Čierny drak časť 18: Míting

Čiernovlasý muž bežal chodbou vydláždenou bielym lesknúcim sa kameňom. Jeho biele topánky klopkali o podlahu, ktorá bola lesklá ako zrkadlo. Ruky mal vzadu, tak vyzerali že mu nestíhaju za telom ktore sa ladne pohybovalo chodbou.
-Nikto ešte nebol takto blízko ...... ako to .......to je jedno zabijem ich.-Pridal do kroku až sa mu s frekvencie krokov posúvali okuliare hore a dole. Natiahol ruku a poupravil si ich tak aby sa nepohybovali, boli to tenké sklá v hrubsom ráme, ktoré pridavali na jeho prísnosti. Štvorka bežal už dosť dlhú chvíľu až nakoniec dorazil k obrovkej diere kde kedysi bol vchod ktorý použil len pred chvíľou, keď doniesol Hinatu. Vyskočil cez dieru a čakal že uvidí nejakých nepriatelov ale nestalo sa. Stál tam na rozbitej kamennej pokrývke a sutinách, pár sekúnd nebolo nič počuť okrem vetru ktorý sa opieral do stromov v dialke.
-Hmmmm nikto ...... zaujímavé že by sme sa minuli - Otočil sa a vrátil sa späť do chodby v ktorej boli jasné stopy dvoch ľudí ktrí pokračovali ďalej. Rozbehol sa do chodby a vracal sa na tú križovatku kde by mohli odbočiť. Zastal a pozeral sa do všetkých čienych chodieb, každá bola vytvorená tak, aby z jej začiatku nebolo vidieť na koniec. Štvorka si čupol a pozoroval uprene zem. Rukou po zemi spravil pohyb ako ked chcete odhrabať piesok zo zeme. Zdvihol ruku a prechádzal si palcom po prstoch až ucítil kúsky piesku.
-Mám to - Pozrel na chodbu a usmial sa. Vložil si ruky do vačku a chcel vykročiť za svojou korisťou. V tom ho niekto zdrapil za plece. Pomaly sa otočil a uvidel žltovlasého, modrookeho muža s úsmevom na tvári. Celým telom sa otčil a pozeral Trojke do tváre.

"Ahashi-dono chce s nami rozprávať," usmial sa naňho Trojka a prižmúril oči. Štvorka sa otočil a išiel smerom kadiaľ si myslel že šli nepriatelia.
"Nemám čas, sme pod útokom Konohy, ty bež ja ich zatiaľ zabijem."
Blonďavý muž sa stále usmieval a vyzeralo akoby čakal takúto odpoveď.
"Ahashi povedal aby som ťa doviedol takže nemám ti dovoliť ísť a zabíjať ale máme ísť za Ahashim rozumel si? Je to rozkakz číslo 9." Štvorka skamenel na mieste ako počul túto vetu otočil sa a chcel niečo povedať, ale videl že to nemá zmysel.
"Dobre, poďme," Štvorka si napravil okuliare a vydýchol si. Obaja sa pohli a vydali sa strednou chodbou.
-Nevadí, vydali sa tou cestou ktorá ich len vyvedie na druhú stranu komplexu takže aspon 2 hodiny budú blúdiť.- Myslel na svojich protívníkov a málinko sa usmial, že to nebolo ani vidieť.
-Ale potom si vás nájdem.-
Obidvoch zahalila tma a pokračovali chodbami ďalej.

Biela obrovská miestnosť a na povrchu stien sa nachádzali trubice, naplnené prevažne neidntifikovateľným zložením ale skoro každú vypĺňali telá, časti organovou ktoré boli zásobované živinami a kyslíkom. Uprostred celej miestonsti bol veľký stôl v tvare obdĺžnika okolo bolo sedem kresiel oproti sebe a podobné vyskoké štíhle stoličky, za vrchom stola bolo najväčšie kreslo. V ňom sedel malý vychudnutý chlapík s bielou briadkou a špicatými vlasmi. Okuliare bez rámu mu viseli na veľkom kostnatom nose. Na rukách mal biele rukavice ktoré splývali s bielymi šatami. Mal prižmúrene oči a pomaly dýchal. Odhrunul si rukavicu na pravej ruke a bolo vidieť tenké náramkové hodinky.
-Teraz.- Pomyslel si a otvorili sa dvere, vtedy ako sa sekundová ručička dotkla dvanástky na ciferníku v dverách stalo päť postáv. Vďaka svetlu ktoré prenikalo z druhej miestnosti nebolo vidieť do ich tvári. Pomaly sa postavy presunuly a sadli si na svoje miesta. Jedno miesto na kraji po Ahashiho pravici ostalo volné. Sedeli nasledovne, oproti prázdnemu miestu sedela žena s hnedými vlasmi a čiernymi očami ktorá so zopnutými rukami pozerala na Ahashiho. Vedľa prázdneho sedadla sedel žltovlasý muž s prenikavými modrými očami, ktorého všetci volali Trojka. On uprene pozeral do stropu z rukami spojenými za temenom hlavy. Oproti si čistil okuliare čiernovlasý muž, ktorého všetci volali Štvorka. Vedľa neho si o ruku opieral hlavu ryšavý chlap na steroidoch. Mal zavreté oči a každu chvílu zíval na celé ústa. Jeho volali Šestka. V poslednom sedadle sedela čiernovlasá žena s čiernymi očami, ako uhoľ. Jej vlasi boli brčkavé a mala ich až po pás. Na perách mala slabý, bledý rúž. Všetci ju volali Päťka.
Ahashi si všetkých premeral a zastal na prázdnom sedadle. Vzdychol si a napravil si rukavice.

"Vitajte, sme tu lebo na nás útočí Konoha. Ale to vy všetci viete....." Ahashi rozprával a premeriaval si každého, ako budú reagovať na jeho príhovor.
"Prečo tu nie je Jednotka?" spýtal sa Trojka, ktorý stále pozeral na svetlo ktoré prichádzalo zo stropu.
"Ako a opovažuješ skákať Ahashi-donovi do reči!" Vyskočila na nohy žena ktorá sedela najblžšie pri Ahashim buchla do stola až sa jej hnedé vlasy nadvihli.
"Dvojka ukľudni sa a sadni si." prísnim tónom povedal Ahashi. Žene sa zvačšili zreničky a hneď si sadla.
"Trojka, chcel som sa k tomu dostať, ale keď to chceš hneď vedieť, tak Jednotka postupuje implantáciu nového génu," dopovedal veľmi nadšeným tónom Ahashi. Trojka sa naňho pozrel odfrkol si.
"To vám nestačílo ? Veď ledva stojí," dal najavo svoju nechuť Trojka. Ahashi si dal ruky pred tvár a vytvoril niečo ako mostík, bolo mu vidieť len oči a pokračoval stále s veselým tónom.
"Nie nestačilo a niekdy mi stačiť nebude vďaka Štvorke mám konečne nosiťela Byukaganu. A ešte z hlavnej línie, nie z vedľajšej....." Štvorka si nasadil okuliare a sledoval Ahashiho ktorý ňom prave hovoril.
".... a Trojka nepochybuj o mne, lebo ja začnem pochybovať o tebe." dohovoril Ahashi s Trojkou.
"A vráťme sa k útoku, vnikli knám dvaja ninjovia z Konohy, jedného som identifikoval ako Hatake Kakashiho alebo ináč kopírovací ninja," všetci zbystreli pri tom mene.
"Tak preto sa až tak blízko dostali, ešte sme tu nemali nikoho takého......konečne nejaká akcia," Šestka otvoril oči a buchol si päsťou do dlane.
"Hmmm áno maš pravdu ale ...." v tom sa ozval silný otras. Všetci spozorneli a pozerali okolo seba.
"Nebojte, to druhá skupinka z Konohy sa k nám dostala, čakal som ju. V tejto sú štyria ninjovia. Nikoho z nich som nevedel najsť v žiadnich spisoch ale asi kvôli tomu že sú hrozne mladí. Túto skupinku vedie asi Jounin z Konohy, nič viac neviem len že použiva ako primárnu zbraň svoju katanu," dopovedal a do miestnosti vošiel vysoký muž s táckou a na nej kanvica a 6 pohárov bielej farby.
"Aaaaaa čaj je tu, " všetci dostali čaj do pohara a muž s táckou aj konvicou odišiel.
"Výborný bylinkový čaj," ovoňal Ahashi pohár, z ktorého stúpala ešte para.
"Pane a čo máme robiť, máme ísť zabiť narušiteľov?"
Po pár sekundách ticha ho Štvorka prethol svojou otázkou.
"Nie keď si dali takú námahu aby sa sem dostali tak nech si nás aj nájdu, nič nebudete robiť, normálne akoby to bol další deň, budete sa venovať svojim činnostiam, ako vždy ..." skor ako to Ahashi dopovedal Šestka sa postavil od stola a chcel odkráčáť.
"Čo robíš?" Spýtala sa ho Dvojka, ktorá ako všetci nechápala kam ide.
"Ja ich zabijem, vy si robte čo chcete, ja chcem toho Kikishiho...alebo jak," povedal Ryšavý vypracovaný malý chlap, ktorý stál asi 2 metre od stola.
"Myslim, že si Ahashi-dona nepochopil," v tom sa pred ním zajvil bielovlasý muž s odhaleným vrchom tela. Teraz sa pohyboval omnoho rýchlejšie a elegnatnejšie. Uprel zrak na Šestku.
"Sadni si, a hňeď!" skríkol a ryšaví muž sa odpratal tak rýchlo na svoje miesto, ako z neho vstal.
"Ďakujem Jednotka, prosím sadni si."
Jednotka sa prisunul a prehodil si svoje vlasy cez stoličku, keď si sadal. Pozrel na všetkých okolo stola a pri Ahashim zastal uklonil sa mu hlavou a pozrel si na ruky ktoré sa triasli.
"No...............teraz môžete odísť k svojím povinnostiam. Jednotka tu ostane, musíme niečo prebrať."
Všetci vstali a odišli z miestnosti, v korej ostal Ahashi a Jednotka.

mam tu pre vas taku zajimavoost ked sa pytate jak vyzeraju ludia z tejto knihy tak ais takto http://www.konoha.cz/?q=node/23046 tie to obrazky vznikli vdaka jednejj talentovanej osobke arigato

19ty diel http://www.konoha.cz/?q=node/23133