Prečo Sasuke...Prečo?! 2/3

Bola noc a ja som nemohla zaspať. Sedela som na posteli opretá o stenu pri otvorenom okne a hľadela kamsi do tmy na stenu. Niečo ma okrádalo o spánok alebo skôr niekto. Bol to on. Kto iný ako Sasuke. Jeho nálady a správanie boli tajomné. Vlastne celý bol tajomný. Ktovie čo sa to sním sakra deje. V hlave som si premietala náš večerný rozhovor. Spomenula som si na ten tajomný list, ktorý písal. Zvláštne, že práve on sa dal na písanie listu. Nikdy som ho nevidela písať žiadne súkromné listy. Ani som nemohla. Nikdy ich nepísal a odkedy sa začal tak divne správať, ktovie koľko ich už napísal. Zakaždým, keď som prišla domov s misie, som ho buď doma nestretla alebo bol na odchode.
Z rozmýšľania ma vytrhol tichý zvuk otvárania dverí pochádzajúci s vedľajšej izby a kroky. Ach už zase. Sasuke sa zrejme znova vybral na ďalší s jeho nočných výletov ako mal vo zvyku po večeroch a nociach. V tom tichu sa dalo podľa jeho krokov určiť kam má namierene. Kam inam než ku dverám.
Rýchlo som sa schovala za roh okna do tmy za záclonu a čakala kým Sasuke vylezie s domu. Mesiac bol v splne a osvetloval celú dedinu. Uchiha práve vyšiel s domu a zastavil sa. Cez to mesačné svetlo som ho videla veľmi dobre. V ruke držal ten list, ktorý písal večer za stolom. Otočil sa a pozrel sa hore do okna. Rýchlo som ucúvla viac do tmy aby ma nevidel. Na jeho tvári som si všimla niečo drobné akoby sa to zalesklo. Čo to sakra je? Jedným okom som sa dívala na neho ako otáča svoju tvar a chystá sa na odchod. Predsa len sharingan to nebol. Boli to...slzy. On plakal? Ako to, že plakal? Nechápala som to a ďalej sa dívala ako kráča kamsi preč ulicou. Pozrela som sa z okna smerom, ktorým kráčal. V diaľke na konci ulici stál strom a zazdalo sa mi že pri ňom vidím niečo akoby dve siluety ľudí. Videla som ako kráčal k tým ľudom pri strome a zrazu akoby všetci traja niekam zmizli. Určite to bola nejaká technika premiestňovania. To ,čo som videla mi stačili nato, aby som mala o dosť zlé tušenie, že niečo chystá. Nabudilo ma to až natoľko, že som si to s postele namierila priamo do vedľajšej izby. Len čo som vyšla s izby uvidela som otvorené dvere na Sasukeho izbe. V izbe mal poriadok ako vždy. Posteľ mal upravenú. Dalo sa tušiť, že nespal predtým než odišiel s domu. Ako som sa rozhliadala po jeho izbe, uvidela som drobné pokrčené klbko papiera hodené vedľa koša. Rýchlo som ho zdvihla s podlahy a odišla s jeho izby. Dvere na jeho izbe som nechala pootvorene a rýchlo zaliezla do svojej izby. Priam som horela zvedavosťou zistiť čo je na tom papieri napísané. Usadila som sa na posteľ a rýchlo ten papier narovnala. Na prvý pohľad tam toho veľa napísané nebolo len hromada začmáraných viet, ktoré sa nedali prečítať. Stálo tam len:
„Neviem o čo ti ide ale budeš sa musieť toho zbaviť a čím skôr. Je mi jedno ako si to vyriešiš, aj keby si sa zabiť mala. Inak to s tebou vyriešim po svojom a ver, že sa ti to páčiť nebude. Ani za nič nedovolím aby si jej...“ Pokračovanie tej vety bolo začmárané. Vôbec som nedokázala pod mesačným svetlom zistiť ani len začiatočné písmeno slova, ktoré malo nasledovať. Posledné, čo tam ešte zostalo ako tak viditeľné bolo: „...to si doriešime bez toho aby si ich musela po mňa zakaždým posielať...“ Zostala som zo Sasukeho zmätenejšia viac ako predtým. Nechápala som o čo tu ide. Ten list, ktorý písal v kuchyni musel byť podobný. To by vysvetlovalo aj to jeho správanie. Ale prečo? Čo takého spravil? Kto je ona a čoho sa má zbaviť? Prečo sa Sasukemu vyhráža? A oni? Tí, ktorých po Sasukeho posiela?...Oni?! Že by to boli tie dve osoby, ktoré stali pri tom strome? Musia to byť isto oni ale čo chcú po ňom?...
Ten list ma privádzal k šialenstvu s otázok, na ktoré som sama nevedela nájsť odpoveď. List som schovala pod matrac na posteli a ľahla si. Sasukeho písané slová z listu mi nahnali únavu, že som zaspala.

Bolo ráno a ja som ešte tvrdo spala. Mala som pocit , ako keby niekto dole klopal na dvere. Nevenovala som tomu pozornosť a ďalej sa zahrabala do postele.
„Sakuraaaaa-channnn!“ Skríkol Naruto, ktorý sedel v okne, ktoré bolo otvorené.
„Ty idioooottttt!“ Od ľaku som vyletela s postele a takú mu strelila do xichtu, že zletel oblúkom z okna na ulicu.
„Sakura-ch-chan t-to bolo z-za č-čo ,tebayo-o?“ Ledva vysypal zo seba pričom sedel na ulici a šúchal si tvár.
„Za to tvoje kričanie!“ Odpovedala som naštvane pozerajúc na neho.
„Klopal som ale si neotvárala.“ Postavil sa a vyskočil na striešku pri okno.
,,Aha. Tak to si bol ty...a čo vlastne potrebuješ o takomto čase?“ Bolo divné, že takto ráno doliezol ma otravovať, keď o takomto čase sa napcháva v Ichiraku. Pozrela som sa na neho a čakala na odpoveď.
,,No vlastne....Sasuke nieje doma, že?“ Naruto mal zrazu zamyslený pohľad. Všimla som si ako zovrel ruku v päsť. Deje sa aj sním vari niečo? A prečo sa odzrazu pýta na Sasukeho?
,, Hmm ...ja vlastne ani...“ Nestihla som dopovedať.
„Viem, že nieje. Videl som ho aj....“