Minatov život - 03 - Prepad

flashback: Boli už asi 500m od dediny keď videli, ako k nim niekto beží. Boli to shinobi krajiny.

Dobehli k Jirayovmu týmu.
„Pane, nastal problém. Sme pod ťažkým útokom, všetci sa z dediny snažia stiahnuť mimo. Len aby to prežili, to isté radíme aj vám.“
„Ty ma nepoznáš?“ Odpovedal Jiraya, v tom celý tým teda okrem Minata sklonil hlavu. Ten sa však pozeral čo sa deje, v tom začal ich sensei svoj tanec. Pritom Minato nevedel či sa ma smiať či plakať. „Tak to si mi vybral dobrého senseia Sandaime.“ pomyslel si a sklonil hlavu aj on. Tá hliadka čo k nim dobehla sa šúľala na zemi smiechom. Vôbec nevedeli prestať, to však Jirayu vytočilo.
„My sme tým z Konohy, prišli sme sem kvôli dedičstvu vášho klanu. Ehm teda klanu Uzumaki. Kde ho môžeme nájsť?“ Spýtal sa s rozzúreným pohľadom.
„Dedičstvo klanu Uzumaki, o takom nič nevieme, ale ako sme vám povedali tu ich už určite nenájdete tí sú už dávno preč. Vraj klan, taký klan že sú v ňom až dve osoby a z toho ani jedna nie je shinobi.“
„Dobre dosť bolo, kde ich teda nájdem.“ Ešte viac sa rozzúril.
„Vojdete do lesa, pôjdete smerom severo-severo východ, tým smerom asi päť kilometrov a tam by ste ich mali nájsť.“ V tom sa celý tým z Konohy rozbehol do lesa, vedeli že času nemajú nazvyš. Veď keď ani jeden z klanu nie je shinoby, ako sa môžu proti tomuto ubrániť. Minato kontroloval cestu ktorou išli zato Suzu používala Byakugan, aby vedela či ich nečaká prekvapenie, zo strany nepriateľa. Túto cestu mali rýchlo za sebou a čo bolo najpodozrivejšie je to že bez nejakých problémov. To sa nepáčilo nikomu, keď prišli k tajnému úkrytu Suzu ho hneď preverila. Nič však nenašla, teda okrem toho že sa nevie pozrieť skrz ani svojou očnou technikou. Prvý do vchodu vošiel Jiraya a za ním Minato, Kazuma išiel ako posledný, aby ich kryl od chrbta. Pomaly prechádzali chodbou plnou prekážok, ktoré tu boli schované. Na konci chodby videli svetlo a jedny dvere. Vstúpili dnu a postavili sa do formácie, miestnosť bola veľká a mala štyri dvere. Vychádzalo to tak že na každú osobu jeden vchod. Jiraya určil kto pôjde kade, keďže sa museli rozdeliť. Minatovy pripadli dvere v strede, Jiraya išiel tímy v ľavo a zvyšný dvaja mali dvere pri sebe v pravo. Minato pomaly prechádzal svojou časťou, pričom sa nič nedialo, čo bolo zaujímavejšie dokonca ani žiadna pasca a však na obozretnosti nestratil. Pomaly prechádzal chodbou keď začul od chrbta krik, to kričala Suzu. Nevedel čo sa jej stalo, chcel sa vrátiť, ale povedal si že teraz potrebuje ako prvé toto preskúmať.

Medzitým Suzu.

Ten krik, ktorý bol počul Minato bol od nej. Tá sa totiž ocitla v trošku zúfalej situácii, mala totiž strach z hadov. No nanešťastie jej cesta bola posiata hadmi. Najväčší problém nastal keď jeden had na ňu spadol. Preto bol ten krik, pričom sa ona zvalila k zemi a celá sa triasla.
„Koho napadlo sem dať hady.. jooj toto mi robí sensei naschvál. Vie totiž že hady neznášam a vybral mi túto cestu....“ z nadávok ju vytrhli kroky. Otočila sa a postavila do bojového postoja, zapla byakugan a videla niekoho prúd chakry, ako sa stále približuje. Trochu sa jej ešte triasli kolená od toho stretnutia s hadmi, ale bola odhodlaná bojovať. Už keď bol ten neznámi blízko vyštartovala proti nemu, on sa jej však jednoducho uhol a chytil ju za rameno.
„Čo to blázniš?? Ma chceš zabiť, alebo čo?“ Zakričal Kazuma ktorého hlas spoznala.
„Si sa pomiatol? Prečo ma tak strašíš, som myslela že si nepriateľ a vlastne čo tu robíš?“
„No vieš moju chodbu som už prehliadol, bola zavalená takže tade určite nikto nešiel a v tom si ty zakričala tak som sem dobehol že čo sa stalo. No a ty sa ma pokúsiš zniesť zo sveta. Tak to ti pekne ďakujem.“
„Ale nie len ma nabudúce prosím nestraš, nestačí že sú tu hady?“ Kazu sa na ňu len s úsmevom pozrel a podal jej ruku, v nej však držal mŕtveho hada, čo ona samozrejme nevedela. Ako náhle sa dotkla hada zakvičala ešte väčšmi a strelila chudákovi Kazumovi facku. Tomu chvíľu trvalo kým sa spamätal.
„Ale to bol len žart, nemusíš hneď dávať facky.“ A previnilo sa usmial.
„Dobre ale už to nerob vieš že nemám rada hady.“ Potom pokračovali v ceste vpred.

Opäť Minatova situácia.

Po druhom kriku si už povedal že to je v poriadku, pretože bol podstatne slabší ako prvý. No hold občas sa človek vystraší. To ho však nezastavilo a pokračoval v ceste. Videl už na konci chodby dvere, pomaly sa k nim priblížil. Vytiahol katanu z puzdra a pritisol sa k stene pri dverách. Počul dnu nejaké hlasy.
„Teraz dobre počúvaj.... vieš... musíš to..... aj za svoj život. Nezabudni si ..... klanu.“ Veľmi dobre tomu nerozumel a tak mu neostávalo nič iné ako vojsť dnu. Pomaly a nenápadne vošiel dnu snažil sa priblížiť, keď mu v tom okolo hlavy preletel kunai. „Tak toto asi nebudú ľudia s klanu Uzumaki.“ Preletelo mu mysľou keď si spomenul že ani jeden z nich by nemal byť shinoby. Rozbehol sa proti nim, pričom katanou odrážal kunaie, ktoré na neho leteli. Už bol asi 10 m od jeho útočníka, keď sa pred neho postavil starý chlap, ktorý v ruke držal čelenku Konohy. Minato najprv nechápal, ale prerušil útok.
„To máte skade?“ Spýtal sa s veľkým záujmom. Pričom bol pripravený zasadiť smrteľný útok.
„To mi darovala moja matka ktorá bola kunoichi z Konohy.“ Pritom chlapec prestal na neho mieriť čepeľou meča.
„Kto ste? A čo tu robíte?“ Opýtal sa bez ostychu, pretože na neho zaútočili ako prvý.
„Ja som Uzumaki Hotaro a toto je Uzumaki Kushina, moja vnučka.“ Vtedy Minato zasunul meč naspäť do púzdra.
„Dobre ale prečo ste na mňa zaútočili, predsa ste poslali správu do Konohy že potrebujete pomôcť a odprevadiť nejaké vaše dedičstvo, to bola naša misia.“
„Aha, takže ty si z Konohy. Áno viem, poslal som pre vás aby ste odprevadili moju vnučku ktorá sa chce stať kunoichi a ona je vlastne dedičstvo klanu. Má pri sebe všetky listiny a techniky, pokiaľ ona bude žiť ďalej stále máme nádej. Totiž v našom klane bolo proroctvo, že posledný člen nášho klanu splodí hrdinu, ktorý zachráni svet pred zničením. Preto sme požiadali Konohu o pomoc, Kushina je posledná z klanu a nechceme ju stratiť. Jej rodičia boli zabitý ani nie pred rokom, dá sa povedať že hneď ako vypukla Veľká vojna shinobi.“
„Dobre rozumiem, ale tak musíme ísť, pretože som tu spolu s týmom a oni vás hľadajú v prípade že vás niekto nájde má sa vrátiť späť do miestnosti a dať signál. Podľa toho čo sa deje v dedine by sme sa mali poponáhľať.“ Schmatol starca a jeho vnučku za ruky a bežal k východu, keď sa mu to dievča vyšmyklo a odbehlo za neho. On sa otočil a videl ako stála pri oltári a niečo z neho vyberala. Potom sa otočila a bežala spolu s nimi. Cesta späť im trvala podstatne menej keďže bežali. Ako náhle došli na miesto, Minato použil veternú chakru a tým upozornil ostatných že ich našiel. Všetci sa takmer hneď vrátili. Po tom čo došiel aj Jiraya sa vydali von, kde ich čakalo nemilé prekvapenie. V podobe, šiestich po zuby ozbrojených shinoby.

V ďalšej časti zistíte ako sa tým vysporiadal s touto zhoršenou situáciou.