Dva svety 02

Jú, konečne som vypotila, ďalšiu časť, tak si to prečítajte a ohodnoťte

„Čo?“
„No bol som v takej miestnosti, volala sa, že súdna sieň a boli tam dve stoličky, ale bol tam aj Sasuke a potom tam prišiel taký muž a pýtal sa nás, čo je dôvod toho, že nemáme susedské vzťahy. Nič sme neodpovedali a potom povedal, že sa ešte stretneme.“
„A ty si myslíš, že to bude niečo zlé?“
„Ja neviem, viem len, že nás chce so Sasukem udobriť, ale to sa mu nepodarí.“
„Kľud Naruto, ty si silný a dobrý, dobro je naklonené na našej strane.“
„Ak nám nepomôže to, že sme k sebe dobrý, tak nám nepomôže nič a budeme stratený. Navždy.“

ZATIAĽ V ZLOM MIESTE

„Sasuke, žiješ?“ opýtala sa Sakura znechutene.
„No.“
„Čo sa stalo?“
„Do toho teba naozaj nič nie je.“
Sakura sa urazila a odišla.
Sasuke len prevrátil očami.
Oboch v ten deň ešte prepustili z nemocnice.

„Yumi, Nito, vstávať.“ Zakričal Naruto na druhý deň ráno v ich izbe.
„A na čo?“ opýtal sa Nito.
„No idete predsa do školy, tak šup rýchlo z postele.“
„Ale tam je nuda, my už chceme byť genini.“ posťažovala si Yumi.
„Však už len týždeň a budete genini.“ povedal Naruto, ale hneď ho to omrzelo, lebo im povedal čo nemali vedieť. Deti sa zdvihli z postele a zadívali sa na otca.
„Nič som nepovedal, hlavne to nikomu nehovorte.“
„Jupí, už budeme genini a dostaneme misie a budeme mať tím.“ kričali deti a skákali po posteli.
„Čo sa to tu deje?“ opýtala sa Hinata.
„Povedal som im niečo, čo som nemal a teraz sú šťastní ako keby boli Vianoce.“
„Ale teraz ich ukľudni, lebo musia sa ísť najesť.“
„Deti! Ide sa do školy, a keď budete dobré nebudem vašim učiteľom ja.“ Deti sa na neho pozreli s vydesenými tvárami a zostali ticho.

Naraňajkovali sa a umyli.
„Ahoj mami, ahoj tati!“ zakričali odo dverí s taškami na chrbte a potom bol počuť len buchot dverí.
„No vidíš a ako si sa bála, že ich nezvládnem.“ povedal Naruto Hin a tiež sa postavil od stola.
„Ahoj a krásny deň.“ Popriala svojmu mužovi a pobozkala ho.
„Aj tebe.“ Povedal a odišiel. Hinata osamela a pustila sa do upratovania.

„Aira, choď do školy, okamžite!“ Zareval na malého chlapca Sasuke.
„Vypadni z mojej izby!“ zakričal odpoveď a hodil po ňom vankúšom.
„Toto si ku mne dovoľovať nebudeš! Som tvoj otec.“ Rozbehol sa k nemu a strhol mu paplón.
„Ako môžeš byť mojím otcom, keď ma nemáš rád?“ povedal so slzami v očiach.
„Čo?“
„Ja chcem ísť bývať do dobrého miesta, už tu nestrávim ani minútu, nikdy si mi nepovedal ani pol pekného slova a minule som sa stretol s istým pánom z vedľa a povedal mi, že som milý. Chápeš? Nenávidím ťa.“ Vykričal mu do očí.
„Už aj sa prac z môjho domu, slabocha tu neznesiem!“ povedal tvrdo a ukázal na dvere.
Aira si zobral nejaké veci a bežal preč.
„Sasuke, čo si to urobil, vyhnal si vlastného syna z domu, nikdy ti to neodpustím.“ Povedala Sakura a zrazila ho dolu. Sasuke sa pozrel do podlahy, od ktorej sa odrážal jeho pohľad.
„Ja nemôžem slovo láska ani len cítiť, preklínam ťa Naruto Uzumaki.“

Aira bežal cez hranice, čo najväčšou rýchlosťou až prišiel k bráne dobrého miesta.
„Ahoj chlapče, kam ideš?“ opýtal sa muž pri bráne.
„Chcel by som tu bývať, vyhnali ma z domu.“
„Chúďatko, neboj sa, poď so mnou zavediem ťa k pánovi.“
„Ďakujem.“
Spolu prišli až pred jeho kanceláriu a zaklopali.
„Naruto-sama, je tu chlapec a chce sa tu ubytovať, lebo ho vyhnali z domu zo zlého miesta.“
„Dobre, priveď ho dnu.“ Aira vstúpil dnu.
Naruto sa na neho pozrel a potom sa ho opýtal:
„Ako sa voláš?“
„Aira“
„Prečo ťa otec vyhnal?“
„Lebo som mu povedal, že chcem radšej žiť tu ako v zlom mieste.“
„A ako sa volá tvoj otec?“
„Sasuke Uchiha.“
„No, dobre, si tu vítaný, dám ti izbu a aj nejaké peniaze na začiatok. Ešte chodíš do akadémie?“
„Áno, som v poslednom ročníku.“
„Dobre, Kimo?“ zakričal Naruto.
„Áno, Naruto-sama?“
„Odvedieš Aira do jeho nového príbytku.“
„Áno, poď Aira.“ Povedal mu a odišli.
„Sasuke, Sasuke vlastného syna vyhnať z domu, len pre tvoju nenávisť, chúďa Sakura, ale ona si vybrala.“ Po jeho úvahách sa opäť vrhol do svojej práce.