Slzy šťastia

Slzy šťastia

Prečo by ninja nemohol plakať?
Má sa vari bolesťou umárať?
No radšej nech mu kunai srdce rozorve,
až naposledy zastene!

Dievča-ninja v zajatí dychu,
už dávno zahodilo svoju pýchu,
bolesť, tá čo ťaží,
na srdci a navždy,
zagniavila jej krásne šťastie,
pretože vraj neslobodno, že v nej rastie.
Má s nej byť vraj žena,
neúprimnou láskou ovenčená
a vraj osudu sa nesmie prieť,
inak bude biedu trieť.

Ona však svoje šťastie nenechá hynúť v temnotách,
až pokiaľ sa neobráti v prach.
Motýľ už z kukly vylieta
a všetko vôkol rozkvetá,
byť krásnou láskou a priateľstvom to je jej odveta
a životom novým kráčať v sladkom vánku odetá.

Žiaľ už sa mení v radosť,
ach tá voľnosť!
Na kríčku šípovom,
v hájiku schovanom,
nenápadný malý pučik rozkvetá,
do jeho lupienkov je skrytá,
už však nesmie zostať v tichej tôni,
aby každý videl, že konečne,
len slzy šťastia roní!