Yoake I

,,Snažíš sa márne... Tvoje reťaze, okovy, bariéry či pečatné techniky ma neudržia večne!"
Zahaľuje ma tieň. Už takmer nevidím žiadne svetlo. Reťaze škrtia. On tam stojí s tým jeho úchylným úškrnom. Kiež by som mohol pohnúť aspoň jednou rukou...
,,Ukradol si mi všetko! Pripravil si ma aj o ňu! Prisahám ti, že sa pomstím! Tvoje väzenie ma neudrží, Orochimaru!"
,,Všetko nie. Chcel som tvoje telo... avšak tvoja Kekkei Genkai mi to nedovoľuje. Ale neboj... ja nakoniec prídem na spôsob, ako získať tvoje telo. Zatiaľ ma tu počkáš. Máme čas... Haha!"
Už sa vytratilo aj to najmenšie zrniečko svetla. Som v temnote. Preklínam ťa Orochimaru!

Hlboko pod zemou je miestnosť. Mnoho kníh, zvitkov, rozpustených sviečok. V strede je stôl na ktorom je mnoho nástrojov všemožných tvarov a veľkostí. Oproti nemu pri stene je kamenná truhla. Ja, pokrytá mnohými znakmi z pečatných techník.

Znaky začínajú blednú a strácať na sile. Zrazu zablysnú silným svetlom a kamenný poklop truhly praskne akoby bol kus papiera ktorí niekto pretrhol.
Po silnej rane nastane ticho. Miestnosť i chodby vôkol nej znovu stíchnu akoby zmrzli v čase.
Z truhly sa vynorí vychudnutá ruka a zhodí kusy rozbitého poklopu. Hneď za ňou sa vytiahne postava muža. Pretrie si oči a rozhliadne sa.
Kde to sakra som? Pomaly vstane a opatrnými krokmi sa odtacká k dverám miestnosti. Všade je tma až na malé svetielko kdesi v chodbe vďaka ktorému vidí aspoň niečo. Ide pomaly k nemu opierajúc sa o stenu. V strope vidí dieru a skrz ňu ho hladia hrejúce slnečné lúče.
S bolestivým vzdychom vyskočí a chytí sa za okraj diery. Vytiahne sa na hor. Rozhliadne sa a vidí zelenú lúku zaliatu svetlom a kvetmi. O kus ďalej uvidí par stromov a jazierko. Bez váhania sa vydal k nim.
Ponorí ruky do vody a následne celú hlavu s dlhými bielymi vlasmi.
Posadí sa k stromu a pozrie do prázdna. Kde to som? Čo sa mi stalo? Ponorí si kostnaté prsty hlboko do vlaso.Kto som?Prstami na niečo narazí. Čelenka. Zloží si ju a pozrie sa na ňu. Konoha... som ninja z konohy. Bol som na misii a niečo sa pokazilo? Hmm... Zaviazal si čelenku naspäť na hlavu a vstal.
Putoval dlho, až nakoniec narazil na menšiu dedinku. Šaty mal potrhané a sivé. Ľudia si ho skúmavo prehliadali, ako kráčal okolo nich. Jeden starý dedinčan podišiel k nemu a usmial sa.
,,Ty si musel mať ťažký deň, chlapče." povedal starec a uškrnul sa.
,,To áno..." ninja len zamyslene vzdychol.
Starec sa pozrel na jeho čelenku so slovami: ,,Hm... Si ďaleko od svojej dediny, ninja. Ak chceš rád ťa pohostím. Koniec koncov aspoň nebudem v tej mojej chatrči chvíľu sám. Haha..."
Shinobi len prikývol a šiel za starým mužom. Ten mu dal najesť a dal mu aj čisté šaty so slovami: ,,Ninja by nemal vyzerať ako otrhaný žobrák, chlapče." usmeje sa naňho starec
,,Ďakujem vám, ale... nemám žiadne peniaze... neviem, ako vám to oplatím." ninja sklonil zrak.
,,Ech... to nechaj tak. Aj tak sú to len staré handry po synovi. A ako sa to vlastne voláš, chlapče?" starec zvedavo podvihne jedno obočie.
Ninja sa zahladí do zeme a hľadá slova: ,,Nespomínam si. Viem len, že som z Konohy. Nemám ani tušenie, kde alebo kto som."
Starec zvážnie a pohľadom si ninju premeria. ,,Nič sa neboj. V Konohe ťa dajú znova do kopy." tľapne ho po pleci a usmial sa.
Povie mu, že dnes môže uňho prespať a zajtra mu ukáže cestu do Konohy.

,,Ocko? Kto je ten ujo? Mne sa nepáči..." zaznel jej hlas z pootvorených dverí izby.
,,Shiroru! Bež! Hneď!" zakričal som na ňu, držiac si rameno.
,,Ocko, ty krvácaš!" vykríkla a namieste zmrzla so slzami v očiach.
Neplač zlatko... utekaj... nechcem, aby si to videla...
,,SEK!"
bola to len chvíľa... jeho meč...
,,Oo-cko..." zniesol sa jej hlások a jej krehké telíčko padlo na zem.
,,SHIRORU! NIE!"

Ninja sa vytrhne z postele a na čele mu svietia znaky slabým, modrým svetlom. Je zadýchaný a spotený. Sdce mu bije o preteky. Po chvíli sa však upokojí a znaky na jeho čele zmiznú.