Dni potom - 02

V tejto časti sa dozviete aj meno našej siroty. Bude to ale jej pravé meno? To uvidíte v pokračovaniach xDD

Suna

„Nechytila, nechytila,“ rozliehal sa po okolí dievčenský hlas a smiech.
„Si veľmi rýchla, Ayako,“ zadychčane odpovedalo iné dievča.
„Keď sa budeš toľko snažiť, Miu, budeš ešte lepšia,“ Ayako sa na ňu usmiala.
„Páni, kto to je?“ Miu hľadela niekam za ňu s vytreštenými očami.
„Kto je kto?“ Druhé dievča sa otočilo a zmeravelo. „Ach, keby som aj ja o niekoľko rokov vyzerala takto,“ povzdychla si.
Ako neznáma žena kráčala nim, Miu sa začala triasť a schovala sa za Ayako.
„Čo sa deje?“ Tá sa snažila vytiahnuť ju spoza seba.
„Po-po-pozri sa na jej oči, sú také zvláštne, až mi z nich behá mráz po chrbte.“ Miu sa striasla.
„Oči?“ Ayako na ne uprela pohľad. Boli krásnej sivej farby, najprv to nechápala, ale keď žena upriamila pohľad na ňu, keď sa jej oči zabodli do nej, mala chuť byť aspoň na sto kilometrov ďalej. Ten pohľad bol taký tvrdý, krutý, ale zároveň aj podmanivý, až sa začala báť a ustúpila o niekoľko krokov dozadu. To už bola žena u nich.
„Kde je sídlo Kazekageho?“ Jej hlas znel ako spev tisícov vtáčikov, keď sa ráno zobudia.
„Ta-tam,“ rukou ukázala Ayako napravo.
Žena prikývla, otočila sa a išla tou cestou.
Je zvláštna, bojím sa jej, ale zároveň ma fascinuje. Ayako z nej nespustila oči, kým ju nestratila z dohľadu.

„Dnu nemôžete teraz ísť! Kazekage-sama má veľa práce!“ Muž sa snažil zabrániť neznámej žene vstup do kancelárie ich Piateho Kazekageho.
Žena sa len usmiala, ale nebol to veľmi prívetivý úsmev. Podišla k nemu a on zrazu celý znervóznel a nevedel, čo má robiť. Stála už pri ňom. Natiahla ruky, chytila ho za vestu a zrazu obrovskou silou trhla a jedným pohybom ho vyhodila cez okno von. Boli tak asi na desiatom poschodí, takže to nemal ten strážca veľmi ľahké.

„Bože, čo je to tam za hluk! Tu sa nedá pracovať!“ Muž vstal od stola, keď sa otvorili dvere a dnu vošla najkrajšia žena akú kedy videl.
„Prepáčte, váš strážca ma nechcel pustiť, tak som ho trochu poslala prevetrať sa.“ Hm, nevyzerá zle, ktovie, aký je silný, myslím, že sa mu vraví Púštny Gaara.
„A prečo ste prišli?“ Niečo sa mu na nej nezdalo.
„Pre toto,“ a ukázala mu jeden obrázok. „Videli ste už tohto muža? Vraj tu nedávno bol.“
Gaara hľadel na nakreslený obrázok. Bola to tvár muža s jazvou. Prišiel mu nejaký povedomý. Len si nevedel spomenúť. Pokrútil hlavou. „Nie, nič mi to nevraví.“
„Hm, no nič, pôjdem sa opýtať ďalších obyvateľov Suny,“ a otočila sa.
Vtom sa rozleteli dvere a dnu vpadol nejaký pomaľovaný muž a bloňďatá žena s dvoma vrkočmi.
„Si v poriadku?“ Vyhŕkli obaja a vytasili na ženu, stojacu pred nimi, zbrane.
Kazekage sa usmial. „Toto sú moji súrodenci, Kankurou a Temari. Prepáčte im ich chovanie. Občas sú trochu ukvapení.“ Na čo obaja sklonili zbrane.
Vtom Temari zbadala obrázok, ktorý žena ešte neschovala. „Ale veď to je predsa Tori Sabiki!“ Otočila sa na Gaaru, ktorý na ňu nechápavo hľadel, takže si nevšimla zmenu ženinho výrazu, všetky črty jej tváre zmeraveli a v očiach sa jej zjavila nenávisť.
„No tak, spomeň si. Je to jeden z vrchných z Konohagure no Sato.“ Temari pokývala hlavou, „bol tu pred pár týždňami. Vracal sa odniekiaľ do Listovej.“
„Takže už viete, kto je to. A na čo to vlastne potrebujete?“ Hm, ona sa tvári, ako keby chcela niekoho zabiť.
„No, len od neho niečo chcem.“ A zlomyseľne sa usmiala.
„A to je čo?“ Kankurou sa na ňu otočil.
„Len jeho hlava.“ Nevšímala si prudký nádych všetkých troch.
„Hlava? Ale to nemyslíte vážne, že?“ Temari sa striasla.
„A prečo by som nemala? Ja nikdy nevravím nič len tak do vzduchu. A teraz prepáčte, mám prácu.“ A išla ku dverám.
„Moment! Čo chcete urobiť? Ísť do Konohy a zabiť niekoho tak vysoko postaveného? Za čo? Čo urobil, že sa kvôli nemu chcete stať štvancom?“ Gaara nič nechápal.
Zastala a pomaly sa otočila. „Vyvraždil mi moju rodinu,“ povedala to tónom, ako keby o nič nešlo, ale jej oči to vyvracali, „a mimochodom, ja už štvanec som.“ A zasmiala sa posmešne.
„Ako sa voláte?“ Ona je už štvanec? To si nevedel predstaviť.
„Som Riko Aria.“ Tak, už vedia moje „meno“ Som zvedavá, komu to napadne ako prvému.
„Riko? Tá Riko Aria? Ten známy zabijak a nájomný lovec ľudí?“ To je ona? Ale veď vyzerá tak mierumilovne.
„Vyznie to pekne, že? Hlavne od vás, Kazekage. O vašej minulosti toho tiež viem dosť.“ Uškrnula sa, „toto dokončím aj keby to mala byť tá posledná vec, ktorú urobím.“ A zmizla. Bála sa, že keby tam ostala, stále menej by sa jej chcelo odísť. A ona má toho teraz veľa na práci.

Gaara si sadol na stoličku a zhlboka si povzdychol.
„Čo urobíme? Dáme o tom vedieť Hokagemu?“ Spýtal sa ho brat.
„Asi áno, aj keď nechápem, prečo nám o tom povedala. Takto to bude mať oveľa ťažšie, lebo Konoha sa na ňu pripraví.
„Myslíš, že je pravda to, čo nám povedala o svojej rodine a o Torim?“ Bratia na ňu spýtavo hľadeli, „lebo mne už keď tu bol Sabiki napadlo, že to nie je veľmi dobrý človek.“ Temari zmĺkla pod Gaarovým pohľadom.
„To ale nie je naša starosť. Musím to ohlásiť.“ Ktovie, ako to naozaj je. Niečo ma núti veriť jej. Som zvedavý, ako to dopadne. A Gaara sa pozrel z okna na oblohu.

Tak toto bola len taká oddychovka, aby sme sa potom dostali k tomu zaujímavejšiemu.
V ďalších častiach, keď Riko pôjde do Konohy, bude spomínať na svoje prvé dni bez rodiny, na to, ako sa stala zabijakom a ako spoznala známu zločineckú organizáciu.