manga_preview
Tlumočení 38

Nový úsvit

Naruto_Shippūden_Episode_172_Meeting_zmenš.png

Čakali sme na úsvit a ocitli sme sa v pekle. Bez svetla, bez spravodlivosti, kde ľudia robia to, čo robiť nechcú. Vedel som, že ty na toto miesto nepatríš. Že to nezvládneš. Ale jej život mohol byť vykúpený len mojou smrťou. A ona musela žiť, pretože som ju miloval. Tak veľmi, že som nezaváhal ani na sekundu. Musel som svoju smrť zobrať do svojich rúk, rovnako ako tvoj nôž v mojej hrudi.

Začínám cítit křiklavou bolest,
která se mi ozývá v hlavě.

Zúfalý výkrik ma celého zaplavil. Niekto kričal z hĺbky svojej duše až sa mi z toho robilo nevoľno. Stál som prikovaný k zemi. Váha jeho tela na mne spočívala, chvíľu. Kým sa začal zosúvať, priťahovaný zemou, do ktorej zostúpi každé bezduché telo. To nedovolím! Tak veľmi som ho miloval. Zachránil ma. Najprv pred hladom, neskôr pred zúfalstvom. Potácal som sa, akoby ten nôž vyrazil dve duše. Jeho aj moju. Zhora sa na mňa díval zástup očí v očakávaní ako diváci v hľadisku tragédie. Ona sedela zlomená v ich zovretí, nemá a zaliata slzami. Niekto kričal, ale všetky ústa na útese boli zatvorené. To mňa boleli sánky kŕčovite rozovreté, akoby som už nikdy nemal prestať.

Ale i se šrámem mířím vpřed.

Stvorili zo mňa monštrum. Alebo som ním od začiatku a len priatelia ma držali na uzde? Teraz však nie je nikoho, tak nech zostúpia do môjho pekla. Skočil som im rovno do pasce. Ich oči sa smiali, uspokojení svojím úspechom, keď všetko išlo podľa scenára, ktorý napísali. Nepočítali však s obsadením. S možnosťou, že monštrum, ktoré prišli zničiť, bude silnejšie než všetko, čo doteraz poznali. Smiech im umrel na perách rovnako rýchlo ako zasychala krv na mojich potrhaných nohách. Jeho posledné prianie som splnil. Zložil som ju roztrasenú vedľa jeho chladnúceho tela. Konečne som sa mohol poddať svojej bolesti.

Měl bych to překonat. Měl bych ten pocit potlačit
A tak jsem zakryl své pošramocené srdce.

Ale prečo? Pretože ma prosila? Aby som prestal, aby som to nerobil? Ale ona nemala tú silu, ktorá by ma zastavila. Ten jediný, čo ju mal, tu ležal v prachu. Zveril som jej telo svojho milovaného priateľa, ktoré sa nesmelo premeniť na prach. Milovala nás obidvoch. Jedného stratila, k druhému sa upla celou silou. Ja som však vedel, že lásku už nikdy cítiť nebudem. Chceli tragédiu, tak ju budú mať. Svoj život zasvätím výchove ľudstva, aby za každú uštedrenú ranu utŕžilo dve. Stanem sa bohom, namiesto svojho priateľa. Bohom, ktorý svet naučí cítiť bolesť iných.

Už mi nevadí, když mi ubližují, protože už necítím bolest.

Náš priateľ ostal s nami. Oživil som ho svojou silou. Pravdaže, jeho telo ostalo bezduché, jeho dlane studené, jeho pohľad chladný. Jeho veselá povaha nerozvlní viac jeho pery do úsmevu. Jeho veľkodušné srdce nikdy viac nezatlčie v hrudi. Aspoň však nebude cítiť bolesť. Nikdy viac. Nič ho nezraní. Nič ho neobmäkčí.

Když jsi belhala a táhla nohu za sebou,

Dnešný deň mal byť naším víťazstvom. Krokom k mieru. Všetko bolo prichystané na oslavu. Svojich drahých, vyčerpaných priateľov som nechala odpočívať, snívať o mieri, ktorý sa priblížil na dosah ruky. Nie. Ku ktorému sme sa my prácne priblížili. Keď ma chytili Hanzouovi muži, keď som po jeho boku zbadala stáť tú vypočítavú figúru z Konohy, priala som si zomrieť. Vedela som, že ma využijú ako páku, aby vytúžený mier nikdy neprišiel. Aby úsvit nikdy nenastal. Ach, tak ochotne by som položila svoj život, aby moji priatelia, moja vlasť konečne zažila mier.

já jsem ztratil obrázek sám sebe,
a ten se hlasitě rozbil o zem.

Nepoznávala som ho. Prežité utrpenie vrylo do jeho tváre rysy šialenstva. Keď sa však díval na figúrku oživenú silou jeho očí, opäť sa v ňom zrkadlila túžba dosiahnuť cieľ, ktorý sme si predsavzali. Na začiatku sme boli len traja. Rovnako aj na konci. Naši nasledovníci, naša rodina, všetkých sme našli cestou naspäť mŕtvych. Ale nevzdávame sa. Začneme od začiatku. Vytvoríme novú rodinu. Pôjdem za nimi kamkoľvek. Sú mojím všetkým.

Ale pak mi došlo, že to byl jen zvuk větru.

Tá rodina je celkom iná. Pochopila som, že ani úsvit nie je vždy rovnaký. Niekedy sa vykotúľa slnko hrejivé na bezoblačnom nebi. V našej krajine však oveľa častejšie presvecuje ťažké dažďové mraky a krvavo ich sfarbuje.

Pamatuješ si to... Tu uslzenou oblohu...

Vždy som vravel, že nenávidím našu krajinu, pretože narieka ako zbabelec. Potom som však s vami objavil hrdosť v našich slzách, v našej túžbe po mieri. Spomínam si na tvoju krásnu vyrovnanú tvár, ktorú si nastavila dažďu vždy, keď si ma vyprevádzala. Dážď prší stále rovnako. Ale tvoja tvár je ako maska. Nechcel som vás v tom nechať, len som vás chcel zachrániť. Teraz však už neviem, čo je hrdinskejšie? Obetovať sa, alebo ostať bojovať? Som za vami ako váš tieň. Nemôžem nič, len vás sledovať. Aký je to úsvit bez nádeje? Môže úsvit vzbudzovať hrôzu? Modlím sa, aby raz prišiel niekto, kto vás zachráni od zúfalstva, do ktorého som vás uvrhol.

Ta bolest mi tě ochraňovala...
Tvá bolest tě vždycky ochrání.

Konečne je tu. Porazil Peina, ale v skutočnosti nič nedosiahol. Tyč, ktorou som ho zasiahol, zviera oboma rukami. Márne sa tvári odhodlane, zúrivo. Upiera na mňa divý pohľad. Zrazu som cezeň uvidel dovnútra. Už toľko rokov som necítil ničiu bolesť okrem tej svojej. Otriasla mnou. Hlboká, čiernočierna, stojatá ako močiar. Na moju nemáš! Lenže už som ju uvidel, už som ju okúsil, už sa to nedalo zmeniť. Musel som mu dať ochutnať z mojej bolesti. Musel som mu rozpovedať náš príbeh.

Přišel jsem ti sem něco říct... Následuj mé šrámy...
Než mě tenhle obrovský svět rozdrtí...

Tak do toho. Bojuj za svoju pravdu. Pomsti svoju bolesť. Daj priechod svojmu hnevu. Je oprávnený. Tak už tam nestoj, nehľaď do zeme, nestojím o ľútosť. Ľútosť nič nezmení. Precítili sme vzájomne našu bolesť, ale aj tak sa jej nedá porozumieť. Je napevno spojená so svojím nositeľom. Len s ním.

***

Áno. Je mi ich ľúto. Ale nič to nemení na tom, že ich nenávidím za to, čo urobili. Od začiatku som nemal nikoho. Potil som priam krv, aby som získal uznanie, pozornosť svojho okolia, miesto na zemi. Vzali mi môj domov, učiteľa, ktorý ma konečne uznal, majstra, ktorý bol mojou jedinou rodinou. Tak ako by som mohol... sakra.

"Ja odpoveď nemám. Musíš ju nájsť ty. Verím, že to dokážeš, pretože si môj syn."

"Ak tú odpoveď nenájdem ja, poverím teba, aby si ju našiel."

Mám silu veriť v tieto slová? Áno, budem veriť tomu, čomu veril môj sensei a môj otec, že to dokážem. Nikdy sa nevzdám!

***

To je jeho odpoveď? Veľmi dávno som stratil vieru, že by som si mohol dovoliť dúfať. Že by som si mohol dovoliť veriť. Byť taký naivný. Byť hlupák. Naozaj to bolo také jednoduché? Ako je možné, že mi to uniklo? Pršalo v ten deň, keď som prišiel za majstrom Jirayiom a ohúril ho svojou myšlienkou o sile veriť, že je možné dosiahnuť mier. Veriť aj napriek momentálnej neschopnosti pomenovať presné kroky, ktoré k tomu cieľu povedú. Veriť v nádeji proti všetkej nádeji. Naozaj stačí ostať človekom? Nechať sa zraňovať, cítiť bolesť a napriek tomu veriť, že úsvit príde?
Dlho mi trvalo znovu uveriť. Zopäl som ruky. Konečne sa ku tebe pripojím, Yahiko. O Konan sa vôbec nebojím. Viem, že sa rozhodne správne. Len kvôli mne tak dlho blúdila.

Poznámky: 

Tretia a posledná do misie Songfiction. Laughing out loud V skutočnosti sú minimálne aspoň dve ďalšie obľúbené piesne, ktoré by som vedela využiť. Jedna sa ale nedostala do výberu (NS Opening 13: NICO touches the Walls - Niwaka Ame ni mo Makezu) a druhá (Tacica - New Song) tu síce je k dispozícii, ale nemohla som sa rozhodnúť, o kom by mala byť. Čiastočne by pasovala na Naruta, lenže o ňom som už písala. Rozmýšľala som aj nad Orochimarom alebo Sasukem. No nakoniec voľba padla inam. Možno niekedy do budúcna. Keď som si prechádzala výber, samozrejme ma zaujala Blue bird, no myslela som, že si ju určite vyberú viacerí (a tušenie ma nesklamalo). Rovnaký prípad som očakávala s piesňou Shippuuden Opening 06: Flow - Sign, ktorá určite siaha po prvom mieste medzi openingami s ďalšími dvoma či troma. No nik si ju zatiaľ nevybral a bola by škoda nevyužiť jej potenciál. Takže môj pokus je na svete. Text ju predurčuje na tragédiu. Nebola som veľmi tvorivá, za protagonistov som si vybrala siroty zo Skrytej Dažďovej. Proste táto pieseň je o utrpení a v rámci príbehu, ich odsud bol pre mňa najbolestivejší.
Tiež som zistila, že pri jednorázovkách na danú tému je 4000-5000 znakov moje optimum. Dosiahnuť 6000 bola celkom fuška a zdržalo ma to tri dni.

5
Průměr: 5 (2 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Uzumaki clan
Vložil Uzumaki clan, Pá, 2019-09-06 21:53 | Ninja už: 520 dní, Příspěvků: 292 | Autor je: Utírač tabulí na Akademii

Tak a je tu ďalšia SongFiction.
Som rada za túto trojic7. Je málo (možno aj žiadne) príbehov o nich. Krásny opis pocitov. Som si istá, že týmto dosiahneš ďalšie body Kakashi YES

Obrázek uživatele Rahzel
Vložil Rahzel, Pá, 2019-09-06 22:50 | Ninja už: 649 dní, Příspěvků: 571 | Autor je: ONLINE, Propadlý student Akademie

Jéj, ďakujem Uzumaki za povzbudzujúce slová. Som vďačná,že si si našla čas na prečítanie.
Neviem veru, či a koľko sa o nich písalo, ale autor túto trojicu vykreslil dosť detailne, dokonca aj nejaké fillery dostali. Možno z určitej bázne pred ich hĺbkou sa človek zdráha vymýšľať im nejaký príbeh "navyše". Už aj fillerový náznak "milostného trojuholníka" sa mi zdal nemiestny.
Apropo. Body sa mi zídu. Momentálne mi ich nárast zabezpečil nezávideniahodnú pozíciu. Mrk