Tajomstvá sveta-14. kapitola

14. kapitola: Tajomná sensei má už meno. Vypustenie citov

Pred Azazelom zostal už len čierny plášť, ktorý zobral a išiel späť domov, kde ho uložil do skrine na vešiak. Vyšiel hore, ľahol si do postele a netrvalo dlho, kým zaspal.

Ráno sa zobudil okolo ôsmej, naraňajkoval sa a odišiel k Tsunade. Tam zazrel nejakého chalana s dlhými vlasmi, Hinatu, potom ďalšie dievča s dvoma drdolmi na hlave a ešte jeden chlapík s obrovským psom pri sebe. Azazel začul za sebou známi hlas, tak sa otočil a uvidel Naruta. Nekričal však na neho, ale na tú skupinu ľudí.
„Tak ty ideš dnes s nami? No super, bude sranda.“ povedal Naruto, „ Ozaj, asi by som ťa mal predstaviť.“ povedal Naruto kráčajúc k jeho kamarátom.
„Takže, toto je Neji, Kiba, Ten-Ten a Hinatu už poznáš. A toto je Azazel Tsui, nový prírastok.“ zoznámil ich Naruto a Azazel si s každým z nich podal ruku.
„Áno, Akamaru, cítim to aj ja. Taký zápach som ani ja ešte necítil.“ povedal Kiba svojmu psovi a ten len zaštekal.
Keď Hinata uvidela Naruta, nenápadne sa schovala za Nejiho, tváriac sa, že niečo hľadá.
Azazel sa len pousmial a všetci svorne vošli dnu.
„Takže,“ začala Tsunade, „dostali sa mi do uší dosť znepokojivé správy z hraníc so Zemou dažďa. Usídlil sa tam nejaký klan lupičov, ktorý terorizujú okolie už len svojou prítomnosťou a znemožňujú fungovaniu obchodnej cesty, ktorá tadiaľ vedie. Vaša úloha je teda jasná: postarať sa o to, aby to prestalo. Je to misia typu B, tak buďte ostražitý. Veliteľ týmu bude Hatake Kakashi, ktorý samozrejme ešte neprišiel, ale hneď, ako sa objaví ho pošlem na miesto stretnutia. To bude pri západnej bráne, o pol desiatej. Nejaké otázky? Nie, no tak dobre, choďte už.“ zavelila Tsunade.
„Hai.“ vykríkli zborovo a odišli z miestnosti.
Všetci sa rozbehli ešte dodatočne zbaliť, niektorí si zašli ešte niečo kúpiť a do pol desiatej boli všetcia na mieste. Všetcia až na Kakashiho. Ten prišiel až po 30 minútach s nejakou chabou výhovorkou a s príkazom vyraziť. Kakashi počul, že s nimi pôjde niekto nový, koho ešte nepoznal. Prišiel k nemu a opýtal sa ho.
„Ako sa voláš? Ešte som ťa tu nevidel. Asi si sa tu nenarodil, mám pravdu?“ opýtal sa ho na začiatok.
„Nie, nenarodil som sa tu, to máte pravdu. Volám sa Azazel Tsui. A o vás viem toho dosť, Hatake Kakashi, kopírovací ninja, vlastník kopírovacieho oka s ktorým sa nenarodil, génius Konohy, človek, ktorý vytvoril Raikiri zvané aj Chidori, ninja schovávajúci svoju tvár pod šatku, je tak?“ spýtal sa s úsmevom Azazel pozerajúc na prekvapeného Kakashiho.
„Odkiaľ to všetko vieš?“ spýtal sa zvedavo Kakashi.
„Moja sensei mi o vás rozprávala príbehy a povedala, že ak by náhodou zomrela, mám vám odovzdať toto.“ povedal Azazel hľadajúc niečo v ruksaku.
Po chvíli našiel čo hľadal a vytiahol niečo zabalené v čiernej látke. Pomaly to podal Kakashimu so slovami: „Tak, čo som mal, to som odovzdal. A ešte, aby som nezabudol, odkazuje vám nasledovné: Ten, kto vo svete ninjov porušuje pravidlá je považovaný za odpad, ale ten, kto sa vykašle na svojich priateľov je ešte horší.“
Kakashi pri tých slovách otváral zásielku, v ktorej sa nachádzala stará, dotrhaná čelenka so znakom Konohy a ešte nejaká krabička. Kakashi ju pomaly otvoril a uvidel niečo, čo nevidel dlhé roky: vo svojich rukách držal lekárku taštičku, takú istú, ako mal on pri sebe. Pamätal si len na jednu osobu, ktorá ju vlastnila, ale to nie je možné, ona je už mŕtva.
„Odkiaľ to máš?“ spýtal sa trochu naštvane Kakashi, mysliac si, že ide o nejaký žart.
„Povedal som, od mojej sensei. Tuším už viete, o koho ide, je tak? Keď som mal päť, našli moji príbuzní v lese neďaleko od nášho sídla mŕtvu ženu. Bola na pokraji života a smrti, ale dokázali ju vrátiť späť.“ začal Azazel a vyrozprával Kakashimu všetko, čo uznal za potrebné.
„Rin-sensei ma toho veľa naučila, pripravovala ma na skutočný život, pomáhala mi v hľadaní vrahov mojej rodiny a pri jednom takomto zahynula. Pred tým mi však ešte povedala, čo mám spraviť, ak by náhodou neprežila. A ja som to musel splniť.“ povedal smutne Azazel.
Kakashi sa ešte raz pozrel na úhľadne zložené obväzy, gázy, dezinfekčný sprej a niečo sa mu nezdalo. Začal to tam trochu prehadzovať a vytiahol nejaký list. Ten rukopis poznal, bol to rukopis jeho milovanej Rin. Začal ho pomaly čítať a z oka mu začali vytekať slzy.

Drahý Kakashi,

S láskou, tvoja Rin.

Kakashi dočítal, utrel si slzy a list starostlivo schoval.
„A ako zomrela?“ spýtal sa Kakashi.
„Išli sme po stope jedného z tých, ktorých mená a popisy mám spísané, a dostali sme sa až na ďaleký sever. Bol to silný protivník a Rin mi preto povedala, nech sa držím vzadu. Ja som ten súboj pozoroval zo vzdialenosti niekoľkých metrov a nemohol som uveriť tomu, čo tam dokazovali. Avšak, on bol silnejší. Použil nejakú zákernú techniku, ktorá ju rozštvrtila, ale ešte chvíľu žila. Pribehol som k nej, ona mi odovzdala túto škatuľku so slovami, ktoré som vám už povedal a ktoré mi dali zmysel života. Keď však naposledy vydýchla, premkol ma smútok a zúrivosť. Ten muž sa ešte smial a hodlal ma zabiť. Vtedy som, ale ešte nevedel poriadne ovládať silu svojej pečate a množstvo čakry ňou povolené. Zúrivosť mi zastrela myseľ a ja som začal vypúšťať kvantá čakry, až nadobudla tvar nejakého živočícha v blízkosti, tuším že polárnej líšky. Potom začalo všetko živé utekať preč a zostal som tam len ja a on. Čakra okolo mňa vytvorila tvar líšky s jedným chvostom, ktorý sa onedlho rozdelil na dva, potom sa tam objavili ďalšie dva a takto sa zdvojnásobili až na také množstvo, ktoré sa nedalo udržať a nastal obrovský výbuch. Toto si pamätám len matne, lebo som upadol do bezvedomia a zobudil som sa až o niekoľko hodín na dne obrovského krátera.“ povedal spomínajúc Azazel.
„Potom som učinil niekoľko rozhodnutí, ktoré vás nemusia zaujímať a odišiel som putovať po svete, hľadať miesto, kde by som bol spokojný.“ uzavrel ich konverzáciu Azazel.
Kakashi ešte chvíľu premýšľal nad jeho slovami a rozbehol sa dopredu ako vodca týmu.
Azazel prišiel k Narutovi, ktorý bežal ako posledný a prihovoril sa mu.
„Dúfam že si nezabudol na to, čo si sľúbil.“ povedal Azazel s úškrnom.
Kiba ho asi počul a obrátil sa na nich.
„Naruto, čo si sľúbil. Povedz ty trdlo.“ povedal s posmechom Kiba.
„Sľúbil som, čo som sľúbil a teba do toho nič.“ odbil ho Naruto vyplaziac mu jazyk.
Azazel sa začal smiať, rovnako aj Ten-Ten spolu s Hinatou a aj Nejimu sa objavil úsmev na tvári.
Kiba sa obrátil na Akamara, niečo mu povedal a bežal ďalej.
Deň sa chýlil ku koncu a tak sa rozhodli ubytovať. Prechádzali okolo nejakého hotela, tak sa tam rozhodli prenocovať.
Kakashi zobral štyri izby. Jednu dal dievčatám, sebe nechal tiež jednu a a štyria chalani sa mali podeliť o ostatné dve. Dohodli sa, kvôli ešte stále pretrvávajúcemu sporu medzi Kibom a Narutom, že Azazel bude s Kibom a Neji s Narutom. Keď sa tak rozchádzali do izieb, Azazel ešte pripomenul ten sľub a zmizol na schodoch.
„Sľub je sľub, asi by som to mal fakt spraviť.“ rozmýšľal Naruto cestou do svojej izby pozerajúc všade možne, len nie pred seba. A to sa mu stalo osudné - narazil do niečoho.
Osoba, do ktorej Naruto narazil to nečakala a spadla na zem.
„Oh, prepáč Hinata, zamyslel som sa a nevidel som ťa.“ povedal Naruto pomáhajúc jej zo zeme.
Hinata sa začala červenať a v hlave sa jej začali honiť kadejaké myšlienky: „Naruto-kun je tak blízko pri mne.“,„On ma drží za ruku.“,„On mi pomáha.“ ...
„Hinata, tak ma napadlo, nezašla by si niekam? Dole som videl nejakú reštauráciu, tak by sme tam mohli zájsť, čo ty na to?“ spýtal sa trochu nesmelo Naruto so svojím tradičným úsmevom.
Po týchto slovách nadobudla Hinatina tvár farbu červenšiu ako reďkovka. Nebola ďaleko od chvíle, keď sa mala opäť ocitnúť na zemi, ale Naruto ju stihol zachytiť a posadiť na blízku stoličku. Sadol si vedľa nej a čakal, kým sa preberie. Netrvalo dlho a Hinata otvorila oči.
Ako to Naruto zbadal, spýtal sa: „Tak čo, pôjdeš?“
Hinata sa opäť začala červenať, ale premohla sa a vyslovila to jedno slovo: „Áno.“
Naruto sa potešil a tak jej povedal, že sa stretnú o ôsmej pri recepcii, aby zabavil Nejiho, lebo ten by ho za tú schôdzku určite ubil. Hinata sa pomaly postavila, rozlúčila sa s Narutom a rozbehla sa do svojej izby sa nachystať.
Naruto tiež odkráčal do svojej izby s povznesenou náladou. Neji tam práve niečo vyťahoval na svoju posteľ keď vošiel Naruto. Letmo sa pozdravili, Naruto sa vyzliekol a išiel sa osprchovať. Keď sa vrátil späť, Neji tam už nebol. Veľmi sa o neho nestaral, nech si robí čo chce, hlavne nech sa nedozvie dnešnej schôdzke s Hinatou.
Nahodil na seba nejaké pohodlnejšie oblečenie, pozrel na hodinky a vybehol von. Dole prišiel tesne pred Hinatou, chytili sa za ruky a vošli do reštaurácie. Posadili sa do jedného kútika a objednali si.
„Vieš, Hinata,“ začal nesmelo Naruto, „už dlhšiu dobu premýšľam o tom, že k tebe cítim niečo viac ako priateľstvo. Bola si ku mne, keď som bol menší a každý ma odsudzoval, iná ako ostatní. No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše, tak to poviem na rovinu, Hinata Hyuga, ja ťa milujem.“ vypustil Naruto so zatvorenými očami.
Hinata sčervenala ako hore na chodbe, ale už neomdlela.
„Naruto, aj ja ťa milujem. Už od doby, čo som ťa prvý raz stretla.“ povedala nesmelo Hinata.
Ako tak čakali na jedlo, popri rozprávaní si niečo všimli. Na druhom konci sedel neprístupný Neji spolu s Ten-Ten, ako tam tak sedia, zamilovane na seba hľadia a držia sa za ruky.
Obaja sa len na seba usmiali a snažili sa vyzerať nenápadne, aby si ich nevšimli.
Po výdatnej večeri odišli von ešte na krátku prechádzku. Večer zakončili prvým bozkom pred dverami Hinatinej izby a rozlúčili sa.