Tobi 1

takze toto je moj prvy pribeh takze pls piste komentare. A dopredu sa ospravedlnujem za spisovne a pravopisne chyby.

Bol to obyčajný deň v akatsuki. Všetci spali vo svojich izbách.Až na jedného. Ležal na posteli a rozmýšľal. ,,Čo tu vôbec robí? Nestačí mu že stratil toho koho miloval, teraz aj zabíja ľudí?´´ Tieto myšlienky mu nedali pokoj už niekoľko mesiacov. Vlastne tieto spomienky sa mu objavujú odkedy je tu. Tobi si sadol na posteľ a začal tuho rozmýšľať. Myslel na spomienky, ktoré mu v jeho živote zanechávali jazvu.

Bol to jeho prvý deň v akadémii.. Bol veľmi nedočkaví tešil sa že z neho bude naozajstný ninja. Sadol si do lavice vedľa svojho najlepšieho kamaráta Bobyho a vyučovanie sa začalo. Vedľa neho si sadlo dievča. Nevedel kto to je a vlastne si ju ani nevšimol

Keby to vtedy vedel nemusel tu byť. A potom...

Bol tu deň keď sa mali stať geninmi. Rozdelili ich do troj-členných skupín. Sláva bol v skupine s Bobym a..
....a s nejakým dievčaťom. Volala sa Marita a sedela VEDLA NEHO. Až vtedy si ju všimol. Bola taká krásna. Srdce sa mu rozbúšilo. Ale nebol jediný komu sa páčila. Ale vtedy to nevedel . Nevedel že aj Boby...

Nemal , nemal mu veriť po tvári mu stekala slza . Ale nebola to obyčajná slza . Nebola slaná ale bola horká. Horká po pomste. Ale aj sladká . Sladká po láske ,láske ktorú nemal nikdy právo prežiť .Nikdy. ale tu slzu nikto nikdy nevidel pretože bola skrytá. Skrytá za oranžovým tieňom jeho masky. Cítil ju a nechal ju stiecť po celej tvári. A potom ďalšiu a ďalšiu.

Spolu plnili mnoho misii no ani v jednej jej nič nepovedal .Myslel na ňu od rána do večera. Chcel jej to povedať, povedať že sa mu páči. Ale nevedel aká bude jej reakcia. Čo keď ho vysmeje? Ale musel to skúsiť veď čo keď povie áno? Ale bol tu ešte jeden problém: Stále sa hanbil. Ale jeho kamarát bol niečo úplne iné. Nikdy sa nebál. A práve to na ňom Tobi obdivoval Snažil sa žiť tak ako on . Byť stále odvážny . Nikdy mu to však nešlo. Ale keď sa to naučil, keď sa konečne naučil byť odvážny , vtedy ho jeho najlepší kamarát zradil.

Na chodbe zrazu začul hlas Rýchlo si ľahol do postele a robil sa že spí. Hlas stíchol a on počul zabuchnutie dverí. Z celej sily sa snažil zaspať ale nemohol. Proste nemohol. Všetky tie spomienky ho doháňali k šialenstvu. Po jeho tvári sa prešla slza. No ďalšiu slzu už zo seba nevypustil. Veď predsa patri k najobávanejšej organizácii. Ale tie spomienky. Tie z hlavy vyhnať nemohol.

Jedného dňa keď plnili misiu B už boli chuninmi. Ale on ju miloval stále. Dokonca ešte viac než predtým
Bol večer a oni boli v lese. Založili si oheň a postavali stan. Tobi a ich sensei išli zbierať ďalšie kusy dreva. Pri ohni ostali Boby a Marita. SAMY. Keď sa tobi vracal k ohňu s drevom začul ako sa rozprávajú. Skryl sa strom a počúval. Vedel žeby to nemal robiť ale on musel . Chcel vedieť o čom sa rozprávajú. Zrazu niečo začul... ....páčiš sa mi ...... nemohol tomu uveriť ten hlas. Bol to jeho najlepší priateľ. Netrebalo mu viac počuť. Zhodil drevá a rozbehol sa do lesa. Zvuk popadaného dreva započuli aj jeho kamaráti. A vtedy si domysleli čo sa stalo. Rozbehli sa za ním. Nevedeli kde išiel ale Marita ho musela nájsť. Vedela čo počul aj čo nepočul. Ves aj ona k Tobimu cítila lásku ale tiež mu to nikdy nepovedala a teraz bolo neskoro. Bobyho videla za sebou ako spomaľuje ale .....ale...ona sa nevzdá . Musí ho dohoniť a vysvetliť mu to. Tobi bežal zo všetkých svojích síl. Nikdy ich už nechcel vidieť. Jediný raz v živote sa zamiloval a takto to dopadlo. Zrýchlil. Nevšimol si však že vrazil do nejakej osoby. Pod so mnou. Povedala mu osoba. Zradili ťa. Ja ti pomôžem. Len poď so mnou. Vtedy Tobimu netrebalo rozmýšľať. Bol plný nenávisti. A tak išiel. Išiel s cudim mužom. Ale vtedy ho to netrápilo. Zrazu sa za nim ozval hlas:.. Neodchádzaj!!!!!!!!...nechápal a chcel sa vrátiť chcel jej dať šancu. Ale spomenul si čo počul .......Milujem ťa...... Zas sa ho naplnila zlosť . Neotočil sa a odišiel. Už nikdy nechcel vidieť tento svet. Alebo svet nechcel vidieť jeho? Veď ho ani nikdy vidieť nemohol bol skryty. Skryty za hlúpou oranžovou maskou . A tajomstvo o jednej dierke na nej si nechal pre seba . Veď kto by chcel počuť jeho príbeh . Príbeh od hlúpeho muža ktorý sa skrýva za maskou

Nemal to robiť. Nemal ísť s ním, s Peinom. Chýba mu všetko čo tam zažil. čo zažil keď bol v týme so skutočnými ľuďmi. Musí ju vidieť. Hoci by ho to malo stáť život. Ešte raz za život ju musí vidieť. Vonku sa rozvidnievalo a on vedel že už je čas. Zložil z hlavy masku a položil ju na posteľ. Pomaly sa vrátil z domu ktorý tak nenávidel. Teraz sa vracal. Vracal sa medzi ľudí. Už im nechcel škodiť. Od teraz začne nový život. Zatvoril za sebou dvere a ...a zmizol .