Ťažké rozhodnutie - 3. časť , Dokončenie misie (špeciál)

Už to boli tri dni, čo stopovali Madaru a jeho spoločníkov. Stále bezvýsledne. Už sa skoro všetci začínali poddávať beznádeji.
Jeden člen ich skupinky však odmietal prijať porážku. Nebol zvyknutý prehrávať a už vôbec nie nedokončiť svoju misiu. To bolo pre neho a je cestu ninji absolútne neprípustné.
„ Hinata, mohla by si prosím skontrolovať okolie?“
„ Hai.“
„ Fajn, tu sa na noc utáboríme. Nejaké námietky?“
„ Nie,“ povedali Yamato so Sakurou.
„ Ako to vyzerá, Hinata?“
„ Všetko je v najlepšom poriadku, Naruto – kun“
„ Dobre ja si beriem prvú hliadku, potom pôjde Sakura,“ dopovedal a pozrel sa na svojich tímových partnerov. Tí mu len prikývli na znak súhlasu.
Stany už boli rozložené a všetci sedeli okolo ohňa. Rozoberali svoj ďalší postup. Sakura navrhovala, aby sa vrátili. To samozrejme Naruto odmietal.
Yamato a Hinata súhlasili s Narutom. Aj oni chceli dokončiť úspešne túto misiu a pomôcť Narutovi splniť jeho dávny sľub.
„ Dobre,“ začal Naruto výrazným tónom aby upútal ich pozornosť.
„ Podľa informácií, čo máme od našich zvedov, sú v okolí iba dve základne Akatsuki. Ja by som navrhoval aby sme išli skontrolovať obe. Je pravdepodobné, že sa pôjdu ukryť do jednej z nich,“ dopovedal Naruto a prstom ukazoval na mapu.
Pod miestom kde mal položený svoj prst bola malá červená bodka. Táto bodka sa nachádzala blízko Údolia konca.
Naruta chytil záchvat nostalgie. V mysli sa mu vybavili spomienky na ten deň. Na deň keď sa začalo toto všetko.
-Vtedy som nebol dosť silný aby som sa mu vyrovnal. Som už dostatočne silný?- to bola jediná otázka, ktorá trápila jeho myseľ.
Všetci sa pobrali do svojich stanov. Bolo už neskoro.
Naruto tam ostal sám. Sám s jeho myšlienkami. Ľahol si do trávi a premýšľal. Myslel na to ako by to si vyzeralo keby ho vtedy dokázal zastaviť. Jeho myseľ bola tak zaneprázdnená, že ani nespozoroval ako Sakura vyšla von zo stanu.

Sakura stála pre stanom a pozorovala zasneného Naruta. Ležal v tráve a pozoroval nočnú oblohu. Bolo na ňom vidieť, že ho niečo trápi.
Podišla k nemu aby upútala jeho pozornosť. No on sa na ňu ani nepozrel, alebo nechcel pozrieť.
„ Sakura – chan, ešte môžeš ísť spať. Ja som na hliadke iba dve hodiny.“
„ Naruto, ja... ja som neprišla za tebou, pretože ťa idem vystriedať.“
„ Tak kvôli čomu si prišla?“ opýtal sa jej Naruto a venoval jej jeden pohľad, v ktorom jej hovoril, aby ho neotravovala.
„ Vieš ja, mám o teba strach, Naruto, bojím sa o teba.“
„ Sakura, je to síce milé, že máš o mňa strach, ale ja sa o seba dokážem postarať. Som dosť silný ninja na to, aby ma Akatsuki nedostali.“
„ Naruto, si taký hlúpy, alebo nechápaví?“ zlostne sa ho opýtala Sakura.
„ Tak to vyklop. Čo ti sadlo na nos, že si taká otravná?“
„ Presne pre toto mám o teba strach. Veľmi si sa zmenil odkedy ... no odkedy Kakashi...“ To meno pre Naruta bolo ako by dostal nôž do chrbta.
„ Sakura, ak máš v pláne rozprávať sa o senseiovi, tak prosím choď preč,“ vyzval ju smutným hlasom Naruto.
„ Nie, Naruto, nemám v pláne rozprávať o senseiovi, ale chcem s tebou hovoriť o tom, ako si sa zmenil. Ako sa správaš ku všetkým. Ako ubližuješ každému, komu na tebe záleží. Prečo? Prečo mi spôsobuješ takú bolesť, Naruto? Nevytrpela som si toho už dosť?“ položila mu otázku so slzami v očiach.
Naruto otočil hlavu a zadíval sa jej do očí. Hľadel do jej uplakanej tváre. Videl ako jej stekajú slzy po tvárach.
„ Prepáč, Sakura, ale ja sa nehodlám o tom rozprávať ani s tebou, ani s nikým iným.“
„ Prečo? Prečo mi nedovolíš, aby som ti pomohla. Aj ja som trpela, keď Sasuke odišiel. Aj ja som trpela, keď Kakashi zomrel, boli ste pre mňa ako rodina.“
„ Pre teba sme boli ako rodina? Áno!? Tak prečo si mňa stále ignorovala? Stále si mi nadávala. Nikdy som nebol pre nikoho potrebný. Nikdy som nemal rodinu ani skutočných priateľov. Všetci mnou opovrhovali. Ty si ani nevieš predstaviť, aké bolo po tom všetko ťažké prejsť ulicami Listovej a cítiť na sebe tie pohľady. Pohľady, ktoré jasne hovorili, že tu nie som vítaný.
Snažil som sa ochrániť svoje rodisko, Listovú. No nakoniec som jej priniesol iba utrpenie.
Vždy som bol na všetko sám. Sám som trénoval. Sám som sa musel učiť nové techniky,“ na chvíľku sa odmlčal a uprel svoj zrak k oblohe.
„ Až kým som nestretol ich dvoch. Kakashi-sensei a Jiraiya. Dvaja ľudia, čo ma konečne uznali. Uznali ma takého, aký som. So všetkými chybami a zlozvykmi. Preto ma ich strata tak bolí. Preto si už nechcem nikoho pustiť k telu. Pretože ako potom blízkeho človeka stratíš. Tak tá bolesť. Tá príšerná bolesť je neznesiteľná,“ zadíval sa jej do očí.
Hľadela do jeho modrých očí a prvý raz za posledné roky v nich videla nejaký cit. Videla v nich bolesť a trápenie.
V kútikoch očí sa mu objavili slzy.
„ Naruto, ja...“ nestihla dopovedať pretože sa postavil a skočil jej do reči.
„ Sakura, nechaj si to pre niekoho iného. Mne už na nikom nezáleží. Idem sa prejsť, zober hliadku.“
Sakura nechápavo hľadela smerom ktorým odišiel Naruto. Bolelo ju to čo práve počula. - Mne už na nikom nezáleží.- iba táto jedna veta jej znela v hlave.
„ Naruto...“ zašepkala do nočného ticha a zadívala sa do nočnej oblohy.

Naruto sa prechádzal lesom. Čerpal energiu z okolitej prírody. Cítil sa dobre. Bol rád sám, pretože ho nik neotravoval a nemusel nikomu odpovedať ne jeho otravné otázky.
Zrazu sa zastavil.
„ Bože, veď ja som už ako Shikamaru,“ dopovedal to a začal sa smiať.
Takto sa prechádzal ešte asi hodinu, keď v tom jeho pozornosť upútali odrazy mesačného svitu. Bolo to krásne.
Mesačné lúče sa odrážali od vodnej hladiny a tá v tej žiare vyzerala akoby bola z iného sveta.
Podišiel bližšie a to čo uvidel mu vzalo dych.
Stál na priestrannej lúke s veľkým jazerom a oproti nemu bol veľký vodopád. Bolo tam krásne.
Naruto vyšiel hore na skalu vodopádu. Sadol si na okraj a pozoroval hviezdy. Bol spln. Mesiac osvetľoval krajinu všade na okolo.
„ Je to nádhera,“ zašepkal si sám pre seba.

Nebol vôbec unavený. Nepotreboval spať. Nie od tej doby čo mu dal chakru Kyuubi. Jeho telo nepotrebovalo oddychovať.
Naruto začal skladať pečate a pred ním sa vytvorili dva klony. Nie tieňové klony, ale dva dokonalé klony. Ktoré mohli krvácať a nerozplynuli sa po jednom zásahu.
Vyzliekol sa do pol pásu. Načerpal prírodnú chakru a prešiel do sage módu.
Dával si so svojimi dvoma klonmi zápas v taijutsu. Bol to veľmi zaujímaví zápas, ktorý prebiehal vo veľkej rýchlosti.
Niektoré jeho pohyby vyzerali ako teleportácia a nie ako beh.
Po dvoch hodinách stáleho zápasu sa rozhodol, že už pre dnešok stačilo. Odvolal svoje dokonalé klony a vyšiel opäť na skalu.
Sadol si na jej okraj a začal meditovať. Jeho meditáciu asi po pól hodine vyrušili niečie kroky.
Pozrel sa tým smerom a to čo uvidel mu vzalo dych. Najprv si myslel, že má snáď halucinácie, alebo ho niekto chytil do genjutsu.
Mýlil sa. Bola to skutočnosť. Naozaj tam stál on. Živí a zdraví. Bol na svojej obviklej prechádzke.
Stál tam ten, kvôli komu sa tak dlhý čas trápil.
„Sasuke,“ zašepkal do ticha Naruto sám pre seba.
Chvíľka sústredenia sa a zmizol v žltom záblesku.

Sasuke ako každý večer nemohol dobre spať, tak sa vydal na prechádzku. Nikto z Akatsuki nevedel, kam mizne každý večer.
Pár krát ho chceli aj sledovať, ale vždy im nejakým spôsobom zmizol. Bolo to zvláštne. Naozaj zvláštne, pretože vždy, keď sa ho na to spýtali, jeho odpoveď bola:
„ Do toho, čo ja robím vám nič nie je. Ak s tým máte problém môžeme si to vyriešiť vonku. Tak kto z vás ide so mnou von?“
Všetci stíchli. Vedeli totiž to, že Sasuke je najsilnejší člen Akatsuki. Od doby čo zomrel Pein sa neuveriteľne zlepšil. Dokonca prekonal aj Uchihu Madaru.
Stal sa obávaným. Celá Akatsuki sa ho bála.
Prechádzal sa lesom. Mieril k svojmu obľúbenému miestu. Bolo to jeho miesto, o ktorom nik nevedel.
Už išiel asi hodinku. Už tam bol. Stál tam pri jeho obľúbenom jazierku, pri ktorom vždy pozoroval hviezdy.
Náhle zbadal záblesk žltého svetla. Bolo to zvláštne. Keď zrazu ucítil kunai na svojom krku.
„Dlho sme sa nevideli, čo, Sasuke?“
Ten hlas. To nie je možné. Je to on? Ale ten jeho hlas... niečo je iné. To nie je ten Naruto, ktorého som poznal.
„ Naruto,“ začal pomaly, „ čo zas odo mňa chceš?“
„ Ale, Sasuke, hádam si nemyslíš, že ťa stále hľadám. Mne je vlastne jedno či si živí alebo mŕtvy. Ja mám iba misiu. Takže ma nenúť ti ublížiť a poď so mnou.“
„ Heh, si myslíš, že sa ťa bojím?“
„Mne je jedno čo si myslíš. Mňa tvoj názor nezaujíma. Proste so mnou pôjdeš. Po dobrom alebo po zlom. Tak či tak pôjdeš.“
Čo je to s ním? Viem, že porazil Madaru, ale toto je vážne zmena. Nikdy by som nečakal, že sa takto zmení.
„ Kde je Sakura a Kakashi?“
„ Ver mi, že to ťa nemusí zaujímať. Pôjdeš so mnou do Listovej, kde ťa podľa mňa popravia. Dúfam, že tú česť budem mať ja.“
Tá posledná veta vzala Sasukemu dych. – On ma chce zabiť? Kde je ten Naruto, čo ma chcel za každú cenu priviesť späť?- Sasuke bol v šoku.
Naruto si všimol jeho zdesenia a vrazil mu kunai do ruky a stehna. Sasuke padol na zem. Stále bol ohromený.
„ Kto si? Ty nemôžeš byť Naruto. On bol úplne iný. On bol človek, ktorému záležalo na ľuďoch, na priateľoch.“
„ Sasuke,“ začal Naruto, „ ľudia sa menia a ver mi, že ty si ten posledný človek, na ktorom mi záleží.“
Naruto zdvihol Sasukeho zo zeme a začal rýchlo tvoriť pečate. Sasukeho telo stuhlo. Nemohol sa hýbať. Mohol iba rozprávať.
„ Čo to do pekla je za techniku?“ opýtal sa z úžasom v hlase.
„ Sasuke, ak budeš stále rozprávať tak ti zavriem aj ústa. Tak drž hubu,“ povedal s kľudom v hlase Naruto.
Sasuke na sucho preglgol. Naruto ho chytil za rameno a zmizli v žltom záblesku. Objavili sa v strede lúky. Sasuke sa poobzeral a zbadal Sakuru opretú o strom, ako na nich hľadí.
„ Naruto, ohľadom toho, čo sme sa rozprávali...“ v polke vety sa zastavila, pretože videla Sasukeho. V ruke a stehne mal zabodnutý kunai a nemohol sa hýbať.
„ Ako? Kde?“ koktala jednu otázku za druhou.
„ To ťa nemusí zaujímať.“
„ Naruto, ako si chytil Sasukeho?“ naliehala na neho Sakura.
Naruto jej pozrel do očí. No jeho oči neboli modré. Boli to oči, ktoré patrili Kyuubimu.
Sakura sa zľakla.
„ Sakura, ako som povedal. To ťa nemusí zaujímať. Teraz choď zobudiť Hinatu a Yamata,“ dal jej rozkaz Naruto. Sakura mlčky podišla k Sasukemu aby ho vyliečila, no Naruto ju trhol za ruku a odhodil ju od neho smerom ku stanom.
„ Sakura, hovorím snáď stále jasne a zrozumiteľne. Nepovedal som, aby si ho vyliečila, ale aby si zobudila ostatných.“
„ Ale...“ nestihla dopovedať, pretože Naruto ju umlčal strašidelným pohľadom.
Bez slova odišla od nich a splnila to čo jej Naruto rozkázal.
„ Vidím, že je z teba veľký šéf odkedy som odišiel. Listová už nemá úroveň, keď taký tupci ako ty riadia misie.“
Naruto sa na neho iba pozrel. Vytiahol si kunai a vrazil mu ho aj do druhej ruky. Sasuke bolesťou vykríkol.
Naruto si to vychutnával. Bolo mu to jasne vidieť na tvári. Tá radosť z toho, ako môže bez trestne niekomu ubližovať.

*****************************Medzi tým u Sakury**************************

„ Hinata, Yamato, vstávajte!“ kričala Sakura.
„ Čo sa deje?“ opýtal sa rozospaným hlasom Yamato.
„ To musíte vidieť, inak mi neuveríte,“ povedala Sakura a súrila ho von zo stanu.
Hinata už stála pred stanom a čakala na Sakuru s Yamatom.
„Sakura, povedz nám, čo sa deje, že nás budíš o pol piatej,“ vyzval ju Yamato. Sakura iba mlčky ukázal na dve postavy stojace asi dve sto metrov od nich.
Zrazu jedna z postáv vykríkla bolesťou.
„ Sakra, čo sa tam stalo?“ opýtala sa Sakura a všetci sa rozbehli tým smerom.

Keď dobehli na miesto neverili vlastným očiam. To čo videli im ostane v spomienkach až do smrti.
Videli Naruta. Videli, ako má svoj kunai zabodnutý v Sasukeho ruke a... ako s ním točí. Ako s ním točí tak aby mu spôsoboval čo najväčšiu bolesť.
„ Naruto, prestaň!!!“ zakričala so slzami v očiach Sakura a rozbehla sa smerom k Narutovi.
Ten jej výkrik absolútne ignoroval. Dá sa povedať, že ho to povzbudilo k tomu, aby mu ubližoval ešte viac.
Sakura k nemu dobehla a snažila sa ho zastaviť. No Naruto ju chytil pod krk a krvilačným pohľadom na ňu pozrel.
„ Ak sa ma ešte raz dotkneš spoznáš, čo je bolesť.“
Všetci prítomný na toho človeka pozerali ako na ducha. Nemohli uveriť tomu, čo práve počuli. Nemohli uveriť, že Naruto. Ten Naruto, ktorého poznali nedokázal povedať Sakure niečo také.
„ Teraz ma počúvajte. Nezáleží mi na tom, čo si myslíte, na tom, čo ku mne cítite. Proste mi dajte pokoj. Nemám záujem sa s vami rozprávať. Vaša prítomnosť ma obťažuje. Chcem od vás len, aby ste šli zbaliť veci. Ja nás potom prenesiem do Listovej.“
Hodil Sakuru k nohám Yamatovi. Ten nechápal čo sa deje. Nemali však na výber, vzali Sakuru a šli zbaliť stany.
Mali ich zbalené veľmi rýchlo. Každý rozmýšľal nad tým, prečo sa Naruto chová tak ako sa chová.
Po piatich minútach bolo všetko zbalené. Vzali veci a vykročili smerom k Narutovi a Sasukemu.
„ Dobre, prenesiem nás rovno k Tsunade do kancelárie,“ povedal Naruto a spravil pár rýchlych pečatí. Zdvihol sa vietor a začal sa okolo celej skupinky točiť.

****************************** V kancelárii Hokage************************

Tsunade mala na stole obrovskú hromadu papierov. Všade naokolo sa váľali fľašky od saké. Tsunade spala na svojom stole.
Zrazu sa dvihol vietor v strede miestnosti. Rozvíril všetky papiere a keď vietor ustal, v strede miestnosti sa objavilo päť ľudí. Tsunade však spala ďalej.
„ Hokage-sama,“ povedal Naruto. Tsunade však nereagovala.
„ Hokage-sama,“ tento raz zakričal Naruto. Tsunade sebou trhla, pričom rozsypala aj zvyšné papiere po zemi.
„ Naruto, ja ťa zabijem. Vieš koľko mi trvalo všetko toto spracovať?“ pohľadom blúdila po zemi a neveriacky krútila hlavou.
Zrazu jej pohľad padol na Naruta a jeho skupinu a v pozadí stál...
„Sasuke Uchiha?!“ neveriacky hľadela na mladého Uchihu. Zrazu si všimla troch kunaiov zabodnutých v jeho tele.
„ Teda vy ste ho doriadili. Sakura, prečo si ho ešte nevyliečila? Čakáš snáď kým zaprší?“
Sakura chcela niečo povedať keď v tom ju prerušil Naruto.
„ To ja som jej to nedovolil. Ona chcela.“
„ Čože??? To si ako predstavuješ? Aj keď je to zajatec, má právo na ošetrenie a poriadny výsluch a súd.“
„ Nie to nemá. Je podradný ha*zel. Nemá právo ani žiť. Zajal som ho bez boja. Tie kunaie som mu tam zabodol až po spútaní.“
Všetci prítomný vyvalili oči.
„ Naruto, za toto ťa trest neminie.“
„ To ma nezaujíma. Okrem toho. Misia bola priviesť Uchihu Sasukeho. Nepadlo ani slovko o tom, že ho nemám zraniť.“
Tsunade chcela niečo povedať, ale Naruto zmizol v žltom záblesku.
„ Môžete ísť. Odveďte Sasukeho do väzenia. Sakura, ty tu prosím ešte ostaň. Musím s tebou rozprávať.“
Počkala kým ostanú v kancelárii samé a začala.
„ Sakura, čo sa to tam stalo? Ako to, že ste nechali Naruta, aby bojoval so Sasukem sám a ako to, že ste späť tak rýchlo?“ opýtala sa Tsunade svojej žiačky.
„ Tsunade – sama, stalo sa to asi takto. Utáborili sme sa a Naruto si vzal prvú hliadku. Asi po dvoch hodinách som za ním prišla kvôli tomu ako sa zmenil. Povedal mi niečo v tom zmysle, že už nikoho nemá rád a nik mu nie je blízky,“ pri týchto slovách jej začali stekať slzy po tvári.
„Povedal mi, že už nemôže vydržať tie pohľady ľudí tu v Listovej, že jediný dvaja ľudia, ktorý ho kedy mali radi sú mŕtvi,“ to už nevydržala a rozplakala sa.
„ Ja som mu nato povedala, že pre mňa bol, je a vždy bude ako rodina, no on... on ma vysmial. Povedal, že som sa ku nemu správala akoby neexistoval. Potom vstal a odišiel.“
„ Chápem. Muselo to byť pre teba ťažké. Je to všetko?“
„ Nie, nie je. Po nejakom čase sa vrátil aj so Sasukem. Ten mal v sebe dva kunaie a...“
„ Dva? Ale veď teraz mal v sebe tri ako...“
„Prosím vás, neprerušujte ma.“
„ Iste. Pokračuj.“
„ Keď som ku nim prišla, tak mi Naruto povedal, že odchádzame a mám ísť vzbudiť ostatných. Najprv som však chcela vyliečiť Sasukeho. Naruto ma však zachytil a hodil ma smerom ku stanom. Vynadal mi, že ho neposlúcham, no najhoršie boli... boli tie jeho oči. Mal oči Kyuubi. Bolo to hrozné,“ vytrvalo plakala.
„ Keď som už zobudila kapitána Yamata a Hinatu, tak sme šli pomali smerom k Narutovi. Zrazu však začal Sasuke kričať. Hrozne kričať. Narutov tretí kunai mal v druhej ruke a Naruto.... Naruto ním točil, aby mu spôsobil čo najväčšiu bolesť. Bolo to hrozné.
Ja som sa rozbehla, aby som ho zastavila, ale Naruto ma chytil pod krk a povedal - Ak sa ma ešte raz dotkneš spoznáš čo je bolesť.- hodil ma k Yamatovím nohám. Prikázal nám aby sme zbalili stany a všetko ostatné.
Nakoniec, keď sme boli zbalený, prišli sme ku nemu a povedal nám, že je mu jedno, čo si o ňom myslíme, čo ku nemu cítime. Jemu je to proste jedno. Nemá city, nemá rodinu, nemá priateľov a vôbec nemá už žiadne puto. S nikým.“
„ To je strašné. Bude šťastie ak Naruta nevyhodia z Listovej. Sakra! To je hlupák,“ zanadávala Tsunade.
„ Sakura, vidím, že si unavená. Choď sa domov prespať.“
„Hai,“ povedala a odišla.
„ Naruto, do čerta. Čo sa s tebou deje?“ opýtala sa samej seba Tsunade.
To však netušila, čo ju čaká zajtra. To na čo istotne nikdy nezabudne. Zmení to život celej Listovej.