Naruto sensei – 4 – Prvá misia

Flashback: „Himeji, prečo ešte nespíš?“
„Oci, čakala som na teba, som sa nevedela dočkať kedy prídeš.“
„Hehe už som tu, tak môžeš pokojne spať.“ Potom ju pobozkal na čelo a ona pomaly zaspala.
„Neboj sa časom budem učiť aj teba, len neviem čo na to povie tvoj dedko Hiashi. Vyzerá to tak že on ťa chce len kvôli byakuganu, ale radšej má tvojho brata lebo ty si celá matka.“

Potom vyšiel z izby a išiel priamo do kuchyne kde sa navečeral. Následne na to sa vybral k Tsunade, po chvíľke pomalého sa prechádzania po dedine došiel až k budove Hokageho. Vyšiel po schodoch hore, priamo až pred dvere do kancelárie, na ktoré zaklopal. Z vnútra sa ozvalo len jemne.
„Vstúpte.“ Tak vošiel dnu.
„Hoj Tsunade, tak som tu opäť.“
„No to vidím, tak čo chceš?“
„Ale prišiel som sa len informovať či náhodou nemáš nejakú jednoduchú misiu pre geninov. Také niečo ako si dávala mne keď si prišla do úradu.“
„No, tak niečo také by tu bolo. Ale neviem či by ti to vyhovovalo, je to len doprovod jednej osoby od nás do Suny. Inak ešte niečo nezabudni že za pol roka sú chuninske skúšky a máš tam robiť dozor.“
„Ja? A to prečo?“
„Tak lebo som sa rozhodla. Ty budeš iba ako skúšajúci v poslednej časti skúšok, tak sa veľmi neteš. Keďže ideš do Suny bola by som rada keby si toto odovzdal Gaarovi.“ A podala mu zapečatenú obálku.
„Jasne bez problémov. Tak a kedy vyrážame?“
„Zajtra o 9:00 aby ste boli pri bráne. Tu je popis misie.“ Naruto ho zobral a hneď potom išiel domov. Doma si prečítal zvitok a znova ho zložil. „Takže už zajtra bude misia. Uvidíme ako sa z toho budú tešiť.“ Potom si ho odložil do batohu spolu so správou pre Kazekageho. Odišiel do izby a ľahol si do postele vedľa Hinaty, ku ktorej sa pritúlil čo najbližšie. Jeho bezsenná noc netrvala dlho a už mu do okien svietilo slnko. Keď sa prebral ležal sám na posteli a z kuchyne mu vyvoniavalo jeho najobľúbenejšie jedlo. Vstal z postele a odišiel do kúpeľne sa opláchnuť. Potom si zobral na seba čisté veci, nejaké to čierne triko s dlhým rukávom, čierne nohavice a zelenú vestu. Na čelo si priviazal čelenku konohy a zobral si rukavice s vyrytým symbolom Konohy do vrecka. Odišiel do kuchyne kde sa rýchlo najedol a už si to mieril za svojim týmom. Ten už na neho čakal pri bráne.
„Hoi, keďže sme tu všetci nebudem zdržiavať a poviem vám o čo ide v dnešnej misii. Je to misia typu C. Našou úlohou je odprevadiť osobu s menom Yuuhi Kawamura do Sunagakure no sato. Cestou sa môžu vyskytovať nejaký banditi a podobne, to by však nemal byť problém. Na včerajšej skúške som si overil že pár banditov zvládnete v pohode aj samy. Tak to by bolo po prvé. Po druhé, v sune sa chvíľu zdržíme a to z dôvodov blížiacich sa chuninských skúšok tie by sa mali konať za pol roka, ale ide o pozvanie samotného kazekageho na skúšky. Preto sa tam chvíľu zdržíme, totiž počkáme na jeho odpoveď. Následne na to sa vraciame do Konohy. Je vám to všetko jasné?“ Opýtal sa a obzrel sa po svojich zverencoch.
„Hai.“
„Eh. Ešte by som bol zabudol stretneme sa tu o deviatej, keďže máte ešte dve hodiny, tak máte voľno.“ Potom sa všetci rozpŕchli, teda okrem Naruta. Ten čakal na dotyčného, ktorý mal byť do prevadený do suny. Vytvoril jedného klona a odišiel do kvetinárstva. Tam kúpil kvet a namieril si to domov, kde bola iba Hinata. Ich dcéra sa už nachádzala v akadémii. Odovzdal jej kvety a pobozkal ju na rozlúčku. Pri tom jej povedal že by sa mali vrátiť do troch až piatich dní a ešte jej podal darček pre Himeji, ktorá mala mať zanedlho narodeniny.
„To len pre prípad že by sme to s Misumim nestihli, ale o tom pochybujem.“ Ešte ju pobozkal na rozlúčku a tak sa vybral k bráne kde nechal svoj klon, aby čakal na klienta. Došiel tam polhodinu vopred. Zatiaľ nikto z jeho týmu nedošiel, ale klient tam čakal s jeho klonom. Ten v okamžik keď prišiel na miesto rozpustil.
„Yuuhi Kawamura?“ opýtal sa zdvorilo.
„Áno.“
„Uzumaki Naruto, teší ma. Som veliteľom týmu ktorý vás má odprevadiť až do Suny. Behom ďalšej polhodiny sem dorazí aj zvyšok týmu. Odchádzame presne o 9:00. Takže v prípade že si potrebujete tu v dedine ešte niečo vybaviť máte na to polhodinu.“
„Nie nepotrebujem. Všetko som už stihol, ostáva už len čakať na váš tým.“ Odpovedal mu s jemným úsmevom na perách. Spolu tak čakali ani nie 15 minút keď sa začal zbiehať tým ako prvá dobehla Kaori, hneď na to Sumaru a ako posledný narutov syn.
„Tak, sme tu všetci. Máme síce ešte 15 minút, ale načo to odkladať. Čím skôr vyrazíme tým skôr sa vrátime domov. Mali by sme tu byť za 3 – 5 dní. To ešte neviem ako dlho budú trvať rokovania s Kazekagem.“
„Oci...“ ozval sa Misumi „Dúfam že si nezabudol že za 4 dni ma Himeji narodeniny.“
„Nie nezabudol som. Preto som povedal že čím skôr vyrazíme tým skôr sa vrátime a potom oslávime jej narodeniny. Veď aká by to bola oslava keby si tam nebol ty ani Kaori? No ale dosť bolo rečí. Vyrážame.“ Hneď na to sa vybrali smerom ku Sunagakure no sato. Cesta tam by im mala bez problémov trvať asi 2 dni. Cesta späť je už jednoduchšia keďže nerobia doprovod. Ani nie za pol dna boli na hraniciach so zemou dažďa. Tam však nastali prvé problémy a to v podobe nepokojov v krajine. Vďaka tomuto museli krajinu obísť. Cestou stretli pár menších gangov, ktorý na nich zaútočili. Ale nebolo to nič s čím by si ani títo genini nevedeli poradiť. Niekde uprostred cesty ich zastihla noc a tak sa utáborili. Hliadku mal ako inak Naruto, keďže bol zodpovedný za svojich zverencov. Tí sa išli v pokoji vyspať spolu s ich klientom. Sensei však urobil zopár klonov a vyslal ich na prieskum okolia. Jedného poslal aj na prezretie cesty po ktorej sa chceli vydať, či tam na nich nečaká nejaké nebezpečenstvo. Pomaly už dohorieval plameň v ohnisku keď sa mu jeden z klonov rozpustil. To mu nedalo celý zvyšok noci spať. Bol pripravený na najhoršie. Totiž ešte sa nestalo že by mu nejaký menší gang dokázal zničiť klon. Urobil nových 5 a rozmiestnil ich okolo tábora, zahasil ohnisko a sledoval okolie.
„Keby tu tak bola Hin. To by sa inak sledoval pohyb niekoho neznámeho. Aj keď si myslím že nič nehrozí. Jeden si nemôže byť dostatočne istý...“ z myšlienok ho vytrhlo to že zacítil nejakú chakru. Blížila sa priamo k táboru, dokonca prešla okolo jeho klonov.
„Jeden človek? To sa mi nezdá“ Postavil sa do bojového postoja, vytiahol kunai a pár shurikenov. Keď už cítil že je osoba blízko hodil jej smerom shurikeny a potom sa rozbehol proti osobe. Pritom jeden z jeho klonov ho zastúpil na mieste ochrany kempu. Dobehol na miesto kde hodil shurikeny a videl tam ležať dievča s ťažkými zraneniami a k tomu mala v sebe ešte jeden jeho shuriken. Neváhal a zobral ju do tábora, kde vytiahol lekárničku a ošetril jej zranenia. Na to zobudil Kaori, ktorá mala za sebou nejaký ten základný výcvik medika.
„Tak, ako je na tom?“ Opýtal sa hneď ako skončila s liečením.
„Ako prvá pomoc by to malo stačiť, ale mali by sme sa čo najskôr dostať do Suny. Tam je predsa len nemocnica kde ju ošetria.“
„To máš pravdu, ale keď sa na ňu pozerám tak mi niekoho pripomína. Ehm.. to je teraz jedno. Kaori potrebujem aby si skontrolovala ešte okolie a potom môžeš ísť spať. Skoro ráno vyrážame.“ V tom zapla byakugan.
„Strýko, nikoho nevidím.“
„Tak dobre. Choď už spať.“