Skutočná sila sannina...1

Skutočná sila Sannina...

„Prečo, sakra prečo?“ opakovala si stále Tsunade pri pohľade na nehybné Jiraiyovo telo.
Naruto, ktorý sa stále nedokázal pozrieť na telo svojho senseia, len padol do kolien a po tvári mu stekali tie najťažšie slzy. Nemohol uveriť, že človek, ktorého považoval za najsilnejšieho shinobi svojej doby teraz ležal pred ním a bol mŕtvy. Tsunade začala zvierať jeho telo v kŕčovitom objatí a kričala bolesťou.
„Jiraiyo, prečo?! To už ma nemáš rád alebo čo sa stalo?“ rinulo sa z jej úst pomedzi jej slzy. „Prečo teraz, teraz, keď som si konečne našla cestu k tebe, tak mi ju takto prekazíš!“
Odrazu sa však musela strhnúť lebo všetko vôkol nej sa začalo meniť. Sila, ktorá prúdila budovou, začala trhať veci okolo a ona nebola schopná ani sa pohnúť pod tiažou tejto sily. Otočila hlavu a uvidela niečo, čo sa nedá ani popísať. Naruto kľačal na kolenách a okolo neho sa začal formovať zvláštny kužeľ svetla, ktorý žiaril svetlomodrou farbou a bol čoraz zreteľnejší. Odrazu vytryskol smerom k nebu a zničil všetko čo mu stálo v ceste.

„Niéééééééééééééé!“ Tsunadiné ruky objali Naruta a začali ho pevne zvierať. On však necítil nič, len smútok a nenávisť.
„Naruto... upokoj sa!“ zaznela mu v hlave veta, ktorú mu sensei stále hovoril. I teraz znela ako od neho. Naruto zavrel oči a videl pred sebou Jiariyu vo svojej typickej veselej nálade s úsmevom od ucha k uchu. V hlave mu zaznelo: „Naruto, neurob tú istú chybu ako ja. Aj keď to bude ťažké, musíš spraviť správnu vec a dať životy ostatných nad vlastné túžby a pocity, sny. Ja som to nedokázal a stálo to veľa životov mojich priateľov aj nevinných ľudí... priateľstvo... to je to, čo musíš obetovať... to bude tvoje bremeno...“
Náhle ucítil teplo na svojom chrbte a až potom si uvedomil, že ho Tsunade drží. Začal potlačovať zlosť v sebe a svetlo začalo slabnúť až úplne zmizlo. Dýchal sťažka. Pomalým pohybom sa otočil k Tsunade. Ona sa pozrela a v jeho očiach videla smútok ako v ten deň... Silno ho objala a pritisla si ho na hruď ako dieťa, skoro nemohol dýchať. Ubehla už nejaká chvíľa a oni sa ani nepohli. Náhla sa Naruto strhol a zo sklonenou hlavou riekol: „Počul som jeho hlas, bol veselý ako vždy,“ uškrnul sa trochu. „Avšak neviem, čo mi tým chcel povedať, vôbec som ho nepochopil.“ Mierny úsmev mu zmizol z tváre.
„Čo my tím chcel povedať?“ pozrel zvláštnym pohľadom na Tsunade.
„Čo, čo Ti presne povedal?“ zarazene naňho pozrela.
Nedokázal v sebe zaprieť smútok. Sama nevedela či to chce počuť, ale vedela, že Naruto ju teraz potrebuje a že mu musí pomôcť.
„No tak, čo to bolo?“ napomenula ho.
„Ako by som to povedal,“ mal stále mal tvári výraz, ktorý ešte nikdy nemal.
„On mi povedal, aby som neurobil tú istú chybu ako on a niečo v tom zmysle, že budem musieť dať životy ostatných nad svoje pocity, lebo inak zomrie veľa ľudí...“
Po vyslovení týchto slov to s Tsunade zamávalo. Presne vedela čo mal Jiraiya na mysli. Sklopila hlavu do svojich dlaní a bolo vidieť ako jej cez ne tečú slizy.
„Viem čo tým myslel až moc dobre,“ zodvihla hlavu z dlaní.
Naruto nahodil absolútne nechápavý výraz. Náhla sa spamätal a chladne sa spýtal čo to má znamenať.
Tsunade si utrela slzy a pozrela naňho: „Ide o Orochimara...“