Tajomstvá sveta-25. kapitola

25. kapitola:Návrat. Posledný a ničivý

Posledný krát sa pozreli na jeho domov, ktorý bol zaliaty západom slnka a začali schádzať dolu z kopca.
Na hrob si už stihlo posadať zopár vtákov, keď tu zrazu...

...praskla stena a von vyletela jedna ruka. Tá sa zaťala v päsť, akoby sa napla a celý hrob sa rozletel do strán.
„To bola hrôza.“ povedal si Azazel a začal sa oprašovať.
„To musel byť asi strašný pohľad na ten pád.“ povedal si, keď sa poobzeral okolo a videl, že je v nejakom krátery.
Dooprašoval sa a vydal sa na cestu do Konohy. Najskôr si ale obnovil závažové pečate, pohľadal oblečenie, čo zostalo po spojení, obliekol si ho a pustil sa na cestu. Počas cesty si chcel ešte trochu oddýchnuť, tak išiel vychádzkovým krokom a nepremiestnil sa k nim.
Na ceste bol už šiesty deň a vedel, že už je blízko Konohy.
„Tí už asi budú tam.“ povedal si a pridal do kroku.
Bolo sprané dopoludnie a Yamatov tým sa vracal z misie. Všetcia mali hlavy sklonené, nikomu sa nezdravili, nikoho si nevšímali a išli priamo za Tsunade. Nijak sa neponáhľali, lebo vedeli, že mu to už život nevráti. Hoci ho poznali len krátko, zdalo sa im, akoby ho poznali celú večnosť. Chýbali im tie jeho poznámky, na ktorých sa vždy dobre smialo.
Ani sa nenazdali a stáli pred kanceláriou Hokage. Jemne zaklopali a vošli dnu.
„Tak, už ste tu. Nemala som o vás správy. A čo ste taký? Kde je Azazel?“ zasypala ich otázkami.
Yamato sa ujal slova a oboznámil ju s udalosťami okolo Learzu, kto to bol a ako videli ich zápas a čo sa potom stalo. Tsunade len sklonila hlavu a letmým pohybom ich poslala preč.
„Ako mohol zomrieť? Veď prežil Narutovo Fuuton:Rasenshuriken Ooodoma rasengan kombo. A k tomu ešte Sakurin útok a to všetko v jeden moment. Žeby ten jeho brat bol až taký mocný? Tomu sa mi nechce veriť.“ hovorila si so zloženými prstami a takéto myšlienky jej plávali hlavou.
Novina, že Azazel zomrel sa rozšírila po dedine veľmi rýchlo, no mnohý nevedeli ani o koho ide a tak sa o to ani nestarali.
Pri bráne stál Neji so svojim novým tímom a rozdával inštrukcie. Porozdával ich, otočil sa na päte a ako keby zamrzol.
Po ceste oproti nemu kráčal nejaký chlap v sýtomodrom kimone. Celý bol zaprášený a vyzeral aj dosť unavene, no bol v poriadku.
Neji sa nedokázal ani pohnúť a čakal, kedy príde bližšie.
„Nazdar Neji, ako žiješ?“ spýtal sa ho Azazel.
„Ja...ja...myslel som si, že si mŕtvy. Ževraj si zomrel na misii pri boji s nejakým nepriateľom.“ koktal Neji.
„Ako vidíš, som živý a zdravý. Niekto ako on by ma zabiť nedokázal, no možno ale nie za tú chvíľu.“ povedal zamyslene, potľapkal ho po pleci a šiel dnu.
Neji tam ešte stál ako primrznutý, no jeho tým ho prebudil a mohli sa vydať na cestu.
Keby nestretol Nejiho, asi by sa mu zdalo čudné, čo sa dialo okolo neho; ako tak kráčal ulicami, ľudia okolo si niečo šuškali, pričom na neho ukazovali a podaktorý aj híkali.
Rozmýšľal, kam by mal zájsť najskôr a rozhodol sa ísť ukázať Ino.
Ako tam tak stál, videl ju ako balí kvety a popritom plače. Pomaly vošiel dnu, postavil sa pred ňu, no ona na neho ani nepozrela a so vzlykom sa spýtala čo si praje.
„Len tvoj pohľad, Ino-chan.“ povedal vyrovnane.
Ako začula jeho hlas, rýchlo zdvihla hlavu hore a pri pohľade na neho spadla na zem, no Azazel ju stihol zachytiť. Zamrkala očami, pozrela znovu naň a objala ho.
„Myslela som, že si mŕtvy. Nedýchal si, nereagoval si, srdce ti nebilo. Bol si mŕtvy, tak ako?“ hovorila rozrušene.
„To je dlhý príbeh. Do toho posledného úderu som dal úplne všetko. A bolo to veľa aj na mňa, nieto ešte na neho. Využil som všetku čakru a to ho zničilo. A ja som o všetku prišiel a tak som stratil vedomie. Ocitol som sa vo svojom vnútri, kde som mal rozhovor so svojim vnútorným JA a potom si už len pamätám, ako som sa dostal z hrobu. To, že si nič nezistila, to bolo asi tou úplnou stratou čakry. Ale dobila sa mi dnes jej bude ešte viac. A to, že som prežil bude asi moja kekkei genkai, ktorá ma uzdravila.“ vysvetlil je Azazel.
Tá ho ešte vrúcnejšie objala a obaja sa postavili.
„Musím ešte oznámiť Tsunade, že som nažive. Ak ma náhodou uvidíš letieť okolo, tak som ju asi naštval.“ povedal s humorom a Ino sa so slzami usmiala.
Tsunade sedela za stolom a stále rozmýšľala nad tým, ako mohol Azazel zomrieť. Jej myšlienky prerušilo zaklopanie na dvere, no nik nevošiel.
„Dnes nemám na nikoho náladu.“ povedala si, „Choďte preč, mám prácu.“ zakričala.
No klopanie neprestalo, tak sa naštvala a z celej sily otvorila dvere.
„Si ma nep...“ začala, no keď uvidela, kto tam je, stratila reč.
„No čo, už ste si tu všetcia mysleli že som tuhý, čo? Ale ja mám tuhý korienok, tomu ver.“ povedal s úsmevom.
Tsunade sklopila hlavu, na pery jej sadol úsmev a povedala: „Som rada že žiješ, ale prečo si ich nekontaktoval?“ povedala, napriahla sa, jednu mu vrazila, pričom preletel cez stenu.
Po chvíli sa ale vrátil a tak ho pozvala dnu, nech jej povie, čo sa stalo.
Tsunade to prekvapivo dobre pochopila, otvorila si sake, otočila sa k oknu a so slovami: „Tak už choď!“ si naliala.
Nemal na pláne nič, tak sa rozhodol poprechádzať po Konohe krížom-krážom. Ako si tak vykračoval popri nejakej budove, ktorú rekonštruovali, tak jednému z robotníkov sa na lešení vysypalo vápno a poprášilo celého Azazela nabielo.
„To bude zase pranie.“ skonštatoval pri pohľade na seba, no šiel ďalej.
Práve prechádzal okolo Ichiraku-ramen, keď začul hlasy jeho tímových kolegov z poslednej misie.
Vošiel teda dnu a postavil sa priamo za Naruta. Všetcia už zo zvyku kývli hlavami, aby zistili, kto to vošiel, no Narutom ani nehlo. Ako ho uvideli, všetka krv z ich tváre im zmizla a objavil sa akýsi vystrašený výraz ukazujúc pritom ukazovákom za Naruta. Ten sa na nich pozrel, mysliac si, že ukazujú na neho a spýtal sa: „No čo je? Azazel je mŕtvy, no ale to som si nemyslel, že budete až taký vystrašený z jeho smrti. A čo na mňa ukazujete?“ spýtal sa ešte.
„Za, za, za .... tebou!“ povedali všetcia zborovo koktajúc.
„No jasné, na to vám nenaletím. Ja sa obzriem, vy zmiznete a ja budem musieť platiť. No to nie!“ povedal a prekrížil si ruky na prsiach.
„Čo ešte stále ukazujete? Vyzeráte akoby ste videli mŕtvolu či čo.“ povedal s jemným náznakom smiechu.
„Živú mŕtvolu lepšie povedané.“ ozval sa Azazel a položil svoju bielu ruku na Narutovo rameno.
Toho pri tom hlase zamrazilo a len jemne pootočil hlavou, aby si pozrel ruku, ktorú mal na ramene. Len čo uvidel, že je čisto biela, dal si extrémne rýchlo dve a dve dokopy a odpadol.
„Nie, nebite ma, však už vstávam.“ hovoril Naruto snažiac sa zabrániť fackám, ktoré ho mali prebrať.
„Asi som zaspal alebo čo, ale zdalo sa mi, že je tu Azazel. Inak čaves Azazel“ povedal sadajúc si na stoličku a až po chvíli si uvedomil, kto tam sedí a spadol späť na zem.
„Ako...kedy...čo...ako?“ koktal zo seba pozerajúc na Azazela.
V krátkosti mu vysvetlil, čo sa stalo, že sa po tom boji prebral, vysvetlil mu, prečo nemohli nahmatať pulz a kedy sa vrátil.
„A čo tá tvoja bledá farba?“ spýtal sa stále dosť vystrašene.
„To je len vápno, ako som tak išiel po ulici, jedno vrece sa vysypalo a priamo na mňa.“ povedal so smiechom a ako dôkaz udrel po stole dlaňou, pričom tam zostal odtlačok.
Až do večera tam tak s nimi sedel a rozprával sa, no zrazu si uvedomil, že je nedeľa večer. Rýchlo sa teda s nimi rozlúčil a bežal domov.
Pred dverami ho už čakala Ino, ktorá sa s ním chcela udobriť za to, že povedala, že je klamár a tak.
„Teraz ti môžem dať dôkaz, len sa zabehnem prezliecť a môžeme ísť.“ povedal, rýchlo vybehol hore a v zlomku sekundy bol späť v čistom a ešte k tomu celý čistý.
„Si si vedomá toho, že chceš vidieť dôkaz? Môže to byť nebezpečné.“ povedal jej.
„Chcela by som vidieť aspoň ako ten tvoj klon vyzerá a potom ma môžeš poslať späť.“ poprosila.
Azazel ju teda chytil za ruku a Ino cítila, akoby bola vyrobená zo vzduchu, no potom sa vrátila späť do reality. Stáli na nejakej pustatine uprostred ničoho.
„To bol príjemný pocit.“ povedala s chichotom.
„Že. Ak bude čas, naučím ťa to.“ povedal a zahľadel sa k horizontu.
„Na čo pozeráš?“ spýtala sa pozerajúc tým smerom, no nič nevidela.
„A, už je tu.“ povedal a ukázal na približujúcu sa bodku, ktorá sa blížila závratnou rýchlosťou a spod nôh sa mu prášilo.
O necelú minútu bol pri nich a Ino si ho mohla poriadne prehliadnuť. Bol vysoký ako Azazel, postavu mal ako Azazel a dokonca aj oči mal rovnaké.
„Kto to je?“ spýtal sa dokonca Azazelovým hlasom, čo ju mierne prekvapilo.
„To je Ino, priateľka. Neverila mi, tak som ju zobral.“ povedal Azazel stojaci pri Ino.
„A oboznámil si ju s rizikom?“ spýtal sa zložiac si šál, ktorý mu zakrýval tvár, „Dnes by to mali byť blesky, neviem či by to prežila.“ povedal trochu ustarane pozrúc na Ino.
„Neboj, je to premyslené. Dáme vyššiu výšku a nebude problém. Ona tu počká.“ povedal pravý Azazel a obaja vyleteli vysoko do vzduchu, že ich Ino pomaly ani nevidela.
„Dvaja Azazelovia, dvaja.“ premýšľala a popritom sa trochu usmiala a pozrela hore.
Tam sa dve bodky rozbehli oproti sebe, narazili do seba, pričom nastal výbuch s tlakovou vlnou, ktorá rozvírila prach okolo. Vo vzduchu sa vytvorila ako keby elektrická búrka, všade lietali blesky a jemné elektrizovanie pocítila aj ona, no v určitom momente to prestalo.
Pozrela sa hore a videla už len jednu bodku, ktorá sa pomaly blížila k zemi. Azazel pristál vedľa nej a v ruke zvieral zlatomodré oblečenie Azazela, ktorý prišiel po nich.
„To bolo všetko? Koľko ešte?“ spýtala sa vzrušene.
„Hej, to bolo všetko a už len jeden.“ povedal Azazel skladajúc veci, „Ale tam ťa radšej nezoberiem.“ povedal vážne.
„Prečo??????“ spýtala sa.
„Ten posledný, tak ten bude v tom momente obsahovať obrovské množstvo sily a čakry. A okrem toho, pri jeho splynutí sa uvoľní element, ktorý odstráni všetko v okruhu desiatich kilometrov. Ak toto bolo nebezpečné pre teba, tak tamto by bola hotová samovražda.“ skonštatoval.
„No dobre.“ povedala, „Tak teda poďme!“ a chytila ho za ruku.
Azazel sa pousmial a obaja zmizli v údere blesku.
„Tak toto bolo tiež zaujímavé. Také elektrizujúce.“ skonštatovala, keď sa objavili pred jeho domom.
„Ja viem, no poďme dnu, nejako sa ochladilo.“ zavelil Azazel
Nasledujúci týždeň prežili každý deň spolu, pretože Ino si dala záväzok, že už nikdy nechce zažiť niečo také ako vtedy.
V piatok poobede hľadala Azazela po celom dome a našla ho až v akejsi provizórnej pracovni ako čosi píše na zvitok. Odzadu sa k nemu priblížila a objala ho.
„Čo to bude až to bude?“ spýtala sa veselo.
„Pri tom boji bol môj meč zničený, tak si vytváram nový.“ povedal neprestávajúc s písaním.
„Moc sa do toho nerozumiem, ale nevyrába sa meč náhodou kutím kovu a s pomocou rozpálenej pece?“ spýtala sa.
„Meč, ktorý som mal mal jedinečné vlastnosti a jeho výroba trvá takmer mesiac a skúšky sú už budúci týždeň. Tak som vymyslel jedno jutsu, ktoré to za pomoci mojej čakry vytvorí samo presne podľa pokynov. A okrem toho, bude ešte o čosi vylepšený.“ vysvetlil jej, spravil na konci akýsi znak, zvitok sa sám zroloval, zapečatil a zostal stáť.
„A hotovo. Čo budeme papkať?“ spýtal sa otočiac sa na ňu a začal ju bozkávať pričom sa smiala.
A nakoniec prišlo to, čo Azazel najviac očakával, posledná nedeľa.
„Neboj, vrátim sa skoro.“ povedal pobozkajúc ju na pery a vyjdúc do tmy.
Ako sa za ním zatvorili dvere, rozplynul sa v hmlu a zhmotnil sa niekde vysoko v horách. Neubehla ani sekunda a vedľa neho sa s jasnou žiarou objavila osoba.
„Pekný príchod.“ pochválil Azazel.
„S týmto elementom, ktorý som zdokonaľoval sa dá dokázať absolútne všetko. A je to nebezpečné len keď treba.“ povedala so smiechom osoba pričom odhalila bezchybný chrup.
„Pravdepodobne bude spojenie dosť ničivé, tak to vykonajme v atmosfére.“ povedal a jeho opak prikývol.
Obaja sa v jeden moment odrazili a obrovskou rýchlosťou vyleteli hore až zastali až v takej výške, že sa nedalo poriadne dýchať.
„Daj mi to oblečenie, nechcem aby sa stratilo.“ povedal Azazel, dotkol sa jeho oblečenia a v okamihu sa ich veci vymenili.
Druhý Azazel sa pousmial, položil svoju dlaň na jeho hruď a začal sa do neho vnárať. Vnáranie však trvalo dlhšie ako inokedy, ale Azazel si toho ani nevšimol. V okamihu úplného spojenia Azazelom prebehlo obrovské množstvo energie, všetky svaly sa mu napli a všetky tetovania, ktoré spravil sa objavili na najvyššej úrovni. Nastal výbuch, pričom sa všade šírilo ostré svetlo a zároveň aj ohromné teplo.
Azazel asi zle odhadol výšku, alebo sila bola oveľa väčšia ako tušil, no výbuch zasiahol aj hory pod ním, ich vrcholky sa ponorili do svetla a keď sa to začalo vracať späť, už sa neobjavili, zostal tam len kus hory, ktorý vyzeral akoby mu skalpelom s chirurgickou presnosťou odrezali vrcholčeky.
Len čo v Azazelovi zmizla aj posledná kvapka čakry, ktorá stále vyžarovala svetlo tak všade sa rozhostila tma a Azazel padal dole.