Jazero bolesti (4.)

Tak a je tu pokračovanie. Je to trochu zmätené a je to strašné ale aspoň niečo

4. Veľké podozrenie

Všetci k nim okamžite priskočili a snažili sa im nejako pomôcť.
„Čo to dopekla vypili?“ pýtal sa Naruto a zdvihol Sakurinu fľašu. Voda bola hustejšia než mala byť a mala takmer nebadateľne zelenkavú farbu.

„Tá farba...“ zalapal po dychu Sasuke. „Takú farbu má jed, ktorý sa vyrába z vody Jazera bolesti...“
„JED?!?!“ vykríkol Kiba, div že zo stromov konáre nepadali.
„No nie, malinovka...“ poklepal si po čele Sasuke.
„Eh...no mám v batohu nejakú protilátku ale neviem či bude účinkovať...“ zamrmlala Hinata.
„No, ono nieje dobré podávať protilátku keď nevieme na čo má tá protilátka byť...“ povedal Kakashi cez masku a pozrel na dve dievčatá, ktoré od bolesti upadli do bezvedomia... „Ale skúsiť musíme všetko...“
„A-ale to ich môže aj zabiť, nie?“ pýtal sa Naruto.
„Zomreli by aj tak...“ povedal bez emócií Kakashi a snáď každým trhlo.
„Eh...nemali by sme ich radšej odniesť späť do Konohy?“ spýtala sa Hinata.
„To by mohlo byť neskoro...no dobre aby ste na mňa potom nehovorili že som ich zabil...“ rozpovedal Kakashi vetu, zobral fľašu otrávenej vody a fľašu s protilátkou, našiel si nejakého zajaca a vyskúšal na ňom ako tá protilátka zaberá. Zajac chvíľu omámene sedel a potom veselo odhopkal.
„No...tak nečakajte a pomôžte im...“ zavrčal Naruto.
„Dobre, dobre hlavne mi nevlep...“ povedal otrávene Kakashi a obom dievčatám nalial do úst trochu z protilátky.
„Hm, nič sa nedeje...“ poznamenal Sasuke a starostlivým pohľadom sledoval Sakuru.
„Chvíľu to asi trvá kým protilátka zaúčinkuje, však ony niesú zajace...“ povedal Naruto a trošku tým ostatným zdvihol náladu. Tak si na chvíľu sadli do tieňa aby sa uchránili pred lúčmi zapadajúceho jarného slnka. Po chvíli počuli slabý ston. Sasuke okamžite priskočil k Sakure. Tá len zamrkala a pozerala do blba.
„Si v poriadku?“ opýtal sa jej. Sakura na neho pozrela ako pleseň na Domestos.
„Prečo by som nemala byť?“ spýtala sa priškrteným hlasom. Obzrela sa a uvidela ustarané tváre, ktoré ju sledujú, ležiacu Ayame a dve fľaše s podivnou tekutinou.
„Som smädná...“ zahlásila. Sasuke jej dal napiť zo svojej fľaše a pomohol jej na nohy.
„Eh...uniklo mi niečo dôležité???“ civel na tých dvoch Naruto.
„Mysliš to že spolu chodia?“ šepla Hinata. Naruto na ňu vyvalil oči a bol by aj dačo vykríkol keby sa mu zrazu v hlave nerozsvietil neurón.
„Ayame sa ešte neprebrala?“ spýtal sa tónom akým sa pýtajú malé deti cikať. Hinata by mu najradšej nakopala p***l no nechala to tak a pozrela na Kibu, ktorý mal na tvári výraz akoby sa práve vrátil z koncentračného tábora. Slnko zapadlo, mesiac vyšiel...
„Eh...skadiaľ sa vlastne vzal ten jed?“ opýtala sa Sakura.
„Ja si myslím že ho doniesla Ayame, premyslite si to. Počas tej oslavy zmizla a objavila sa presne vtedy keď tá tetka, ktorej syna tam zabilo. Čo ak tam bola nabrať vodu a toho chlapca tam naschvál sotila aby mala dôvod nás vytiahnuť a otráviť.“ fantazíroval Sasuke.
„No na tom niečo pravdy je...“ prikývli Kakashi, Hinata, Naruto a Sakura.
„Bože, Sasuke rozmýšľaj, asi by neotrávila samú seba! Aj keď rozmýšľanie asi nieje tvoja parketa“ zavrčal Kiba a Akamaru súhlasne kýval hlavou.
„A čo keď nás chcela presvedčiť o tom že to nebola ona?“ pridal sa Kakashi. „Vôbec ju nepoznáme, čo ak patrí k Akatsuki?“
„No tak toto ste trochu prehnali Kakashi-sensei...“ pípla Hinata.
„Čo je tu taký rámus?“ ozval sa takmer nečujný hlas. Kiba okamžite priskočil k Ayame.
„Ayame, odkedy si hore?“ opýtal sa ustráchane.
„Dosť dlho na to, aby som počula čo si o mne myslíte...“ šepla slabým hlasom a vrhla vražedný pohľad na Sasukeho a potom si niečo všimla.
„Kde mám batoh?“ opýtala sa prekvapene.
„Tam...“ ukázal Sasuke na slaboružový batoh.
„Ten nie je môj ty pako, ja neznášam ružovú.“ zamrmlala Ayame a hľadala pohľadom svoj batoh.
„Tak a teraz je to jasné...“ začal Kakashi a každý na neho zvedavo pozrel. „Ayame, môžeš nám povedať kde si bola počas slávnosti?“
„To vám tu mám ponúknuť môj životopis alebo čo? To je moja osobná vec!“ vybuchla no vzápätí sa prudko rozkašlala.
„No...takže dokým nám nepovieš kde si bola máme dôvody ťa upodozrievať z otrávenia vody...“ zahlásil Kakashi. Ayame na neho vyvalila oči.
„Jeden magor povedal a všetci mu na to skočili...“ zamrmlala si popod nos tak že to počul iba Kiba, ktorý bol stále pri nej a podopieral ju.
„Nemôžete ju z toho upodozrievať...rovnako ako ona to mohol byť aj Sasuke, však ten sa celý čas správa divne...“ zvýšil hlas Kiba.
„Nerieš to...“ povedala potichu, pozrela mu do očí, potom sa pozviechala a rozbehla sa smerom do hlbokého lesa.
„A nečakajte že sa vrátim, však prečo by som sa aj mala keď som vám „otrávila vodu“?“ zakričala späť a posledné dve slová povedala s najironickejším tónom aký existuje. Už jej nebolo.
„Tak toto ste vážne prehnali...“ zamrmlal Kiba, vzal ten divný slaboružový batoh a aj s Akamarom sa rozbehol do lesa za Ayame. Ani za boha ju nevedeli nájsť a po hodine, aby nebolo málo, začalo aj pršať.
„No paráda...“ zamrmlal namrzene Kiba. Slabý dážď sa premenil na lejak, lejak na búrku.
„Super, sme v lese počas búrky...lepšiu situáciu ani nepoznám...“ mrmlal ďalej. Po čase dorazili s Akamarom na akúsi čistinku. Kibovi sa zdalo že počul nejaké žuchnutie v korunách stromov ale po chvíli to pripísal veveričke a sadol si doprostred čistinky.
„Hm...to ste iba vy?“ začul smutný hlas za chrbtom. Obzrel sa a uvidel Ayame. Od radosti že jej nič nieje vyskočil a objal ju. Ayame sa začervenala a zalapala po dychu.
„N-nerob u-udusíš m-ma....“ koktala.
„Sorry...“ povedal a odlepil sa od nej. „Si v poriadku?“
„Ako sa to vezme...“ usmiala sa smutne. Striaslo ju od zimy.
„Je ti zima, dievčatko?“ spýtal sa s úškrnom.
„A čo ti šije, starý?“ odpovedala mu. (Mrázik 4ever )
Znova ju striaslo. Kiba si dal dole bundu a podal jej ju.
„Na, nech nezmrzneš...“
„Eh...no...vďaka...len aby si ty nezmrzol...“ podotkla a prehodila si ju cez ramená. Kiba sa len pousmial a sadol si do mokrej trávy.
„Hodláš tam celú noc stáť?“ spýtal sa jej a stiahol ju za ruku do trávy.

Ďalší diel nesie názov Spomienky a nájdete ho na:
http://www.konoha.cz/?q=node/20328