Na Deň detí nikto nebude sám!!

„Huráááá!“ tento pokrik ako z bojového pola sa začal šíriť celou Konohou už od skorých ranných hodín, kedy slnečné lúče zaliali dedinu. Dospelí ľudia s piskotom v ušiach vstávali z postelí a udivene sa natŕčali von z okien. Zdrojom toho kriku, boli nikto iní, než Konožské deti!

„Dnes je náš deň, dnes je náš deň...!“ opakovali hlasno, akoby spolu tvorili jeden obrovský spevácky zbor. Avšak mali pravdu. Ten deň bol skutočne ich deň. Bol to deťmi najobľúbenejší prvý jún, tiež známy, ako aj Deň detí! Všetky deti vstávali v tento deň výnimočne skôr, hoci to nemávali vôbec vo zvyku. Všetci sa totiž ponáhľali na Kohožský festival Dňa detí, ktorý každý rok vždy v ten istý deň organizuje súčasný Tretí Hokage. Na festivale ich vždy čakalo plno zábavy, ako sú nové hry, posedenia s priateľmi, zábavné súťaže, nejaká tá strašidelná cesta lesom a mnohé, mnohé iné výzvy! Kto by v ten deň mohol zostať ležať v posteli, ak je vonku na festivale tak nádherne! Jeden chlapec však predsa len zostal doma. Bol to osamelý Naruto. Nič nerobil. Iba ticho sedel v okne a uprene sa díval na štadión, kde sa konal festival.

„Pche, nech sa tam len zabávajú. Ja sa tam už nevrátim! Viem sa zabaviť aj sám!“ mrmlal si popod nos a suverénne zalomil rukami. Ako tak sedel v okne, vzal si z postele svojho macíka a pevne ho pritisol k svojej hrudi. Prišlo mu ľúto, že na festival nakoniec neprišiel. Stále sa nevedel prestať pozerať na tú slávnosť. Žiariace svetlá, ohňostroje a smiech detí ho nútil, aby tam šiel. Ale on iba mlčky sedel v okne zvierajúc pevne svojho macíka v rukách. Keď v tom zrazu započul spoza dverí nejaké kroky. To Sakura, namaľovaná ako na karnevale a s píšťalkou v ústach vyrazila päsťou dvere a vtrhla Narutovy do izby.

„Narutoooooooooooooooo, dnes je znova náš deň! Poď s nami, ideme oslavovať!“ vykričala zo seba hyperaktívna Sakura, ktorá sa mohla od toho šťastia aj zblázniť.
„Vy? Čo tu vy dvaja robíte?“ spýtal sa prekvapený Naruto vyliezajúc spod dverí, keď v tom uvidel vo dverách stáť vždy pokojného Sasukeho. Ten sa mohol od hanby aj pod zem prepadnúť, keď ho Naruto uvidel, ako mal Sasuke na hlave čelenku s neko uškami a nos namaľovaný ako ňufáčik. Naruto nevedel udržať pri pohľade na Sasukeho svoj smiech, a tak ho červenajúci sa Sasuke rázne prerušil:
„Nemali sme ho vziať s nami Sakura. Bez neho by bol aspoň kľud a pokoj.“
„Vy, vy ma chcete vziať so sebou?“ v okamihu sa prestal smiať a tón jeho hlasu nabral vážnosť.
„Samozrejme, si predsa...členom Týmu Sedem, a členovia tohto týmu sú si vždy bok po boku!“ povedala nepresvedčivo s veliteľským prízvukom Sakura.
„To je od vás milé, ale ja nikam nejdem!“ povedal Naruto a opäť si sadol do okna. Sakura sa obzrela na červenajúceho sa Sasukeho, ktorý sa snažil dať si dole z hlavy tie prekliate neko uši.
„A prečo tam nechceš ísť? Snáď ťa tie žartíky, ktoré sme ti robili minulý rok moc neurazili!“
„Nie, ale čo je veľa, to je veľa! Všetci si tam zo mňa iba robili srandu.“
„Ale no ták, veď to predsa nič tak strašného nebolo. Čo až tak zlého ti vykonali?“
„Tak napríklad nikdy nezabudnem na to, ako mi Shino do polievky vložil chrobákov, alebo ako ma Kiba s Akamarom strašili pri ceste lesom a ja som tam potom vyzeral ako najväčší strachopud. Alebo ako mi Chouji zjedol všetok rámen. Alebo keď sme hrali piňatu a vy ste z nej vybrali sladkosti a dali namiesto nej žĺtok z vajec! Domov som prišiel celý lepkavý a sľúbil som si, že sa tam už nikdy nevrátim!“
„Naruto, čo bolo, bolo. Je to predsa hlavne o zábave! Ale ak chceš, tak už nebudeme k tebe takí, prisahám za seba aj za ostatných!“ prisahala čestným skautským Sakura. Naruto premýšľal. Nakoniec sa pousmial a súhlasil. Naruto celý natešený sa obliekol a vyrazil so Sakurou a Sasukem naprieč Konohou na festival.

Na festivale

Festival Dňa detí bol už plnom prúde. Iruka-sensei prezlečený za zajaca, tohtoročného maskota festivalu, srdečne vítal pri vstupe každého hosťa a rozdával im informačné letáky. Náhle v diaľke zahliadol Naruta a vôbec celí Tým Sedem konečne pohromade. Jeho nadšenie z toho bolo očividne zjavné.
„Á, vitajte. Vy ste Tým Sedem, však? Verím, že Naruto je u vás v správnych rukách. Keby ste náhodou niečo potrebovali, tu máte informačné letáky. Dobre sa zabavte!“
„Jasné!“ odpovedala nabudená Sakura a s nadšením ako prvá vkročila cez vstup do štadióna na festival. Naruto a Sasuke ju vzadu iba ticho nasledovali. Festival bol pre Tým Sedem aj napriek miernej neochote Naruta a Sasukeho veľkou zábavou. Narutova bojazlivosť z minulého ročníka opadla a dokonca vyhral aj v jednej zo súťaží. Pýtate sa v ktorej? V jedení, kde dokonca porazil aj známeho jedáka Choujiho! Ako náhle mali súťažiaci za úlohu zjesť veľkú porciu rámen, o víťazovi bolo už rozhodnuté. Neskôr sa odviazal aj Sasuke, ktorého Sakura donútila prihlásiť sa na súťaž v hode kunaiom. Publikum a deti napäto sledovali, ako Sasuke na pódiu hádže jeden kunai za druhým priamo do červeného stredu terča. Rovnako dominoval aj v hode guľou, v prechode cez strašidelné bludisko, v šplhaní na stromy a vo vedomostnej súťaži. Ostatné dievčatá, verné fanúšičky Sasukeho, nad ním v pozadí iba mlčky slintali.

Na záver nastal ten moment, kedy sám Tretí mal vyhlásiť Najlepšieho detského ninju festivalu! Cena pre víťaza bol košík plný sladkostí! Naruto v kúsku srdca dúfal, že by cena mohla patriť jemu, no opäť mu ju pred nosom vyfúkol Sasuke, ktorý už v tej chvíli zabudol na jeho nenávidené neko uši, čo mal stále na hlave. Naruto si však tím nedal pokaziť svoju náladu, a tak sa celý Tým Sedem smial a zabával až do neskorej noci. Spolu s nimi tam boli aj Shikamaru, Rock Lee, Ino, Chouji, Hinata, Shino, Kiba a množstvo ďalších kamarátov z Akadémie. Bola to zábava ako nikdy predtým. Smiali sa a tancovali až do neskorej noci. Po skončení festivalu za čierno-čiernej tmy, kedy hviezdy vyšli na nočnú oblohu, sa Naruto a ostatní pri križovatke rozlúčili a každý sa vydal domov. Naruto bol opäť sám. Sám kráčal späť domov, kde bude znova sám. No Naruto si z toho veľkú hlavu nerobil. Naopak sa pri pomyslení na túto myšlienku iba pousmial, zdvihol hlavu ku hviezdam a kráčal ďalej. Samota mu viac neprekážala, pretože vedel, že má tých najlepších priateľov na celom svete.