manga_preview
Boruto TBV 07

Na Večnosť

Posledná hviezda bojovala so Slnkom o miesto. Chcela byť aj naďalej tichým svedkom blížiacej sa katastrofy. Ako to však býva, veľkosť vyhráva a tak Slnko bez omeškania nastúpilo na začiatok svojej dennej púte. Prvé lúče sa plazili po nádherných poliach, kvitnúcich stromoch, veselých riekach... Nič nezbadali. Všetko bolo tak vyvážené, tak dokonalé, tak... neskutočne nádherné. Vo východe slnka akoby všetko ožilo. Všetky farby nadobudli jasnejší odtieň, všetky vône nabrali na intenzite. A vtedy Slnku udreli do nosa a očí prvé nezrovnalosti.

Celé veky prechádzalo sa po tejto zemi. Bolo svedkom mnohých bojov, niektoré si pamätala z rozprávania Mesiaca, keď si predávali služby. A práve ďalšia takáto ľudská hlúposť sa diala na inokedy fialovom poli. Červená...

Cítilo už mnoho vôní a pachov. Od tých najlákavejších ku... Ale tento pach nechcelo cítiť... Nenávidelo ho. Pach po bitke.

Už zase?

Stáli tam oproti sebe. Priatelia na večnosť. V živote aj po smrti. Človek by túto frázu najrýchlejšie pochopil, byť svedkom toho, čo sa práve odohrávalo. Pretože obaja sa rozhodli prekročiť onu hranicu. Večnosť. Toto slovko im dodalo presvedčenie, že sa sebe nikdy nestratia.


Ale načo sa zabíjať? Prečo Vraždiť?
Aby si dokázali, že ich puto prekoná všetko? Zbláznili sa?!

Ale Slnko, akokoľvek kričalo a trpelo nad toľkou skazou, počuť nebolo. A možno ho počuli, ale počuť nechceli.

Lúče prešli na ďalšie časti lúk a lesov, konečne vystúpilo na druhý schod vedúci ku dverám do tmy. A skoro sa v nich skrylo celé. Najradšej by to urobilo, skrylo sa a už nikdy nevyšlo. Kvôli dvom mladým bláznom si ale nebude ničiť celoživotnú prácu. Ostalo. Z povinnosti, ale zo zvedavosti najmä. Akokoľvek strašný ten výjav bol, to strašné nutkanie nahliadať na zakázané veci cez kľúčovú dierku pretrvávalo.

Okolo dvoch chlapcov ležal mŕtvy koberec kedysi živých ľudí. Ľudí, ktorí ohli mať budúcnosť keby neochraňovali niekoho, kto si svoju budúcnosť vybral sám. A tu im končila. Obaja boli slabí, vysilení na smrť, ale aj tak sa pripravovali ku ďalšiemu úderu. Vzduchom sa mihli hrozivé výkriky. Nie však bolesti ani smútku. Nenávisť, ktorá z nich kvapkala skoro rovnako ako drahocenná krv, trhala uši. V jednom výkriku však tvorilo jadro niečo iné. Nenávisť bola iba prímesou. Sklamanie?

Slnko bližšie prizrelo sa chlapcovi s tvárou ako kameň, pery mal roztiahnuté v bolestivom, ale pohŕdavom úškrne.

Nebolo cesty späť. Vyprovokoval si ďalší útok, pri ktorom skoro obaja vypľuli dušu. Aj to mu však bolo málo. Pousmial sa tým svojim typickým krivým úsmevom. Nikdy ani nezaváhal, presne vedel, čo ho čaká. V tomto boji to bude smrť. A nebál sa jej. Stále sa usmieval a stále Naruta provokoval k ďalšiemu a ďalšiemu výpadu. Chcel zomrieť, ale iba jeho rukou.
Vrhli sa na seba znovu ako psy zápasiace o svoju korisť. Ale korisť nebola. Už nie.

Slnko bolo v tej chvíli rado. Cez jeho tvár preleteli oblaky. Nemuselo ich prosiť, aby zostali. Vždy boli škodoradostné. A tak sa z miesta nepohli.

Jednému z nich do očí kvapkala krv. Chytil sa za čelo, ale necítil žiadnu ranu. Roztrasenými rukami putoval po svojich vlasoch, ale okrem začínajúcich modrín nič nenašiel. Až vtedy jeho otrasené telo všimlo si tej bolesti. Nahol sa do predu, tlačiac si na brucho oboma rukami. Držal sa života, držal sa každého pocitu, každej spomienky, hľadal pevné miesta, snažil sa udržať nažive, pokiaľ bude jeho démon liečiť.

Nič také sa však nedialo. Nebol zmierený so smrťou, mal predsa ešte toľko prianí, povinností, záväzkov! Z jeho očí vytiekli slzy beznádeje. Čakal, kým mu zasadí tvrdí úder a pošle ho ním na druhú stranu. Čakal všetko, len nie to ticho. Na svoju smrť na chvíľu zabudol. Premkol ho iný strach. Strach, že umiera On, , nie on sám. Strach, že umiera sám, zatiaľ čo z neho neochotne vyprchávala sila Kyuubiho.

Nemusel hľadať dlho. Kľačal vedľa neho, posledný rasengan v krku. Nebol to príjemný pohľad, ale žil. Umieral. S námahou k nemu otočil hlavu v miernom úklone. Keby len mohol hovoriť. Keby len mohol povedať, ako mu je vďačný za to, že ho zastavil! Vlastným životom. V jeho očiach sa mihli zmätok a pochopenie. Obe naraz. Nesúhlasne zákrútil hlavou.


Čo im to bolo platné? Bolo Toto treba? Toľko mŕtvych kvôli hrdosti? Kto by prišiel na to, že sa trebárs zabil sám? Bolo nutné toto divadlo?!

Pred bránami stáli dvaja mladí muži. Slnka nebolo nikde, ale všetko bolo jasné ako za bieleho dňa.

„Myslím, že tu sa rozlúčime,“ zašepkal blondiak a neochotne vykročil smerom ku bráne.
„Počkaj, prosím“
„Prečo?“
„Chcem sa rozlúčiť“
„Možno sa ešte uvidíme“
„Kým to nie je isté...“
„Budeš mi chýbať“
„Aj ty mne, baka“
„Plačeš?“
„Nie, už choď. Aj tak ma už volajú“
„Naveky. Prisahaj!“
Svetlá hriva vlasov sa stratila v poslednom objatí tmavovlasého chlapca. Snáď sa ešte stretnú v bojoch večnosti. A snáď ... to by bol dlhý príbeh.

Slnko konečne skončilo svoju dennú púť, rozprávajúc Mesiacu i Rannej hviezde príbeh, ktorý vzišiel na svet z okamihov krátkych ako slnečné lúče.

Poznámky: 

Venované Kikul
Za to, že sa mmi vďaka Tebe vrátila chuť do.. písania.

4.6
Průměr: 4.6 (5 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele JoeObludaMandel.Ohnivá.voda
Vložil JoeObludaMandel..., Čt, 2009-07-23 16:07 | Ninja už: 5658 dní, Příspěvků: 104 | Autor je: Prostý občan

ja: "podľa mňa je to pekné a má to svoju umeleckú hodnotu"
ja2: "..."
ja: "prečo si ticho?"
ja2: "..."
ja: "heeeej! schyzodvojča!"
ja2: "hovoril si niečo?"
ja: "ne*er ma!"
ja2: "ahaa...no v tom prípade si myslím to isté čo Kikul"

Obrázek uživatele K.Iwi the Fox
Vložil K.Iwi the Fox, Čt, 2009-07-23 16:55 | Ninja už: 5712 dní, Příspěvků: 553 | Autor je: Prostý občan

Uuuch.. a ja som sa bála...
Sorinka: Prisahám, že si na to dám nabudúce pozor ^_^ a som rada, že si rada. To je radosti až po Košice ^_^
Kiku-sensei: ve..ve...veľkolepý? Shocked (snaží sa vykoktať)... veľmi ďakujem (bow)-pusti si to na skype Sticking out tongue
Joemandelkatanakaji: Joe-kun, veľmi ti za to dakujem Smiling A tvoje schyzofrenické dvojča sa asi sústredí na iné stránky Laughing out loud

Paper is dead without words
Ink idle without a poem
All the world dead without stories
Without love and disarming beauty

Careless realism costs souls
- Nightwish (Imaginaerum), Song of Myself

SPOLEK ŽROUTŮ KNIH!!!

Obrázek uživatele Kikul
Vložil Kikul (bez ověření), St, 2009-07-22 18:59 | Ninja už: 19811 dní, Příspěvků: 9579 | Autor je: Prostý občan

Kiwuš, veď ty vieš, čo si o tom myslím a som len rada, že je tá poviedka venovaná mne.. Ďakujem Smiling
Je to krásne.. A tvoj návrat veľkolepý Smiling

Obrázek uživatele Fňu
Vložil Fňu, St, 2009-07-22 18:48 | Ninja už: 6008 dní, Příspěvků: 6029 | Autor je: Prodavač v květinářství Yamanaka

Ivuška je späť a ja som rada Smiling


Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!! Smiling
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.

----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.