozeral do očí drakovi. Draka toto naozaj rozčúlilo a zareval zo všetkej sily na Dubosa, ktorému vlasy viali v obrovskom nápore vzduchu.
„Dobre, malý Dubos, ako chceš, zomri,“ Drak sa otočil a pomaly odkráčal späť do tmy.
„Keď ťa porazím, dáš mi tú silu?“
Drak sa zastavil a len jedným okom sa pozrel na Dubosa.
„Ty mňa?“ Drak sa usmial na celé ústa.
„Keď prehráš, dostanem tvoju dušu?“
Dubos presne čakal túto otázku.
„Áno,“ s ľadovým kľudom odvetil Dubos. Drak sa ešte viac usmial a zahalilo ho čudné svetlo.
„Pre toto ťa neznášam, ide ti o tvoju existenciu a ty povieš áno len tak chladne.“
Svetlo prestalo žiariť a na mieste, kde stál drak stál starý muž v čiernom kimone.
„Takto sa mi bojuje lepšie.“
Nahol hlavu a pár krát s ňou pukol. V pravej ruke dražal obrovský meč podobajúci sa na kosu. Rukovať bola len zabalená v obväzoch, aby sa dobre držala. Meč zapichol do zeme špicom a pozoroval Dubosa.
Dubos už držal v rukách svoju čiernu katanu, ktorá vyzerala komicky malá oproti jeho protivníkovi.
„Si patetický, Dubos z rodu Draka. Ani nevieš vyvolať celú moju silu keď potrebuješ, to je najsilnejší meč aký vieš vytvoriť?“ Dubos sa pozrel na svoj meč a bez zaujatia ho chytil do pravej ruky a zdvihol nad hlavu.
„Jediný úder,“ povedal Dubos a začal koncentrovať chakru. Starec sa usmial a tiež zdvihol meč. Jeho meč pri pohybe vibroval bolo vidieť že v ňom bolo nesmierne veľa chakry.
„To si celý ty, Dubos, nech je to rýchlo za nami,“ starec začal koncentrovať obrovské množstvo chakry do meča. Obaja, keď dosiahli svoj limit, pozreli sa na seba a švihli mečmi proti sebe. Z oboch vyšli dve vlny chakry, ktoré sa zrazili.

Dvojka stála nad Dubosom a pozorovala ho.
„Ty si Čierny drak z Konohy? V tom prípade.....“ Vytiahla úzky kunai a pozrela sa posledný krát na Dubosa. Švihla na Dubosa, ktorý ležal na bielom lesklom mramorovom stole svojím kunaiom. Dubos sa predtým, ako kunai dopadol, uhol. Vyskočil zo stola a dopadol pred Dvojku. Dvojka zo strachom sa mu pozrela do modrých očí. V nich videla čierny záblesk a chlad.
„To nie je možn...“ Dubos jej priložil otvorenú dlaň na brucho.
„Zhor.“
Z jeho dlane vyšľahol mohutný čierny plameň, ktorý zhltol Dvojku. Dubos stál a jeho pravicu oblizovali čierne plamene, ktoré siahali asi po ľakeť.
„To stačí starec.“
Oheň utíchol.
„Teraz si vyhral Dubos, ale raz.......“ A starcov hlas už nebolo počuť.