*Láska skrytá v piesku part2 hina/gaara*

„Našli sme ich!“ Zakričala výťazoslavne.
„Alebo oni našli nás?“ Spýtali sa sami seba.
No akonáhle ich uvideli jeden s nepriateľov použil techniku spočívajúcu z ladu a uväznil Hinatu a Gaaru v ľadovom úkryte.
„Byakugan!“ Zakričala.
„Tento úkryt z ladu nemá žiadnu chybu žiadne slabé miesto!“
„Prúdi v ňom chakra no vidím ako každou sekundou slabne.“
„Toto jutsu môže trvať tak nanajvýš dva dni...“ Zkonšatovala.
Hinata už len zaregistrovala ako Gaara vytvára z piesku zateplenie po stenách ľadovca.
***
„Zaspala“ Povedal keď uvidel opierajúcu sa Hinatu o ľadovú teraz už pieskovú stenu.
Priblížil sa k nej a letmo sa dotkol jej pokožky. Znova, znova .Nemohol prestať. Bolo to pre neho ako droga. Ešte nikdy nevidel krajšie stvorenie. Pohladil ju po líci. Odvážnejšie...
„Čo to robíte? Gaar...Kazekage-sama?“ A okamžite sa odtiahla.
A on okamžite odcúval ako rýchlo to len išlo.
„Prepáč.“ Ospravedlňoval sa.
„Ja, ja som sa nechal uniesť...“
„Som ta chcel len preniesť lebo si zaspala.“ A hodil jej spacák.
Nič nehovorila len letmo chytila spacák a vybalila.
Pokazil som to! Unáhlil som sa! Hovoril si v duchu.
***
Nastal večer.
„Drrrr....Drrrr“ Ozývalo sa z Hinaty.
O niekoľko hodín nastala ešte väčšia zima. Bola zima i Gaarovi.
Videl ako Hinatu morí zima. Videl jej fialové pery a oči s modrými kruhmi pod nimi.
Kolísala sa na zemi aby sa zohriala. On s tým nemohol nič urobiť...
Keď zrazu mu prebehla hlavou myšlienka.
„Hina-ta, nechcem byt dotieravý je ti zima?“
Absorudná otázka. Samozrejme vedel odpoveď.
„Trochu.“ Odpovedala.
Odmlčali sa.
„Áno je mi veľká zima.“ Dodala.
„Tak by si mohla, no vieš by si mohla, no si...“
„Mohla by si si ľahnúť ku mne!“ Povedal odvážnejšie.
Zdvihla sa a pomaly pristúpila ku nemu.
Odhrnul spacák a ona sa do neho poslušne uvelebila.
Jej splašený rytmus tela mu naháňal strach.
„Hinata, ukáž sa!“ Zavelil.
„Hnn?“ Nechápala.
„Ako som si myslel máš horúčku.“
„Nemáme tu žiadne lieky a preto musím...“
„Prosím pritúľ sa ku mne tuhšie.“ Hovorila prosebne a oči jej zaslzili od zimy.
Gaara sa k nej prisunul bližšie tak ,aby bol pri nej čo najbližšie.
Hľadeli si do očí.
„Hinata ty úplne horíš.“
„Musíš si dať dole šaty.“
„Nevládzem Gaara.“
Vstal sa odbalil spacák .
„Prepáč Hinata, zavriem si oči.“
A pomaly jej začal dávať dole mikinu pod ktorou mala len sieťové tričko a lambadu.
Neskôr jej dal dole aj nohavice.
Aké krásne telo. Pomyslel si.
Potom si znova ľahol ku nej a obímul ju znova tuhšie.
Hinata sa nad neho naklonila.
Oh, čo mám robiť. Ja som to nikdy neskúšal. Obával sa keď rozpoznal Hinatin zámer.
Celé telo sa mu chvelo.
Jemne mu dala prvú pusu.
A zrazu už vedel čo má robiť. Bozky jej opätovával. Cítil jej roztrasené telo. Cítil ten zápal v ktorom sa nachádzala.
Zaspala na jeho tele.
***
Nadránom sa prebudila prvá a asi o pat sekúnd aj Gaara.
„Ja, ja ...“ A odskočila.
„Som rád že ti je už dobre.“
„Neboj sa to čo sa stalo včera som nebral vážne.“
„To je škoda...Pretože ja áno.“
„Tak som to nemyslel, myslel som že...milujem ta!“ Zašepkal.
„Gaara.“ Povedala a po chrbte jej prebehol mráz.
Znova sa ich pery spojili v jedno. Cítil jej pocity, myšlienky a hlavne cítil ju. Pri sebe.
Pomaly sa od neho odtrhla.
„Milujem ťa, už nikdy nedovolím aby ťa nazvali monštrom.“
„Lebo monštrum nemôže byt niekto kto miluje.“ Povedala.
„Aj ja ťa milujem a ja zas nedovolím aby ťa niekto nazval slabou.“
„Lebo slabí nemôže byt niekto kto dokáže z monštra spraviť ľudskú bytosť.“
A takto sa kráska zaľúbila do zvieraťa.
***
O niekoľko hodín.
„Myslím že by sa to už dalo preraziť.“ Poznamenal Gaara a Hinata súhlasne prikývla.