Linn Hyuuga - 03. časť

Osudná noc

Vo veľkom dome bolo strašné ticho. Od vchodových dverí sa ozýval dupot nôh. Zrazu sa otvorili dvere na izbe a dnu vletel chlapec. A zasekol sa. To, čo tam uvidel, bolo strašné. Matka a otec tam ležali a okolo nich bolo roztečenej veľa krvi. Vtom zbadal jednu stojacu postavu pri okne. Bola mu veľmi povedomá. Všimol si jej katanu, bola krvavá. A to už spoznával aj tú postavu. Itachi.
„Braček, čo si to urobil? Prečo? Mama, ocko, vstávajte!“ Hlas malého chlapca sa ozýval na celú izbu.
„Prečo? To sa dozvieš neskôr. Teraz je podstatné len to, aby si ma nenávidel. Zhnus si ma. Ukáž mi, aký si silný. Veď to si vždy chcel.“ A z druhého konca izby sa ozýval hrozný Itachiho smiech.
Sasuke vybehol proti nemu, ale on ho len odkopol. „Tak toto je všetko? Nič viac zatiaľ nedokážeš. Tak to ťa asi nechám ešte chvíľu nažive, aby som si to potom viac užíval,“ vravel starší brat.
„Mangekyou Sharingan! Tak Sasuke, aby si si toto všetko dobre pamätal, ukážem ti moje obľúbené genjutsu – tsukuyomi.“ Itachiho úškrn bol strašný.
Sasuke sa ocitol v jeho genjutsu, kde ho Itachi mučil pohľadom na zabíjanie jeho rodiny a jeho samotného celých dvadsaťštyri hodín. Potom ho pustil, keď usúdil, že už si to zrejme zapamätá.
„Tak teraz uteč braček, a nenáviď ma, inač to ďaleko nedotiahneš.“ Itachi sa pozeral na Sasukeho, ten sa otočil a kolísajúcim behom utekal odtiaľ čo najďalej.

Linn už bola pri sídle, keď zbadala utekať von nejakú osobu. Ponáhľala sa k nej a zbadala, že to je Sasuke.
„Sasuke, čo sa stalo? Kam to tak letíš?“ Pozerala mu do očí a videla tak trochu šialený pohľad.
„On, on ich zabil. Všetkých ich zabil,“ povedal zajakavo.
„Kto koho zabil? No tak, vrav.“ Rýchlo povedala Linn.
„Itachi zabil celú našu rodinu. Nechal len mňa nažive. Neviem prečo. Nedokázal som ho ani len zastaviť, celý tréning bol nanič.“ Sasuke začínal cítiť sebaľútosť.
Linn ho tam nechala a rozbehla sa dnu. Všade videla mŕtve telá, všade bola krv. A potom zbadala v jednej izbe na zemi Uchiha Fugaku a jeho ženu Mikoto.

„Niééééé, prečo to musel spraviť? A prečo práve on?“ Itachi bol jej idol, ale teraz, teraz sa stal jej nepriateľom.
Pomaly sa vrátila k Sasukemu. Ten ostal tam, kde ho nechala a pozeral sa na ňu, ako keby mu mala povedať, že sa nič nestalo, že to bol všetko iba sen. Škoda, že to tak urobiť nemohla.
Vzala ho a spolu išli k Tretiemu. Tam mu všetko povedala, načo Tretí vyhlásil poplach, ale Itachiho už nenašli.

O niekoľko týždňov neskôr.
Sasuke býval doma, ale na tréningy s Linn už nechodil. Vlastne odvtedy ju už nevidel. Nevedel však, že ona je pri ňom často. Hlavne v noci, keď máva zlé sny, vždy ho upokojuje. Iba on na to do rána vždy zabudne.
Až na jednu noc. To sa zobuli len tak, z ničoho nič. A zbadal niekoho sedieť v kresle. Vytiahol kunai, keď sa ozvalo: „Nechaj ho tam, to som ja, Linn.“
„Čo tu chceš?“ Sasuke si prial, aby išla preč. Nemal na ňu náladu.
„Nie si na to všetko sám, Sasuke. Máš tu mňa, to dobre vieš.“ Linn sa usmiala.
„Áno? A čo budeš robiť, pomôžeš mi nájsť Itachiho a zabiť ho? No?“ Už začínal zvyšovať hlas.
„Presne to mám na mysli. Už som ti to povedala dávnejšie, beriem ťa ako brata, ktorého som nikdy nemala, a to si chcem chrániť. Tvoju rodinu som mala rada a on to všetko zničil. Prečo si myslíš, že by som to nechala tak?“ Linn sa už neusmievala.
Sasuke sa takým kľudnejším hlasom spýtal: „Prisaháš?“
„Na všetko, čo mi je drahé, prisahám, že ti pomôžem s tvojou pomstou zabiť toho, ktorý je za toto všetko zodpovedný.“ Linn podišla k nemu a objala ho.
„Sasuke, teraz ma dlhšiu dobu neuvidíš, musím trénovať pod Urihovým vedením a ten ma veľmi von asi zase nepustí. Tak sa zatiaľ zlepši aj ty, ale nemusíš až tak, aby si ma porazil.“ A začala sa smiať.
„Keď sa znovu stretneme, už s tebou neprehrám.“ Povedal to už zase s tým svojím povýšeneckým tónom, a ona zase pocítila chuť trochu ho skresať.
No, čo už, je z Uchiha klanu. To je asi vrodená vlastnosť. Povedala si pre seba, postavila sa, rozlúčila sa s ním a vyskočila cez okno.
Kým sa on k oknu postavil, už ju nebolo vidno. „Som zvedavý, kedy sa stretneme, Linn.“ A jeho pohľad mu zablúdil na hviezdy.

O šesť rokov neskôr.
„Kakashi – sensei, čo myslíte tou chuuninskou skúškou?“ Ozvalo ružovlasé dievča.
„Myslím tým, Sakura, že sa o pár dní začne, tak ti máte prihlášky. Je len na vás, či tam chcete ísť.“ Povedal Kakashi a popod masku sa uškrnul.
„Super, skúška chuuninov, už sa teším! Všetkých tam porazím. Už sa na mňa pripravte. Prichádza Uzumaki Naruto, budúci Hokage.“ Vykríkol zlatovlasý chlapec.
„Naruto buď ticho, nikto nie je zvedavý na tvoje výlevy!“ Skríkla na neho Sakura.
„No to bude zaujímavé,“ zahundral si popod nos Sasuke.
„Tak ja zase idem, ak tam chcete ísť, príďte sa zajtra zapísať do učebne číslo 303.“ A Kakashi sa vyparil.
„Ktovie, či sa tam stretneme, Linn,“ Sasuke sa pozrel na kopce, kde bolo jej sídlo.