Ak dnes umriem

Povez mi, ako dokážeš cítiť lásku?
Položím hlavu k tebe na vankúš...
Rozprávaj mi príbehy...
Vezmi ma do svojho sveta,
Chcem cítiť, že som zažila tie diaľky ako ty...
Môj svet je prázdny a tmavý,
Nachádzam sa na jeho dne, spálených snov...
Tak ma vezmi za ruku,
Ukáž mi tie krehké vlákenka,
Ktoré držia ľudské životy po kope...
Cíť, ako sa mi zdvíha hruď,
Ako v nej bije srdce,
Ktoré dokáže krvácať rovnako ako plakať a cítiť...

Povedz, ako vonia vzduch?
Ako hreje slnko?
Aký je to pocit cítiť život, ktorý je tak podobný tebe?
Aké je to milovať, a pritom netrpieť?

Moje sny, ak je v nich niečo krásne, vezme to realita,
Skúšam zatvárať oči pred každou slzou...
Vezmi ma za ruku,
Rozprávaj mi príbehy,
Ukáž mi svoj svet, v ktorom všetko pulzuje a dýcha
Občas mám pocit, akoby sa z môjho sveta vytratil kyslík,
Prikloň sa ku mne, a vdýchni do mňa naposledy život,

Je láska naozaj nesmrteľná?
Je to tým, že len odíde, a my zabudneme?
Dokážem ju skutočne cítiť ako ty?

Všetko navôkol chladne,
Ponára sa hlbšie pod hladinu,
Berie mi dych každým úderom srdca...

Ak dnes umriem,
Zistím, aký je život krásny...
Zistím, že bola chyba ťa opúšťať,
Zistím, aký potrebný kyslík je pre život...

Ak dnes umriem,
Tak len pri tebe,
Mysľou a dušou v tvojich príbehoch,
Srdcom a láskou v tvojom náručí...

--------------------------------------

Je ťažké pre mňa dýchať s tebou,
potom, čo som znesvetil všetku pravdu...
je ťažké, vziať ťa za ruku preto...
kým som bol...
čím budem...
a čo som dokázal obetovať, aby som to vzápätí stratil...

navždy budem opúšťať a snažiť sa bojovať,
i keď moje strachy nie sú reálne...
Dokážem vsplanúť a ochrániť ťa,
ale musíš ty sama chcieť...

ak mi dnes dôjde dych,
budem vedieť, že som spravil čo sa dalo...
ak naposledy pocítim stisk tvojej ruky,
budem vedieť, že som ťa sklamal...
a i keď mi dôjde všetok kyslík,
moje myšlienky sa rozhádžu,
dnes budem umierať pomaly s tebou...
ak dnes umirem...