Žiť v prítomnosti- 2.kapitola

2. Uchiha Madara

Bolo mi hrozne. Nevedela som, kde som. Bola som bez zbraní. Mala som zablokovanú chakru. Nevedela som, čo robiť. Keď som blúdila asi dva dni, zhrútila som sa. Po pár dní sa mi chakra odbokovala. Začala som prehľadávať okolie. Zistila som, že asi dvadsať kilometrov severovýchodne je dedinka menom Gironi. Išla, som tam. Lenže keď bola noc, bola som vyčeprpaná. Nič som nejedla a ani nepila. Zastavila som pri jednom jazeru. Opláchla som si tvár a vyčerpane sadla na jej breh. Za mnou sa niečo pohlo. Postavila som sa a otočila. Nikto tam nebol, ale cítila som ho. Nie jeho chakru, dobre ju schovával.
"Výjdi von!" Zavrieskla som. Z tieňa vystúpila mužská silueta. Mal asi meter sedemdesiat. Pristupoval ku mne bližšie. Chakru ukázal. Poznávala som ho. Bol to Itachi. Na hlave mal kapucu od plášťa.
"Čo tu robíš?" Pristúpila som k nemu bližšie. Padol na kolená. Sadla som si k nemu a dala mu dole kapucu. Mal mokrú tvár a z očí mu kvapkali slzy. Pakal.
"Čo sa stalo?"
"Vyvraždil som náš klan."
"Prečo? Prečo?!"
"Hokage, Danzou to po mne chceli. Nemohol som to urobiť. Madara... Uchiha, to všetko urobil." Nechápala som to. Ale keď som to pochopola zhrozila som sa. Rýchlo som sa postavila a odcúvala až k jazeru. Ale, zamnou niečo stálo. Narazila som na to. Rýchlo som sa otočila. Vysoký muž mal na tvári masku. Bola na nej len jedna diera, ktorá odhaľovala jeho pravé oko. Sharingan. Chytila som si ústa, aby som nevykrýkla.
"Hmmm... dievča z klanu Hirohata. Počul som, že si bola z neho vyhodená a aj z Konohy. Môžeš sa tam vrátiť až v šestnástich. Hmmm... Zaujímavé." Mrmľal si. Pozerala som sa mu presne do Sharinganu. Vedela som už, že to je Uchiha Madara. Ale stále som si myslela, že to, že žije sú len poviedky. Bola som niekde inde. Padla som na kolená, zapichla do mňa katana. Mangekyou sharingan.
"Čo si zistila!" Päť katán som už mala v sebe .
"Budem ticho. Nikomu to nepoviem." Neveril mi. Ďalšie katany sa do mňa zapichli.
"Bude ťa tu týrať pätnásť dní. A až potom ťa pustím. Dúfam, že to pochopíš." Kričala som, vrieskala. Nedovolil mi, stratiť vedomie. Až po tých pätnástich dńoch som omdlela.
Zobudila som sa v úplne bielej miestnosti. Nemocničná izba. Spomenula som si na tú noc. Rýchlo som sa posadila. Silná bolesť ma úplne obliala. Zvrieskla som a naspäť si ľahla. Až potom, čo som to predýchala som si všimla, že tu je doktorka a nejaká mladá žena. Mala blond vlasy a bola dosť vyvinutá. Na čele mala hviezdu. Za ňou stála malá, čiernovlasá žena a v rukách mala prasa.
"Kde...kde to som." Zachrapčala som.
"Si v dedine Gironi. Ja som Tsunade a toto je moja asistetka Shizune. Našli ťa v lese. Nevedeli ťa zobudiť a tak ma zavolali aby som ťa vyliečila,"Otočila sa dozadu. Pokývala hlavou aby odišli. Odišli.
"Napadol ťa niekto z klanu Uchiha?"
"Ja-ja...." Zakoktala som sa.
"No?" Bola zvedavá. Čo som mala robiť? Ostrá bolesť v hlave sa ozvala hneď,keď som si pomyslela na to, že mám povedať o Madarovi.
"Neviem.... nespomínam si." Zaklamala som. Len kývla hlavou a odišla.

Keď som odišla z nemocnice, požiadali ma aby som ostala v tejto dedinke. Ostala som. Mali tam všetko. Obchod zo zbraňami ma najviac zaujal. Kúpila som si katanu a ostatné zbrane. Bola som jediný ninja v dedinke.