Čierny drak časť 22 : Pitva

Dubos tesne pred dverami počul ženský hlas.

"Ale, ale, čo to tu máme, ty patríš k tým útočníkom, čo Ahashi-sama spomínal???? Hmmmmmmm?"
Dubos sa obzrel, na stene asi vo výške desať metrov stála žena v pravom uhle na stenu. Bola to Dvojka, ktorá držala nejaké papiere a pozorovala Dubosa jej čiernymi očami. Zoskočila do normálnej polohy. Nadvihla obočie a stále sledovala Dubosa ktorý sa ani nepohol ani nič nehovoril.

„Nič mi nepovieš ?“ Dubos stále uprene pozoroval svoju sokyňu. Prešla niekoľko krokov k najbližšiemu stolu a položila si naň svoje dokumenty. Prehrabala si vo vlasoch a blížila sa k Dubosovi pomalými krokmi.
„Ahashi-sama so mnou bude veľmi spokojný,“ usmiala sa na plné ústa a túžobným pocitom sa zahľadela do prázdna.
- Tá to snáď nemyslí vážne, veď jej kroky sú strašne pomalé a čakra ktorú cítim je veľmi slabá, možno na úrovni genina možno nižšie. Buď je taká sfanatizovaná alebo si naozaj myslí že vyhrá. No ukončím to jedným ťahom - pomyslel si Dubos a pod plášťom sa javil nijaký pohyb. Dvojka však pridala do kroku a skôr ako Dubos niečo stihol, do hrude mu vrazila úzky kunai. Dvojka nahodila velebný úsmev na Dubosa a s úsmevom povedala:

„Hra skončila.“
Ako jej slová dozneli, jej zreničky rozšírili a z očí a úst jej vyšli kvapky krvi. Cez hruď jej trčala čepeľ čiernej katany. Pomaly otočila svoju hlavu a tam stál Dubos s tým istým nezainteresovaným pohľadom ako vždy. Dubos ktorého bodla sa zmenil na kôpku hliny a rozpadol sa po zemi. Dubos sa pozeral ako jeho obeť pomaly vypľúva krv z úst a snaží sa pohnúť.

„Máš pravdu hra skončila.“ Prudkým pohybom vytiahol svoju katanu z tela mladej ženy. Tá sa s posledných síl držala na nohách okolo nej padali kvapky krvy ktoré sa o bielu dlážku rozdrobili na menšie. Dubos si rýchlym švihom očistil katanu od krvi a zasunul si ju do pošvy na chrbte. V tom pocítil jemný dotyk na chrbte. Rýchlo sa obzrel a žena stala pevne na nohách i keď s jej bodným zranením by nemala. Dubos chcel odskočiť ale jeho telo sa ani nepohlo. Dvojka si utrela tvár do rukáva a vypľula všetku krv ktorú mala ešte v ústach. Dlaňou vrazila Dubosovi do čela a on spadol na zem.

„Ty si ale nebezpečný, no moje Kire tomo yuuki no jutsu (Rez všetkých nervov) by sa o teba ale malo postarať.“ Dubos sa pozeral na svoju rivalku v pralaizovanom stave na zemi.
- To snáď nie nemôžem pohnúť ničím, ani prstom - Dubosovi behali myšlienky po rozume ako sa dostať z tejto situácie. Nápad za nápadom.

„Takže …..........“ Dvojka potiahla niekoľko pák a dlaždice pod Dubosom sa vysunuli hore. Ležal na mramorovom stole na ktoré dopadalo svetlo z vrchu steny. Jeho bezvládne telo vyzeralo veľmi pokojne a bezstarostne, idylku narúšala kaluž krvi opodiaľ. V malom umývadle si Dvojka umývala ruky od vlastnej krvi jej rana na hrudníku bola stále otvorená ale už tak nekrvácala. Potom ako si umyla ruky si vytiahla sterilizované rukavice a nasadila si ich. Z ďalších zásuviek vybrala niť a ostrú ihlu. Pomaly si prevliekla niť cez očko ihly.

„Určite sa čuduješ prečo ty ležíš porazený a ja stále žijem, že?“ pozrela na Dubosa ktorý nebol schopný ani odpovedať.
„No je to veľmi jednoduché, som lekársky ninja ale to by ma nezachránilo pred takouto ranou čo?“ a ukázala si na pretrhnuté krvácajúce tkanivo.
„Ale najdôležitejšie je že mam kekei-genkai rodu Kanbou-engo (Ochrana buniek)."
„Asi si o nej nepočul, je zo Zeme blesku, je to malý klan skoro bezvýznamný,“ pomaly si začala šiť svoju ranu bez toho aby zastavila svoje rozprávanie.

„Ahashi-sama si myslí že moja pokrvná vlastnosť ktorú mi dal je veľmi zaujímavá a som bola prvá ktorú vytvoril,“ s pyšným pohľadom sa zadívala do stropu.
„Mala som veľké šťastie že som bola ja prvá aj si to cením, no aby som sa vrátila..... čo som hovorila? Ó áno, moja schopnosť je vo vytvorení ochraného obalu z čakry okolo hociktorého môjho orgánu, to znamená že ty ma možes bodnúť hocikde na tele ale akoby ten rez bol čistý nič mi nespravíš určite nie s mečom,“ zobrala zo zásuvky malé nožničky a prestrihla si niť ktorú zakončila niekoľkými uzlami aby rez držal.

„No mne by stačilo, to na chrbte zatiaľ nechám,“ odložila ihlu a niť na svoje miesto.
„A pozrieme sa na teba......“ S milým úsmevom sa pozrela na Dubosa a niečo hľadala v zásuvke. Po chvíľke vytiahla dlhý nerezový skalpel, od ktorého sa odrazilo umelé svetlo Dubosvi do očí.
„Uvidíme čo z teba môžeme použiť. Podľa toho čo som videla budeš mať dobrú fyzičku a tú chcem vidieť.“
Prisunula si malý vozík s kadičkami.
„A môžeme začať,“ rýchlym bodnutím do kapitánovej ľavej ruky z ktorej vystrekla krv na podľahu.

https://konoha.cz/?q=node/29100