Linn Hyuuga - 09. časť

Následky a lúčenia

Už pri vchode do Konohy sa jej zastavil dych. Vyzerala strašne. Zničené domy. Stonajúci ľudia. Ponáhľala sa k aréne.

To, čo uvidela, ju zmrazilo. V strede toho fialového štítu stál Orochimaru na telom Sarutobiho a smial sa. A smial. V Linn sa začal dvíhať strašný hnev. Nevedela, čo robí, jej ruky samy robili pečate, potom skríkla: „Katon: Goukarian no Jutsu! (moje vymyslené )Okolo nej sa vytvorila ohnivá guľa, ktorá ju pohltila.
„Linn!“ Skríkol Kakashi. Ona ho však nevnímala. Ako oheň si to namierila rovno do stredu štítu a prerazila ho. To upútalo pozornosť všetkých. Guľa zastala nad Sarutobim a vybuchla.

Keď dym ustúpil, všetci uvideli, že štít tam už nie je a Orochimaru ležal na zemi. Nad ním stála Linn s kunaiom v ruke. Išla ho zabiť.
Kakashi chcel ísť za ňou, ale zabránil mu v tom Kabuto.
„Ty nikam nejdeš.“ Vrhol na neho ihly a sám sa vybral na pomoc svojmu pánovi.

Linn zrazu znehybnela. Chytila sa za hlavu a začala sa kolísať zo strany na stranu. „Nieee!“ Kričala. Odstupovala od Orochimara, potkla sa o Sarutobiho telo, ale nevšimla si to. Jej oči boli vytreštené, ako keby videla prízraky, Orochimaru pomaly vstával, ale mal strašné bolesti, lebo mu Sandaime zranil vážne ruky, tak sa len otočil a na štvorku zavolal: „Zabite ju!“

Ďaleko sa však nedostali. Už okolo Linn stáli ninjovia z Listovej a chránili ju aj telo Sandaimeho. A niektorí išli po Orochimarovi. Preto ten vydal rozkaz na ústup a všetci sa pomaly vytrácali preč.

„Linn, čo sa ti stalo?“ Kakashi s ňou mykal ale nepomáhalo to. Vzal ju do náručia a odniesol do nemocnice. Tam už bolo veľa ranených, ale postarali sa aj o ňu.

O niekoľko hodín sa prebrala.
„Kde to som?“ Pýtala sa.
„Si v nemocnici. Odniesol ťa sem Kakashi-sensei, keď si odpadla tam hore pri Orochimarovi.“ Povedala jej to sestrička, ktorá práve vošla.
„Orochimaru?“ Spomínala si. Vtedy sa jej všetko vybavilo. Staré, ukryté spomienky. Zovrela dlane v päste, postavila sa.
„Ešte nemôžeš odísť. Si slabá.“ Sestrička ju nechcela pustiť.
„Nie som, je mi dobre.“ Obliekla sa a odišla oknom preč.

Ponáhľala sa domov. Za ním. Musí jej to vysvetliť. Všetky tie veci. Po pár minútach stála pred veľkým sídlom Urihu Hyuugy. „Ide sa na to.“ A vošla dnu.

Všade bola tma. Len na konci chodby sa svietilo. Vošla do jeho izby. Starý pán ležal na posteli a okolo neho niekoľko členov ochranky.
„Čo sa deje?“
„Umieram, Linn.“ Pozrel jej do očí. „Choďte preč,“ prikázal ostatným.
„Prišla si sa dozvedieť o sebe pravdu?“
Prikývla mu. „Ako je možné, že mám spomienky na ľudí, ktorých volám mama a otec, ale nie sú to tí, ktorým som sa narodila. Ako je možné, že pri Orochimarovi sa cítim strašne zvláštne, ako keby som ho poznala celý život? Prečo sa mi vybavilo, ako ma niekto zabíja?“ Vravela to čoraz hlasnejšie a hlasnejšie.
„Cítiš sa pri ňom zvláštne preto, lebo ste rodina.“ Povedal jej.
„Čože?“
„Vieš, Linn, koluje tu taká bájka. O mužovi z klanu Hyuuga a o žene z klanu Ayaame. Z toho je aj Orochimaru. Teraz ma neprerušuj,“ povedal Linn, keď videl, ako sa nadýchla a pokračoval, „Tie dva klany boli znepriatelené, ale oni dvaja sa mali radi. Až jedného dňa ušli. Kvôli nim sa oba klany spojili. Prenasledovali ich roky, kým ich našli a zabili. Vraví sa však, že mali dieťa. Výnimočné dieťa. Ktoré zdedilo schopnosti oboch klanov. Ale že vraj, aby to dieťa uchránili pred nástrahami tej doby, pred ich rodinami, zabili ho. Klan Ayaame mal zvláštne techniky a tá žena v nich bola najlepšia. Spravili nejaký rituál, a keď to dieťa zabili správnym spôsobom, znovu sa narodilo. O niekoľko rokov neskôr.“ Zakašlal, čo Linn využila.
„A to dieťa má byť kto? A pred koľkými rokmi to akože bolo?“
„To dieťa si ty! A bolo to dvesto rokov predtým, ako si sa znovu narodila.“
„A to ti mám akože uveriť? Že som žila pred dvesto rokmi, že ma zabili a ja som znovu ožila. Veď je to pritiahnuté za vlasy.“ Zasmiala sa.
Uriha sa však tváril vážne. „Nevravela si, že si spomínaš, ako ťa niekto zabil? Na tváre ľudí, ktorých nepoznáš?“
„To je len náhoda.“ Odmietala to. Nechápala, prečo by ju jej vlastní rodičia zabíjali, aj keď by ju chceli tým ochrániť.
„Osoba, ktorá je z tej legendy, má na pravom pleci znak orla. Nikdy si sa tomu nečudovala, prečo je tam? Máš ho tam od toho rituálu.“ Uriha zakašlal ešte viac. „Už mi neostáva veľa času. Je ešte jedna vec, ktorú budeš musieť vedieť, ale až keď nastane ten správny čas. Keď ty budeš cítiť, že je tu niečo, čo potrebuješ o sebe vedieť. Choď potom za Hokage, ten ti dá jeden list a tam to všetko zistíš. Ale nechoď tam skôr, než to budeš cítiť. Sľúb mi to.“
„Sľubujem, starý otec.“ Usmiala sa na neho.
Spokojne si oddýchol a vydýchol naposledy.
Linn stiekla slza z oka. „Prečo teraz? Keď sme si konečne rozumeli?“

Vyšla z izby a nechala strážcov, nech sa postarajú o jeho telo. Išla do izby, kde ostala, kým nenadišiel čas pohrebu Sandaimeho Hokage. Potom sa obliekla do čierneho a odišla na pohreb.

Bolo tam veľa ľudí. Mnohí plakali, bola tam krásna reč, ale pre Linn sa to zdalo byť ako z iného sveta. Myslela len na to, čo jej povedal Uriha pred smrťou.

Po pohrebe odišla do sídla a zahrabala sa do kníh o klane Hyuuga a jeho technikách, do jeho histórie. Hľadala hocijaké stopy o klane jej matky. Ale nič nenašla. Bola tam už niekoľko týždňov, s nikým s nevídala, keď prišla na jedno rozhodnutie. Musí odísť z Konohy a pátrať niekde mimo. Inak sa z toho zblázni.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. „Ďalej!“ Dvere sa otvorili a do kancelárie Godaime Hokage vošlo dievča.
„Prepáčte, že vyrušujem, ale mám na vás prosbu. My sa ešte nepoznáme. Volám sa Linn Hyuuga.“ A dievča sa jej uklonilo.
„Ja som Tsunade, Piata Hokage Listovej. Tak čo by si potrebovala?“ O nej už počula od Kakashiho. „Vlastne som ťa sem chcela dať zavolať. Predbehla si ma.“
„A čo ste odo mňa potrebovali?“ Celkom bola aj zvedavá.
„Vieš, po porade sme dospeli k záveru skúšok chuuninov, Shikamaru a ty ste ako jediní uspeli.“
„Áno? To je dobrá správa.“ Usmiala sa. Takže som ťa nesklamala, starý otec.
„No a čo to potrebuješ?“ Tsunade sa uškrnula.
„Potrebujem odísť Z Konohy. Na neurčito.“
„Čože? A prečo?“ Skoro jej zabehlo saké.
„Ako vidím, nie je iná možnosť, než vám povedať pravdu.“ A povedala jej všetko, čo jej prezradil Uriha pred smrťou. Tsunade jej najprv neverila, ale potom si spomenula na list, adresovaný Linn, ktorý je schovaný v stole.
„Takže chceš vedieť pravdu o matke a jej klane?“
„Áno. A ak by ste ma náhodou nepustili, pôjdem aj tak. Hoci by to znamenalo, odísť navždy u Konohy.“ A Linn vystrela chrbát.
Je odhodlaná. Dokelu, musím ju pustiť, nemôžem si dovoliť prísť o tak dobrú kunoichi. Premýšľala Tsunade. „Tak dobre.“
„Dobre? Takže ma púšťate? To som rada.“ Linn sa usmiala.
„Kedy chceš odísť?“
„Hneď. Mám už všetko potrebné zbalené.“ Linn zdvihla batoh, „zatiaľ sa majte, Tsunade-sama.“
„Aj ty, Linn Hyuuga. Veľa šťastia.“ A Godaime sa pozerala na jej chrbát, kým sa za ňou nezavreli dvere.

„Tak to vyzerá zaujímavo.“ Ozvali sa naraz dva hlasy spoza nej.
„Bavili ste sa?“
„No ja celkom dobre,“ povedal straší sivovlasý muž. „Ale Kakashi asi moc nie.“ A zasmial sa.
Druhý muž sa zamračil a vyparil sa.
„Asi sa išiel rozlúčiť.“ Ozvala sa Tsunade.

Ako kráčala po ulici, stretala samé známe tváre. Budú mi chýbať. Pomyslela si a toto zistenie ju trochu prekvapilo.
„Linn! Linn!“ Kričal niekto za ňou. Otočila sa a bola to Sakura.
„Práve som sa dopočula, že odchádzaš.“ Vravela zadýchane, keď k nej dobehla.
„Odchádzaš?“ Ozval sa ďalší hlas a bol to Neji. Za ním stál jeho tým a tým Hinaty. Všetci sa na ňu vyjavene pozerali.
„No, áno. Musím si niečo vybaviť. Ale nebojte sa, Vrátim sa naspäť.“ Usmiala sa a otočila sa na Sakuru. „Pozdrav odo mňa Naruta, prosím. Nemám veľmi rada lúčenie, on to pochopí.“
„Linn, vraj si sa stala chuuninom.“ Ozval sa Neji.
„Hej, to je pravda.“ Prikývla mu.
„Keď sa vrátiš, ja už budem jounin. To ti sľubujem. Nebudem od teba horší.“ Hoci to vravel tak trochu povýšene, usmieval sa pri tom.
„Tak na to sa budem tešiť. Majte sa.“ Otočila sa a odchádzala preč.
Pri bráne zakývala Izumovi a Kotetsuovi a vyšla von. Čakalo ju tam prekvapenie.

„Sasuke!“ Pozerala sa mu do očí a premýšľala, čo bude.
„Kam ideš? Vraj odchádzaš z Konohy.“ Neveril tomu.
„Áno, na nejakú dobu, ale ja sa sem potom vrátim.“ Naklonila sa k nemu. „Vieš, Sasuke, keď sa mi dvaja znovu stretneme, mám taký pocit, že ty už nebudeš veľmi veľkým priateľom Konohy.“
„Čože?“ Vyrazila mu tým dych.
„Ale mne to nevadí. Už som ti to raz povedala. Ja ti s pomstou pomôžem, nech by sa dialo čokoľvek.“ Usmiala sa na neho a pobozkala ho na čelo. Odtiahla sa, usmiala sa a odišla preč. Vyparila sa.
„Zbohom, Linn.“ Smutne povedal Sasuke a vrátil sa do Konohy.

Bola už na niekoľko kilometrov od Listovej, keď zbadala muža pred sebou.
„Ani si sa nechcela rozlúčiť, Linn?“ Ozval sa ticho.
„Ja neznášam lúčenia, Kakashi.“ Pozrela sa do zeme a bola ticho.
„Ani ja,“ povzdychol si ťažko Kakashi.
Linn sa zrazu usmiala a podišla k nemu. Zničohonič ho pobozkala cez masku na ústa. „Nabudúce to bude už naostro.“ A zmizla.
„Tak na to sa budem veľmi tešiť.“ Povedal do vzduchu Kakashi a usmial sa.

Ďalšia časť bude zrejme zajtra Dúfam, že sa vám to páči :D