Strážkyňa hviezd 02

„Tak sa teším, možno si konečne získam Nejiho priazeň. Možno, keď ma uvidí ako jednu z 12 najkrajších dievčat ninja sveta, tak sa do mňa zamiluje, čo myslíš Hin?“
„Aj tak si myslím, že to nebude treba,“ povedala tajomne.
„Počkaj, čo tým myslíš?“
„Ty si taká slepá? On už je do teba zaľúbený od kedy je s tebou v tíme.“
„To si len namýšľaš, on ku mne nič necíti.“
„Myslíš, že by som ja lásku nepoznala? Po tom všetkom? Teraz už rozoznám lásku aj z kilometra,“ povedala smutne, sadla si pod strom a rozplakala sa.
„Hin, ja...“
„Keby som to dokázala vtedy, teraz som mohla byť konečne šťastná a nie sa takto zožierať. Tak prečo? Prečo som to vtedy nevedela?“ vyslovila nahlas otázku, ktorú jej vnútro chcelo vysloviť už strašne dlho. Jej plač sa ozýval všade dookola a pristavila sa pri nich Sakura.
„Čo sa stalo?“
„Už zase tá udalosť,“ povedala jednoducho Tenten a obe ju pohladili po ramenách.
„Prestaňte, musím na to zabudnúť už nesmiem spomínať, teraz máme misiu zabudla si Tenten? Musím sa ísť okúpať a nalakovať si nechty. Uvidíme sa zajtra o 7 pri tomto strome,“ povedala a utekala do svojho bytu, do ktorého sa nasťahovala, po už spomínanej udalosti.

Hinata prišla domov, skrášlila sa ako len mohla a potom zistila, že vlastne nejedla celý deň a musela predsa ešte ísť na ramen ako každý deň. Ani tento nemal byť výnimkou. Vzala si predplatenú kartu do konca života a išla do obľúbeného stánku.
„Ahoj, starček!“ pozdravila milo a on sa za ňou obzrel.
„Už som si myslel, že dnes nedorazíte. Ako obvykle?“ opýtal sa s úsmevom.
„Samozrejme.“
„Hneď to bude,“ povedal a skutočne o pár sekúnd už pred ňou stála miska s miso ramen, z ktorej sa ešte stále parilo a bola cítiť krásna vôňa.
„Ďakujem,“ povedala starčekovi a pustila sa do jedla, ktoré tak veľmi milovala.
„Dovidenia do zajtra starček!“ pozdravila, keď dojedla.
„Aj tebe Hinata-sama,“ povedal starček usmial sa na ňu.
Hinata sa pomaly vybrala domov, ľahla si do postele a pozorovala z okna mesiac, ktorý už zapadal síce bolo ešte len 9 hodín. No dnes sa o hviezdy nebála, lebo vedela, že mesiac s nimi zajtra ostane opäť o trochu dlhšie, a tak sa ponorila do ríše snov.

„Nie, nerob mi to! Nie už zase. Ostaň! Tento raz sa o to pokúsime spolu,“ osoba, ktorá stála pred ňou sa otočila, pozrela na ňu rozhodnutými no smutnými očami.
„Nejde to. Je to veľmi ťažké a viem, že ty by si trpela so mnou a to nemôžem dopustiť, no jedného dňa sa vrátim uvidíš,“ snažil sa o úsmev, otočil sa a pokračoval v ceste.
„Naruto, milujem ťa!“ vykríkla. No on sa ani neobzrel.
„Je už neskoro, veľmi neskoro, Hin,“ povedal a nepočuto dodal, „Aj ja ťa milujem.“
Rozbehol sa preč, bežal tak rýchlo, že ho ani nevidela. Akoby bol tu a odrazu sa rozplynul.
„Budem tu na teba čakať, ale prosím ťa ponáhľaj sa, lebo neviem ako dlho to vydržím,“ povedala, rozplakala sa a padala k zemi.

Zrazu sa posadila a rozhliadla sa dookola bola vo svojej izbe a z okna ju ožarovali hviezdy.
„Len vy mi dávate nádej, že raz príde. Len vďaka vám mám ešte silu zostať tu,“ povedala s pohľadom na ne a opäť si ľahla do postele, no už nezaspala. Rozmýšľala, či má šancu uspieť na tej súťaže krásy. Ráno o 6:15 vstala a prešla do kúpeľne a obliala si tvár studenou vodou. Obliekla si plavky a cez ne si obviazala šatku okolo krku, takže to vyzeralo akoby mala šaty. Najedla sa cerálií a keďže mala ešte trochu času natočila si vlasy pomocou kulmy na jemné vlnky. Vybrala sa pomaly k stromu a Tenten tam už čakala.
„Ahoj!“ pozdravila ju s úsmevom. I ona nemala svoj obvyklí účes. Vlasy mala rozpustené a ofinu vypnutú dohora. Na plavkách mala prehodené dlhšie tričko s jednou rukou schovanou.
„Ahoj!“ Aj ona sa snažila o úsmev, ale nešlo to.
„Len mi nehovor, že zase.“
Hinata len kývla.
„Neboj, raz sa objaví, ver mi. Ale teraz už musíme ísť.“
Obe sa pomaly vybrali smerom k miestu konkurzu.