Už navždy spolu.... či nie ?

Je to iba mesiac od vtedy čo umrela.
Už zas stal pri tom kameni. Bol hlúpi. Nedokázal jej povedať dve slova, ktoré vyjadrovali všetky jeho pocity... milujem ťa.
Nie, on nebol taký typ, čo by cítil nejaké city. Všetky tie city, ktoré v sebe ukrýval, si uvedomil až po jej smrti. Správal sa ku nej ako ku nejakej handre. A teraz je preč. Navždy preč. Je mŕtva! Už chápal jej bolesť keď odišiel.

Cítil sa teraz presne tak ako ona, možno ešte aj horšie.
Keď umrela, dal jej vysadiť ku hrobu čerešňu. Jej kvety mali farbu jej vlasov. Ružová a zelena. Keď si na tieto farby spomenie, do očí sa mu nahrnú slzy. Boli to jej farby. Farby Sakury.

Ešte stále si pametá na ten boj. Bojoval tým 7 a tým Hebi. Ešte stále nechápal, ako ju mohol zabiť. Sakura bojovala so Sasukem. S osobou, ktorú milovala.
Vedel, že nemôže vyhrať. Vedel, že k nej niečo cíti, ale nevedel čo. Všetko pochopil, až keď ju zabil.

Už vie, čo spraví. Zobral do ruky katanu a prepichol si s ňou srdce. Padol na jej hrob vedľa listu čo napísal. S posledných síl povedal: ,,Milujem ťa, Sakura.´´

Už navždy sa bude čierna vpíjať do smaragdovej zelenej.