Vládca Temnôt - 12. časť

Vládca Temnôt 12

Po mesiaci tvrdého tréningu sa Naru stále pokúšal ovládnuť celú Kuramovu chakru.
No stále mali koniec v nedohladne. Počas doby kým Naru tvrdo trénoval ani ostatný neodpočívali. Sasuke spolu so Sakurou riadne trávili spoločné chvíle, nielen tréningom. Za posledný mesiac sa spolu celkom dosť zblížili. No ani naša Hinata nezostávala pozadu. Všade to vypadalo akoby sa nič zvláštne stať nemalo.
No opak bol pravdou.

Po veľmi dlhom rozmýšlaní sa Hokage rozhodla zvolať zasadnutie všetkých piatich Kageov.
„Takže nakoniec ste sa rozhodli?“ Pýtal sa Kakashi svojej Kage.
„Je to nutné Kakashi, ak sa chceme aspoň trochu rovnať Narutovej sile, musíme vziať drastické opatrenia.“ Odpovedala zamyslene Tsunade.
„To máte pravdu, zvlášť po tom čo sme sa dozvedeli o silnení zvučnej, dosť rapídnom naberaní na sile. Čo to ten Naruto vlastne plánuje?“ Shrnul Kakashi spolu z malou otázkou, ktorú si pokladalo čoraz viac ľudí.
„To neviem, ale priprav sa aj s Yamatom. Budete mi robiť doprovod na stretnutie.“ Oznámila Tsunade Kakashimu a ten s úklonom zmizol v bielom dyme.

Zvučná:

„Čo sme komu urobily?“ Sťažoval sa Yuuri
„Buď radšej ticho, lebo inak si to zlízneme od Yukiho. Odkedy sa tu ukázal to ide od deviatich ku piatim, ale zosilneli sme ako nikdy.“ Zarail Zed Yuuriho večné sťažovanie sa a Alan s Mikim iba prikivovali hlavami.
„Ja som si toho vedomý, iba ma sklamalo , že potom ako nám nechal vládca Zvučnú v opatere, ani sme sa nenazdali a bol tu tento Yuki.“ Znova sa sťažoval Yuuri.
„Ty nevieš nič iné len nariekať. Samozrejme sme to očakávali. Niekto takého postavenia ako je vládca, by nenechal svoju základňu, podotýkam jedinú základňu na povrchu aby sa o ňu starali samotný ľudia. Bolo hneď jasné, že sem skôr alebo neskôr niekto príde.“ Logicky mu to vysvetlil Miki.
Takto sa naši štyria kamaráti ešte chvíľu dohadovali, keď po chvíli si zaspomínali všetci štyria.

Vládca aj s ostatnými práve zmizli v plameňoch a celú základňu nechali na starosť našej štvorke. Hneď sa medzi sebou začali dohadovať, kto bude mať hlavné slovo.
„Mali by sme si to určiť nejakým spravodlivým spôsobom.“ Prehovoril Yuuri.
„Poznáme to tvoje spravodlivé riešenie. Na to ti nikdy neskočíme.“ Odpálkoval ho Alan.
„Robíte tu z toho veľké HALÓ, podľa mňa normálne vždy zahlasujeme a bude rozhodnuté.“ Navrhol najrozumnejšie riešenie Zed.
„Si robíte srandu. Určite nás sem príde vystriedať niekto významnejší. Určite to niekto ako on nenechá v našich rukách. Jediné čo by sme mali teraz robiť je udržať jedine poriadok v tábore a očakávať kto nastúpi do vedenia.“ Uzemnil myšlienky všetkých Miki.
„Ty si vždy taký pesimista. Musíš myslieť viac optimisticky.“ Odbil ho Yuuri.
„Ako myslíte, ale potom vám to pripomeniem slovami, Ja som vám to hovoril, je vám to jasné?“ Odvrkol Miki a odobral sa preč so zasadacej miestnosti.
Ostatný traja sa celý nasledujúci deň zaoberali všelijakými blbosťami, len aby sa pred celou základňou ukázali kto tu tomu velí. Miki sa tomu trochu vyhýbal a polehával neďaleko Alana, Yuuriho a Zeda.
Počas ich neustáleho hádania sa zrazu pri tróne zjavili pekelné plamene, z ktorých vyšiel pre našu štvoricu neznámy. Naši traja velkomožný vodcovia pozerali ako obarený, iba Miki si zachoval chladnú hlavu a privítal príchodzieho.
„Buď vítaný.“ Prehovoril Miki.
„Volám sa Yuki. Počínajúc dneškom som sa stal veliteľom tejto základne pokiaľ sa môj brat nerozhodne vrátiť.“ Oznámil bez sebemenších náznakov v tvári Yuki.
Ostatný traja síce stále boli zaskočený prehlásením príchodzieho, no okamžite vítali veliteľa.
„Takže vy štyria ste kto? Akú funkciu vám tu Nii-san uložil?“ Pokladal jednu otázku za druhou.
„Sme prvý, ktorý prisahali Vládcovi vernosť a udelil nám dozor nad touto základňou.“ Prehovoril s nádejou v hlase Yuuri.
„Nesnažíš sa mi tým dúfam niečo naznačovať!?“ Prehovoril nahnevaným hlasom Yuki.
Miki skočil do tohto napnutého rozhovoru. Sklopil Yuurimu hlavu k zemi a pozrel sa Yukimu do očí.
„Nie. Vôbec nič tým nechcel naznačovať. Možno iba jedine to, že sme vám pripravený slúžiť.“ Zachraňoval situáciu Miki.
„Ja sa tu nechcem na nikoho hrať. Nezabúdajte, slúžite len a len môjmu Nii-sanovi a nikomu inému. Ja som tu len dočasne. Môžete ma volať Yuki-taicho. Z vás teraz spravím generálov pozemskej sily.“ Oznamoval Yuki našej štvorici.
Yuurimu sa po týchto slovách celkom rozžiarili oči. Dostal celkom slušnú hodnosť. Pokiaľ za vlády Orochimara bol iba obyčajný pešiak, teraz bol z neho generál.
„Ty budeš plniť úlohu hlavného generála vašej štvorky. Budeš dostávať rozkazy odo mňa alebo Nii-sana a predávať ďalej. Ako si to ďalej zariadiš mi je jedno. Teraz rozchod.“ Prehovoril Yuki smerom k Mikimu.
Yuuri zostal ako skamenený, nemohol stále spracovať ten šok, Miki bol teraz ich veliteľ. Bude musieť príjmať rozkazy od Mikiho. Príjmať rozkazy od vládcu alebo od Yuki-taicho mu nevadilo, ale dostávať príkazy od Mikiho sa mu nejako nepozdávalo. No po rozhodnutí sa všetci štyria pobrali s vládcovej siene preč. Akonáhle dorazili do svojej spločenskej miestnosti sa to spustilo.
„Čo to má sakra znamenať!“ Rozčuloval sa Yuuri.
„Ukľudni sa!“ Okríkol ho Zed
„Presne tak.“ Pritakával Alan.
„Nemáš sa čoho báť. Všetko je to vlastne o tom, ja preberiem rozkazy od Yuki-taicho a potom ich ako generálovia predáme ďalej. Ak sa budeš cítiť lepšie môžeš sa potom tváriť ako velikán. Ale moje menovanie do najvyššieho generála bola len o tom, aby sme tam nechodily vždy všetci. Rozumieš?“ Vysvetlil mu Miki.

„Ale chápete, už celý mesiac nerobíme nič iné než len trénujeme.“ Stále sa sťažoval Yuuri.
„Určite to má niečo spoločné s jeho návštevou v Konohe.“ Skonštatoval Miki.

Akatsuki:

Madara spolu s Kabutom osnovali svoje plány na nadchádzajúcu vojnu. Vedeli, pokiaľ chcú vyjsť z vojny víťazne musia sa vytasiť fakt s dobrými kartami v rukách.
„Už máš rozmyslené koho oživíme?“ Opýtal sa sarkasticky Kabuto.
„V prvom rade oživíme siedmych Jinchuriki a vložíme im späť démonov, ktorých budem ovládať.“ Započal so svojím plánom Madara.
„A ďalej?“ Vyzvedal Kabuto
„No mal som na mysli všetkých Kageov, plus pár významných a výnimočných ninjov.“ S úšklebkom prehovoril vodca Akatsuki.
„Madara-sama!“ Vbehol udychčaný Madarov poskok do miestnosti.
„Čo sa preboha deje?“ Opýtal sa otrávene Madara.
„Dostali sme správu, Kageovia sa chystajú na schôdzku.“ Oznamoval poskok.
„Takže Kageovia to začínajú brať konečne vážne.“ Pousmial sa Madara.
„Čo máš v pláne?“ Vyzvedal Kabuto.
„Navrhnem im ponuku, ktorú nebudú môcť odmietnuť.“ Spokojne zahlásil Madara.
„Mne sa to nejako nepozdáva.“ Zahundral si Kabuto pre seba aby ho nikto nepučul.

Pekelné Kráľovstvo:

Naru práve s Hin trávil krátku prestávku. Trošičku sa spolu maznali popri jedle. V tom najlepšom ich vyrušil tajný špeh, ktorého Naru poveril strážiť dianie na povrchu.
„Čo mi nesieš Maximus?“ Opýtal sa otrávene Naru.
„Nesiem horúce správy vládca.“ Odpovedal.
„Čo sa deje?“ Opýtal sa Naru teraz so zvedavým pohľadom.
„Na povrchu sa chystajú uskutočniť stretnutie Kageov.“ Maximus odovzdal informácie.
„Takže sa konečne pohli z miesta. Musím priznať, očakával som to omnoho skôr. Vypadá to tak, že navštívime povrch.“ S úsmevom na tvári prehovoril Naru.
„Maxi, choď za Yukim a povedz mu, nech sa pripraví na môj príchod.“ Poveril Naru Maxiho.
„Hai.“ Odpovedal Maxi a v závane čierneho dymu odišiel.
„Čo budeš robiť?“ Opýtala sa zvedavo Hin.
„Neboj sa, iba zájdem pozdraviť tých nadutých Kageov, poprípade im pripomenúť s kým majú tu česť.“ Vysvetlil Naru Hin a začal sa mierne smiať.

Zvučná:

Yuki si sedel v kresle a odpočíval, tak ako každý deň. Odkedy sa dostal na toto miesto nerobil nič iné. Občas vydal cez Mikiho nejaké rozkazy aby o ňom vôbec vedeli. Už zaspával, keď sa pred ním zavíril čierny dym.
„Maxik.“ Prehovoril unavene Yuki.
„Yuki-sama, nesiem správy od vládcu. A už niekolko krát som vám vravel aby ste to K tam nedával.“ Prehovoril trochu urazene Maxi.
„Ale veď sa kvôli tomu toľko nerozčuluj, veď sme starý kamaráti. Čo odkazuje Nii-san?“
„Odkazuje ti, že sa tu čoskoro ukáže. A neviem čo by ti povedal, keby vedel ako tu tráviš všetok čas.“ Oznámil s úsmevom na tvári Maxi.
„Čože!“ Skríkol Yuki.
„Miki!“
„Čo sa deje?“ Opýtal sa Miki, bo počul v hlase Yuki-taicho malé napätie.
„Priprav mužstvo na prezentáciu. Čo najskôr!“ Okrikoval ho Yuki.
Yuki kričal na Mikiho, Maxi sa na to s úsmevom pozeral, keď v tom vicítil vládcovu prítomnosť. Nemohol tomu uveriť, Yuki ktorý okrikoval Mikiho si ho ani nevšimol.
„Čože je to tu za krik?“ Opýtal sa nepovšimnutý Naru.
V momente Yuki zmrzol. Pomaly otáčal hlavou na miesto odkiaľ počul hlas.
„J-J-Ja s-s-om iba...“ Nestihol dopovedať, prerušila ho zdvihnutá ruka Naru.
„Nič nehovor radšej. Hneď ako som ťa sem posielal som vedel ako to dopadne.“ Prehovoril s úsmevom na tvári Naru.
Miki klačiaci pred Yukim ledva dýchal. Nechápal čím to je, no celé telo mal akoby z kameňa. Maxi všimnúc si toho pozrel na vládcu ukazujúc mu, čo pôsobil. Naru si toho hneď všimol a úplne potlačil svoju chakru. Miki si v momente oddýchol a zhlboka to predýchaval.
„Miki, môžeš odísť.“ Prehovoril Naru.
Miki, Yuki a aj Maxi len nemo pozerali a nemohli tomu uveriť. Naru si pamätal Mikiho meno.
„Yuki ty pôjdeš so mnou a Maxi, ty choď za svojimi povinnosťami.“ Pritvrdil Naru.

Stretnutie Kageov:

„Takže, prečo sme sa tu vlastne zišli?“ Opýtal sa otrávene Tsuchikage.
„Oonoki ukľudni sa, Tsunade-hime nám to snáď vysvetlí.“ Prehovoril Raikage.
„No tak toto je snáď prvý krát čo sme sa takto stretli.“ Prihovorila sa Mizukage.
„Som rada, že ste sa dostavili. Dnes sme tu preto, lebo by som chcela navrhnúť spojenectvo dedín na prípravu vojny proti takzvanému Vládcovi Temnôt.“ Prehovorila Tsunade a Gaara iba prikivoval.
„Čože!“ Vykríkol Tsuchikage
„Čo sa deje, vypadáte celkom ustarane.“ Udivene sa opýtala Mizukage.
„Teraz nie je čas na vysvetlovanie neznalým, no ale to nie je naša starosť Hokage.“ Shrnul Tsuchikage.
„Viem, ale pri stretnutí mi vládca temnôt povedal, že má v úmysle zničiť všetky veľké dediny a s nimi každého kto mu zkríži cestu.“ Oznamovala Tsunade.
V miestnosti panovala celkom pochmurná nálada. Napätie by sa dalo krájať. No v tom ich zo zamyslenia vytrhol výr v strede miestnosti.
„Madara!“ Horko vyriekla Tsunade.
V momente zjavenia Madary obklopily Hakageov ich doprovod.
„Čo tu chceš?“ Opýtal sa zvedavo Tsuchikage.
„Nemusíte sa ničoho báť. Dneska tu niesom ako nepriateľ, ale ako spojenec.“
„To chceš aby sme tomu aj uverily?“ Opýtala sa Tsunade.
„Verte si čomu chcete, ale keď som sa dozvedel o tom, čo Vládca Temnôt plánuje, tak nemám moc na výber.“ Vysvetlil Madara.
„Vy poznáte toho vládcu temnôt? Vy aj Tsuchikage hovoríte akoby ste ho poznali.“ Prehovorila Mizukage a Gaara aj s Tsunade sa celkom zarazily.
„Raz som mal s vládcom aj spolu s Oonokim čo do činenia, no prepásli sme to na celej čiare. Síce netuším kto teraz zastáva pozíciu vládcu no, ja môžem ponúknuť celkom peknú armádičku.“
Znovu nastala napätá situácia, keď ju zase niekto prerušil. No teraz to boli planúce pekelné plamene, z ktorých vyšiel Naru s Yukim.
„Ale, ale. Takže veľa vážený pán Madara sa nám tiež ukázal.“ Prehovoril posmešne Naru.
Madara sa celkom dosť snažil nazrieť vládcovi pod kapucňu. No nevidel tam. Rozbehol sa naňho s úmyslom vtiahnuť ho do inej dimenzie.
Zaútočil priamo. S napriahnutou päsťou. Naru pokynul rukou Yukimu aby nezasahoval. Madara bol kúsok od cieľa. Naru iba natiahol ruku a zastavil Madarov útok. Jednoducho mu zachitil ruku.
„To je všetko?“ Nechápavo sa pozeral Naru na Madaru.
„Čože, ale veď...“ prehovoril prekvapený Madara.