Ľadové ľalie -4,5-

Ako každé ráno som sa zobudila a kŕčovito vstala z postele. Pozrela som sa z okna a videla som, že vonku strašne lialo. Dnes asi von nepôjdem. No, možno keď prestane pršať.
Šla som si dať sprchu a obliekla som si čierne šortky s modrým tričkom. Popadla som prvú knihu čo bola poruke a vyvalila som sa na pohovku. Začala som si čítať a bola dosť zaujímavá. Hlavnou hrdinkou bolo mladé dievča, ktoré si našlo svojho vysnívaného princa,čo však netrvalo dlho, pretože jej „princ" bol hľadaný zločinec a nakoniec ju zavraždil. Striaslo ma. Určite by som to nechcela zažiť na vlastnej koži.

Približne po dvoch hodinách som knihu vrátila späť do poličky. Kniha ma nachvíľu zabavila, no vonku stále pršalo a ja som sa nudila. Prehrabala som poličky, skriňu, až som našla čo som hľadala.
„No konečne!" víťazoslávne som zvolala s dáždnikom v ruke. Bol modrý s bielymi bodkami a dosť pevný, takže sa v tom daždi a vetre nezlomí. Znovu som zašmátrala v skrini, ale tentoraz som hľadala gumáky a teplejšie oblečenie. Po polhodine som našla čo som hľadala. Fialové gumáky, rifle a čierna bunda s kapucňou. Obliekla som si to s tým, že som si nechala tričko, čo som mala oblečené ráno. Vyšla som z bytu, zamkla som a namierila si to do výťahu. Výťah ma zniesol dole a keď zapípal, vyšla som von.

Tam to nebolo až také hrozné. Chvíľku som sa prechádzala, až kým som si nespomenula, že som dnes vôbec nič nejedla. Rozhodla som sa teda, že pôjdem do Ichiraku na rámen. Hlavu som si zakryla kapucňou, nemám rada tie uprené pohľady, ktoré na mňa ľudia vrhajú. Konečne si ma nikto nevšímal. Kráčala som po ceste, no po chvíľke začali akoby naschvál padať krúpy. Všetci sa poschovávali kde mohli, kde to bolo najbližšie, len ja ako blbá som utekala až do Ichiraku, keďže som ho už mala na dohľad. Doslova som vtrhla dovnútra a všetci na mňa upreli svoje pohľady. Boli tam Naruto, Hinata, Sakura a S-Sasuke! Ešte aj v myšlienkach sa pri jeho mene zakokcem.

„Ahoj,"pozdravila som všetkých a obzrela si ich. Odzdravili a ja som sa usadila vedľa Hinaty. Sasuke sedel na druhom konci pultu. Aj pri ňom bolo voľné miesto, ale nemala som chuť si vedľa neho sadnúť.
„Jeden misorámen," objednala som si.
„Hneď to bude," usmial sa na mňa starček a namieril si to do kuchyne.
„Ako sa máš?" opýtala sa odrazu Hinata.
„Mám sa dobre, a ty?" odpovedala som jej s úsmevom na perách. Hinata vyzerá ako veľmi milá osoba, myslím,že si budeme rozumieť. Ale Sakuru moc nemusím, podľa toho, čo tu vidím. Stále sa iba obšmieta okolo Sasukeho a ten sa ju snaží ignorovať, ale ona si nedá pokoj.

„Tiež," opätovala mi úsmev a začali sme sa len tak nenútene rozprávať, až kým nenarazila na včerajšok.
„Takže, ako je to teda so Sasukem?" šepkala, aby to náhodou nedoľahlo ku Sakure.
„Nijak a nikdy aninič nebude. Je strašne arogantný, hlúpy a sebecký. Včera mi povedal, že ma má rád, ale netváril sa tak. Som z neho totálne zmätená." Pošepkala som späť, načo sa ona na chvíľu zamyslela.

„No vieš u Sasukeho je to zložité. On si toho veľa prežil keď bol ešte malý, ale nerád o tom s niekým diskutuje. Je dosť uzavretý a z jeho tváre sa nedá vyčítať čo cíti a čo má na mysli. Ale podľa môjho skromného názoru je to dobrý človek a určite by ti to nepovedal len tak. Vieš, skoro každé dievča v Konohe po ňom ide, ale on všetky ignoruje, takže je divné, že ti niečo také povedal. Mala by si sa s ním porozprávať." Hinata ukončila svoj monológ a ja som cítila pohľady uprené na nás.

„Čože si to tam šuškáte?" pohŕdavo povedala Sakura a Naruto so Sasukem prerušili svoju konverzáciu.
„Nič dôležité Sakura-san, len tak nezáväzne konverzujeme." povedala Hinata a ja som sa čudovala. Keď sme sa videli, bola väčšinou tichá a hanblivá, ale teraz to povedala na plné ústa. Priniesli nám rámen a ja som sa doň veselo pustila.
„A čo ty Hinata, máš niekoho rada?" Hinatu asi moja otázka šokovala, lebo všetko jedlo v ústach vyprskla priamo na mňa.Poutierala som sa a obzrela sa okolo seba. Sasuke tam len tak sedel a niečo mrmlal Narutovi.

„H-Hai," koktavo povedala. Zamyslela som sa, kto by to asi tak mohol byť? Všimla som si, že sa Hinata pozerá dosť často na Naruta. ‘Žeby to bol Naruto?’Nie, neverím. Ale možno...
Uškrnula som sa na Hinatu a pošepla jej:
„Naruto?"
Hinata tak sčervenela, že myslím, že to už viac ani nejde. Takže predsa len Naruto. ‘Trefa do čierneho.’ Obzrela sa okolo seba a Naruto sa na ňu uprene zadíval. Odvrátila zrak a pozrela na mňa. Na tvári mi hral zlovestný úškrn.
„Á-áno," mierne sa upokojila a rozdýchavala sa. Musím uznať, že s Narutom by sa k sebe hodili.
„Mala by si mu vyznať svoje city a pozvať ho na rande. Na chalanov musíš po lopate."

„P-pokúsim sa." Pozrela na Naruta a ten sa na ňu usmial.
„Myslím, že z nás budú dobré kamarátky." usmiala som sa a vstala zo stoličky. Zaplatila som za svoj rámen a vybrala sa na odchod. Sasuke po mne hodil jeden z tých svojich nečitateľných pohľadov a tiež zaplatil. Vybral sa smerom ku mne a nemohla som si nevšimnúť znechuteného pohľadu Sakury nasmerovaného mojím smerom.
„Ideme." Chytil ma za ruku, čo mi vadilo, ale ten Sakurin pohľad bol na nezaplatenie. Sasuke sa snažil ísť čo najskôr preč. Ani sa mu nečudujem, keď má takého stalkera ako je Sakura. Silno ma ťahal za ruku a začínalo ma to bolieť. Chcela som sa vymaniť z jeho stisku, ale bol príliš pevný.

Prešli sme skoro celou ulicou a zabočili sme do malej, tmavej uličky. Nezastavovali sme sa, len sme stále kráčali a kráčali až sme došli do lesa. Bolo tam strašidelné šero. Zo stromov opadávali listy a nepočula som ani potôčik, ani štebot vtákov. Keď sme boli už dosť hlboko, zastali sme. Sasuke nič nehovoril, a naháňal mi strach.
„Už sme dosť ďaleko od Konohy," zamrmlal si sám pre seba a sadol si na peň odseknutého stromu. Pritiahol si ma k sebe, no jeho vážny výraz sa nezmenil. Sedela som mu na kolenách a uprene hľadela do jeho čiernych očí. Nič som nevravela, úplne som stratila hlas. Srdce mi silne búchalo.

„Utečme spolu niekam Yuuri," Naliehavo na mňa pozrel a srdce sa mi rozbúšilo ešte viac. To si robí srandu.
„Nemôžem." Urazene som sa naňho pozrela a odvrátila som zrak.
„Prečo?" Smutne sa zapozeral do zeme a moje ľadové oči ho skúmali. Nechápem to. Prečo by človek ako on chcel utiecť s osobou ako som ja?
„Ty si asi nevieš predstaviť, čo by s nami urobila Hokage-sama?" Na tvári som mala strašidelný výraz a Sasuke na mňa vydesene pozrel.
„O tom som vôbec nepremýšľal.Máš pravdu, je to hlúpy nápad."
Objala som ho a vtisla mu bozk do vlasov. Postavili sme sa a počuli náhle zašušťanie krovia. Sasuke tam vrhol kunai a odskočili sme ďalej.
Z krovia sa vynorila Sakura a v tvári mala dosť psychopatický výraz. Už chápem prečo s ňou Sasuke nechce byť.

Pozrela sa na mňa a Sasuke sa predo mňa postavil, aby ma chránil. Cítila som jej pohľad plný nenávisti. Čoraz viac sa približovala a keď už bola iba pár metrov od nás, postavila som sa pred Sasukeho. On len na mňa prekvapene civel a už aj chcel niečo povedať, ale otočila som sa k nemu. V mojich očiach videl odhodlanie, silu a vážnosť. Obrátila som sa späť k Sakure. Nikdy som sa necítila silnejšia. Akoby som v sebe prebudila novú silu. Moje oči sa rozžiarili a ešte hodnú chvíľu sme sa na seba dívali.Sakura na mňa a ja na ňu.
„Nenávidím ťa, Tsurara Yuuri! Ty si myslíš, že mi môžeš ukradnúť môjho Sasukeho? Tak to si na omyle!"

„Odkedy je Sasuke tvoj? Nevidíš, že o teba nejaví žiadny záujem?" Posmešne som sa na ňu uškrnula a to ju vytočilo do nepríčetnosti.Rozbehla sa ku mne a už-už sa ma snažila udrieť, ale uhla som sa a ona trafila do zeme. Zem popraskala v mieste jej úderu na desiatky blokov. Naraz som v sebe cítila pulzovať nejakú zvláštnu energiu. Nikdy v živote som ju necítila. Drala na povrch a ja som ju už nevládala ďalej udržať. Vyprskla zo mňa obrovitánska svetlomodrá až biela chakra nepravidelného tvaru. Náhle sa ochladilo a Sakuru, ktorá skočila s vydesením pohľadom na strom, striaslo.

„Čo si ty za monštrum?!" zvrieskla po mne Sakura a vydala sa na útek. Ja som sa za ňou rozbehla ako nejaká dravá šelma za korisťou a zdrapila som ju za ruku tak silno, až som jej ju zlomila. J-ja sa už viac neviem ovládať! Nejde to!
Chakra zo mňa sálala čím ďalej tým viac a neprestajne sa ochladzovalo. Les bol zrazu pokrytý ľadom. Otočila som sa a Sasuke tam len tak stál. Ako nejaká bábka, bez najmenšieho pohybu. Pomaly mi začali blednúť vlasy a moje oči tmavli na najčernejšiu prázdnotu. Myseľ mi začala temnieť a pomaly som strácala jasné vedomie. Už som nevedela, čo robím. Trieskala som Sakuru o zem tak dlho, kým nezačala krvácať. Keď som videla jej krv, náhle som sa zastavila. Sakura to začudovane sledovala. Tá chakra mi vzala takmer všetku moju silu.

Kolená sa mi podlomili a padala som k zemi. Sasuke sa ku mne rýchlo rozbehol a zachytil ma. Usmial sa na mňa. Sasuke sa na mňa prvý krát usmial.Nie však falošne alebo s úškrnom, ako zvyčajne. Začula som jeho tichý šepot.
„Ty nie si žiadne monštrum Yuuri. Vydrž!" Po jeho slovách som stratila vedomie úplne.

*****

Pomaly som sa prebrala a zistila som, že ležím na nemocničnom lôžku.V tele som mala pozapájané všelijaké hadičky a bolo to dosť nepríjemné. Mesačné svetlo mi svietilo do izby. Poobzerala som sa okolo seba a zbadala som Sasukeho ako spí na pohovke. Vyzeral tak nevinne...
Horko-ťažko som sa pokúsila posadiť. Točila sa mi hlava a spomienky na boj zo Sakurou boli trochu pomiešané. Na stolíku vedľa mňa som zbadala misu s ovocím a vo váze biele ľalie. Tie mi určite priniesol Sasuke. Pri tej spomienke som sa usmiala. Pozrela som sa na kalendár a zistila som, že od udalostí v lese prešiel týždeň. Skúsila som potichu vstať, ale zakopla som o stolík. Rýchlo som sa otočila k Sasukemu, ktorý sa akurát zobudil. Ja som ale hlúpa.

„Čo si myslíš, že robíš?" Nechápavo sa na mňa zadíval.
„Snažím sa vstať, nevidíš?" On ma však chytil za zápästia a pritlačil ma späť k posteli. Uprene sme sa na seba zadívali a on stisk trochu povolil. Sklonil sa ku mne a asi mi chcel niečo pošepkať, ale do dverí vletela Tsunade. Celá som očervenela z toho trápneho momentu a z Tsunadinho výrazu.
„Vidím, že už ti je lepšie Yuuri." Na mňa sa usmiala, ale k Sasukemu smeroval jej naštvaný výraz, takže ma radšej pustil a dal sa na odchod. Keď odchádzal, Tsunade mu stihla ešte niečo povedať, ale nepočula som ju.

Po tvári mi začali stekať slzy a premýšľala som nad Sakurinými slovami. Asi má pravdu, som fakt nejaké monštrum. Nechápem, čo za silu to bolo, ale bolo to silné. Teraz to v mojom tele síce necítim, ale po tom čo sa stalo verím, že to tam niekde je. A objaví sa to, keď to budem najviac potrebovať.
Zotrela som si slzy a už predo mnou stála Tsunade.
„Tak, urobím ti zopár vyšetrení a potom ťa pustím, ale budeš musieť pravidelne brať lieky," Keď mi vypisovala recept, stále mala na tvári vážny výraz. Urobila spomínané vyšetrenia a odpojila mi hadičky z tela. Potom som sa prezliekla do svojho normálneho oblečenia a vyskočila von oknom.

„Hej, šetri sa!" zakričala za mnou Tsunade a ja som na ňu len vycerila zuby. Rozbehla som sa smerom k hotelu. Keď som už dorazila na miesto, neďaleko som zbadala stáť Hinatu ako sa rozpráva s Narutom a v tvári bola totálne červená. Začala som sa tak smiať, že si ma všimla celá Konoha vrátane nich. Obaja sa ku mne rozbehli a Hinata ma objala.
„Si v poriadku Yuuri?" Hinata sa rozplakala a Naruto sa zaškeril ako zvyčajne.
„Je mi super, prosím ťa neplač," zasmiala som sa a Hinata si zotrela slzy.
„A čo vy tu vlastne spolu?" uškrnula som sa, načo Naruto spolu s Hinatou očerveneli.
„Sme na rande." usmial sa Naruto a Hinata ho opatrne chytila za ruku.
„Tak to vám prajem! Ešte si idem kúpiť lieky, zatiaľ sa majte."

Vykročila som do lekárne, ale zrazu som si spomenula, že neviem ktorým smerom sa tam vlastne ide. Spýtala som sa okoloidúcej panej a tá mi poradila ako sa tam dostanem. Po chvíli som ju našla a s plnou taškou liekov som sa vrátia do hotela. Vošla som do apartmánu a ucítila som strašnú prázdnotu. Prezliekla som sa do nočnej košele a vzala si lieky.
Vyšla som na strechu a nádherný mesiac v splne ma úplne očaril. Oprela som sa o zábradlie a dlhé vlasy mi viali vo vetre. Cítila som sa tak slobodne, ako ešte nikdy predtým. Dlhú chvíľu som tam len tak stála opierajúc sa o zábradlie a pozerala na mesiac. Zrazu som ucítila ako si ma k sebe niekto zozadu privinul. Otočila som sa a za mnou stál Sasuke. Na tvári mal prekvapene šťastný výraz. Len som sklonila hlavu a mlčala, kým niečo nepovie.

„Ten mesiac je ako ty. Tak chladný, ale zároveň taký krásny." Jeho slová zneli úplne ináč ako inokedy. Boli tak nežné a plné citov. Ako keby bol vymenený. Postavila som sa na špičky, lebo bol asi o hlavu vyšší než ja. Objala som ho a on ma objal tiež. Cítila som sa ako ten najšťastnejší človek na svete.Naraz ma pustil a vydal sa na odchod, ja som ho však chytila za golier a pobozkala ho. Chcela som, aby to takto trvalo večne, ale on už musel ísť.

„Dobrú noc Yuuri." Usmial sa. Sledovala som ako skákal zo strechy na strechu, až kým som ho nestratila z dohľadu.Vrátila som sa do apartmánu, ale nevedela som, čo budem robiť. Spala som dosť v nemocnici. Asi celú noc prebdiem. Rozhodla som sa, že niečo nakreslím. Síce som veľa nekreslila, ale veľa ľudí mi povedalo, že mám talent. Prednedávnom som si všimla, že v spálni mám balkón a na ňom bol stojan a plátno.Pohľadala som ešte nejaké farby a iné pomôcky na maľovanie. Keď som všetko našla, začala som.
Po niekoľkých hodinách som domaľovala a išla si napustiť horúcu vaňu. Pridala som do nej penu do kúpeľa, vyzliekla som sa a vošla opatrne do vane. Voda nebola až taká horúca ako som čakala, tak som si do nej ľahla.

Nachvíľu som zavrela oči a predstavovala si, aké by to bolo žiť tu spolu so Sasukem, mať svadbu, deti... Po chvíli som však začula klopanie na dvere. Tomu, kto ma vyrušil pri mojom kúpeli dám päsťou. Rýchlo som vyskočila z vane a trochu sa osušila. Obliekla som si župan a naštvane som kráčala k dverám. Otvorila som a skoro ma roztrhlo. Stála tam Sakura, ale nebola sama, za ňou stál niekto bledý. Spoza nej vyšla aj Hinata.
„Ahoj Yuuri." pozdravili sa mi súčasne, ale s úplne iným tónom v hlase ako obyčajne.

„Zdravím, čo vy tu tak skoro ráno?" Sakura chcela niečo povedať, ale Hinata ju predbehla.
„Prepáč, že ťa rušíme, ale Hokage-sama vravela, že Sasuke je v nemocnici."
„Čože?! A-ako to?"Do očí sa mi nahrnuli slzy a rozbehla som sa do kúpeľne osušiť.
„Hinata? Nemohla by si mi vybrať niečo na oblečenie? Potrebujem sa osušiť," poprosila som Hinatu a ona prikývla. Pozrela som sa z okna. Dnes to vyzerá, že bude teplo a slnečno, obloha bola bez jediného mráčika.

„Ja vás počkám vonku, začínam cítiť penu do kúpeľa, ktorú nenávidím." Nazlostená Sakura sa pobrala k výťahu a na Hinate bolo vidno, že sa chce smiať, ale radšej sa zdržala. Tá Sakurina chôdza, keď je naštvaná, nemá chybu. Vyzerá vtedy ako gorila.Osušila som sa a vybrala som sa za Hinatou. Tá mala v rukách modré šortky, biele tielko a moje ninjovské topánky. Obliekla som sa a narýchlo si zaplietla vrkoč, pretože je to praktickejšie. Vybehli sme von, aby Sakura nebola nazúrená ešte viac.Bežali sme po dlhej prašnej ulici a pot mi stekal po tvári. Bola som strašne nervózna a zrýchlila som.

Vbehli sme do nemocnice a ja som ani neráčila zastaviť. ANBU, ktorý stál pri vchode ma zadržal a hovoril mi, aby som sa upokojila. Spamätala som sa a on už nás niekam viedol. Kráčali sme dlhou chodbou, potom cez schody do podzemia, až sme sa zastavili pri malých tmavých dverách. ANBU nám dal pokyn, aby sme vošli.
Uvideli sme menšiu bielu miestnosť, v ktorej stáli Tsunade, Kakashi a ešte niekoľko členov ANBU. V strede sa nachádzal veľký stôl, za ktorým všetci sedeli. Sakura a Hinata sa posadili, ale ja som sa oprela o stôl a snažila sa dať dokopy normálnu vetu.

„Tsunade-sama, čo sa deje so Sasukem?" ustráchane som sa spýtala. Ona sa rukami oprela o stôl a nahodila vážny výraz.
„Sasuke je hneď vo vedľajšej miestnosti spolu s mojou asistentkou Shizune a ďalšími špeciálnymi medikmi. Jeho prekliata pečať sa vymkla kontrole. Prešetrujeme to, ale vyzerá to, že sa to deje kvôli tomu, že Orochimaru je niekde veľmi blízko Konohy. Yuuri. Viem, že v tvojej minulosti hrá Orochimaru veľmi dôležitú úlohu, keďže sa ťa pokúšal už niekoľkokrát uniesť, aby mohol použiť tvoje schopnosti pre svoje šialené experimenty. Nezavolala som ťa len aby si prišla za Sasukem, ale aj preto, aby som ťa upozornila na Orochimara. V Konohe si kvôli nemu. My ťa ochránime za každú cenu. Avšak pochybujem, že Sasuke vie niečo o tvojej spojitosti s ním." Hokage ukončila svoj monológ a čakala na moju odpoveď.

„Ďakujem za informácie Tsunade-sama a verte, že mňa nejaký Orochimaru len tak neporazí. Chcem sa vás však na niečo opýtať. To, čo sa stalo pred týždňom, keď som sa vymkla spod kontroly, s tým má nejakú súvislosť?"
„To neviem, ale mám pocit, že áno." Zarazila som sa a v duchu som preklínala Orochimara za to, čo spôsobil. Nedovolím, aby ubližoval Sasukemu. Musím ho ochrániť za každú cenu.