Prekliatie 5-Tréning a objavy

A takto to dopadne,keď sa niekto, kto bojovky písať nevie, rozhodne napísať boj...

Bežala za ním v tesnom závese. Obidvaja boli ticho, nemali so čo povedať, hlavne po uplynulej noci...

Síce ona vedela, že majú tréning, lenže bol tu taký malý problémik. Nevedela, že kde. Miatlo ju aj to, že všetky tréningové cvičiská, ktoré za cesty videla, boli zväčša podobné. Zrazu však jej spoločník zoskočil z vetvy, urobil salto a pristál na zemi ňou nasledovaný. Obaja stáli vedľa seba a pozerali sa na prítomných, ktorí tu boli skôr. Okrem Yashi a Naruta, tam bola ešte Tsunade, Sakura a Tsunadina pomocníčka Shizune. Ostatní sa otočili za zdrojom toho hluku. Niekto tam však chýbal a všimli si to aj tí, čo práve dorazili.
,,Kakashi zase chýba!“ hnevala sa Sakura nahlas a všetci prítomný prikývli.
,,Spomínal ma niekto?“ ozvalo sa spoza Yashi a tá sa reflexne otočila so zaťatou päsťou. Jej nový sensei sa zohol snažiac podkopnúť jej nohy, ale tá vyskočila, aby sa vyhla a kopla ho, ale bola zarazená k zemi jedným presným úderom do hrude od svojho senseia.
,,Máš dobré reflexy, len sa ich musíš naučiť používať precíznejšie a lepšie mieriť útoky,“ skritizoval ju a pomohol jej vstať. Ona len nemo prikývla a vydala sa za ostatnými.
,,Ako výhovorkou nás poctíte dnes?“ opýtala sa ironicky Sakura Kakashiho.
,,Zauzlili sa mi šnúrky,“ povedal prosto a pod maskou sa určite usmial.
,,To ťažko!“ odfrkla si Tsunade za všetkých. Kakashi to ignoroval a začal.
,,Než začneme, chcel by som vyskúšať našu novú členku.“
,,Počkať! Proti komu budem bojovať?“ spýtala sa oná menovaná.
,,Proti mne,“ šepol Kakashi a postavil sa oproti nej. Ostatní odstúpili do bezpečnej vzdialenosti a tak vzniklo okolo nich voľné priestranstvo.
,,Začneme! Úloha je jednoduchá, musíš mi iba vziať rolničku,“ vysvetlil jej a priviazal si ten spomínaný predmet o bok.
,,Jutsu?“
,,Všetky!“ odpovedal jej a odhalil si aj druhé oko.
,,Sharingan! To nebude až také ľahké!“ mihalo sa jej mysľou a v hlave sa jej začal formovať plán.
,,Mám to!“ svitla jej v mysli víťazná myšlienka a zmizla Kakashimu z očí. Ten cítil, že sa s jej čakrou niečo deje, no nevedel si to vysvetliť. Toto bolo niečo iné, odlišné.......

Robila pečate jednu za druhou a vytvárala svoje dvojčatá, klony. Rozostavili sa takmer neviditeľne okolo neho a riadne sa skryli. Tá pravá sa postavila pred neho a dívala sa mu do očí..
,,Si si nejako moc istá svojou výhrou,“ vyčítal z výrazu jej tváre a odpoveďou mu bol iba jej väčší úsmev. Znova začala skladať pečate, ale tentokrát takou rýchlosťou, že súperov Sharingan ich nedokázal rozlíšiť.
,,Suiton:Mizu rappa!“ zvolala v duchu a Kakashiho zavalila masa vody. Povrch a boky vodnej hladiny jediným dotykom zmrazila a on sa ocitol v takom väčšom vodnom väzení. Pohol sa k hladine, skúsiť rozbiť ľad, no nemal úspech. Okolo neho zrazu preplávali dve maličké rybky, ale on si ich nevšimol. Snažil sa odtiaľ nejako dostať. Bol si vedomý toho, že mu o chvíľu dôjde kyslík. Začal robiť pečate pre Katon, ale nič sa nestalo.
,,Tá voda musí blokovať čakru,“ domyslel si. Jej väzenie sa dalo rozbiť len zvonku. Neostávalo mi nič iné, len čakať, kým ho odtiaľ pustí....
Medzitým sa Yashi na druhej strane usmievala.
,,Toto je len začiatok, Kakashi,“ behalo jej po rozume aj s kopou plánov.
,,Katon:Hibashiri!“ zvolala a rozpustila väzenie.
,,Myslela si, že ma týmto porazíš?“ spýtal sa jej s iróniou v hlase a hodil pred ňu jej klony, ktoré v tej chvíli aj zmizli.
,,Zdanie môže klamať!“ odpovedala mu prosto a začala na neho hádzať zbrane rôzneho kalibru. Všetkým sa ľahko vyhol, až na shuriken, ktorý skončil zabodnutý v jeho pravom stehne. Kakashi si ho len vytrhol a pokračoval v boji.
,,Fuuton:Reppushou!“ ozvalo sa z blízkeho kríku a jej súpera zasiahol vzdušný vír obrovských rozmerov. Jeho súperka začala do vzdušného víru hádzať zbrane všetkých druhov. Vyskočila do vzduchu, z časti preto, aby sa vyhla kunaiom mieriacich priamo na ňu, z časti preto, aby niečo chytila.
,,Povedz mi, aký to malo zmysel?“ vyliezol ďalší Kakashi z kríkov a zničil jej klon, ktorý vytvoril oný spomínaný vír.
,,Takýto!“ usmiala sa a medzi prstami sa jej zahojdala rolnička.
,,Ako to?“ siahol si na bok odkiaľ sa v tom istom okamihu ozvalo hlasné PUF!.
,,Čo? Ďalší klon? Už chápem. Zaujímavé,“ došlo mu a popod masku sa usmial.
,,Ako si to spravila?“ vyzvedal Naruto, ktorý sa spolu aj s ostatnými k nim priblížili.
,,V tej vode.......“ začala mu to vysvetľovať....

,,A tak som mu tú rolničku takmer nestihla vziať,“ dokončila a vstala.
,,Budeš ešte vládať?“
,,S polkou chakry, pár odreninami, ale budem,“usmiala sa Yashi.
,,Tak dobre. Sľúbil som aj vám ostatným tréning, tak sa dajme do toho.“
,,Dúfam že vám je jasné, že pracujete v tíme,“ dodal a spravil ,,PUF!“.
,,Klon!“ preblyslo všetkým mysľou. Ten pravý je niekde nablízku, už ho len nájsť.....

,,Tak, mládež. Myslím, že na dnes by to už mohlo stačiť,“ zhodnotil sensei týmu sedem, keď ich už hodnú chvíľu zahaľoval plášť noci a oni ešte stále bojovali. Nového člena medzi seba prijali dosť rýchlo, až ich samých prekvapilo, že pracujú dosť synchronizovane. Všetci mali pár modrín a škrabancov, ale v ostatných faktoroch boli v poriadku.
,,Kakashi-sensei! Prečo tak skoro?“ opýtal sa Naruto, za čo si zaslúžil od svojich tímových partneriek vražedný pohľad.
,,Len som sa pýtal,“ obhajoval sa a nasadil anjelský výraz.
,,Shanarooooo!!“ zhukla Sakura a chcela mu venovať vyhliadkový let zadarmo, no Yashina ruka zastavila tú jej.
,,S tým mu nepomôžeš, akurát mu spôsobíš iba otras mozgu,“ vysvetlila jej svoje konanie.
,,Za toto mi dlžíš rámen,“ šepla Narutovi potichu a žmurkla.
,,Si môj záchranný anjel,“ odpovedal jej rovnako ticho.
,,Len to nepreháňaj, aby som ja nebola tá, vďaka ktorej sa preletíš,“ vyplazila na neho jazyk. Obaja sa od srdca rozosmiali a rozhliadli sa okolo. Kakashi so Sakurou niekam zmizli.
,,Tssss....Ani nás nepočkali,“ zasmiala sa potichu Yashi a otočila sa smerom ku svojmu kolegovi. Zadívala sa mu do očí a rozosmiala sa.
,,Čomu sa smeješ?“ vyzvedal s úsmevom na tvári a šťuchol ju lakťom pod rebrá.
,,Ja? Ja ničomu!“ odpovedala mu a ešte viac sa rozosmiala.
,,Buď to pôjde po dobrom, alebo po zlom,“ ponúkol jej dve možnosti.
,,Beriem tretiu možnosť! Ani jedno!“ odpovedala a odbehla.
,,No počkaj!“ vykríkol za jej chrbtom a utekal za ňou do lesa.

,,Ako malé deti,“ tajne sa usmial jeden z dvoch ľudí, sediacich na strome nad cvičiskom.
,,Čo ty vieš, možno to bol dobrý nápad. Takto som ho dlho nevidela usmievať sa,“ odpovedala mu osoba sediaca hneď vedľa.
,,Myslím, že by sme to mali nechať aspoň na čas tak. Radšej sa im do toho nemiešajme.“
,,Asi máš pravdu. Ostáva nám len dúfať, že sa veštba nevyplní, to by znamenalo koniec pre nás všetkých.“
,,Poď! Musíme už vypadnúť,“ riekol jej na odpoveď prosto. Obaja vstali a zmizli v hustom lese.

,,Ja ťa dostanem,“ smial sa v duchu a obhliadal sa naokolo. Zrazu mu zrak padol na list, ktorý pred ním poletoval smerom nadol.
,,A mám ťa!“chytil ju za pás, aby mu nikam neušla.
,,Naozaj?“ vyšmykla sa mu a saltom zoskočila z vetvy, na ktorej bola doteraz ukrytá.
,,Ja si myslím, že hej,“ ozvalo sa spoza nej a znova ju držal.
,,Naruto, pusti ma,“ poprosila potichu, ale v jej hlase bolo počuť znaky smiechu. Otočil ju ku sebe a ich tváre sa ocitli blízko seba až natoľko, že vzájomne cítili dych jeden druhého. Obaja sa spolu utápali v hĺbke svojich očí. Ich tváre sa začali približovať až takmer.....
,,Ehm...Asi by sme už mali ísť,“ povedala potichu a odvrátila sa. Zmizla mu z náruče sa stratila sa v hĺbke lesa. Bola zmätená z toho, čo sa práve stalo. Srdce si cítila až v krku, no to bolo najmenej, čo ju teraz trápilo. Svetlá jednej z najväčších dedín nevidela nikde nablízku, aj keď by už dávno mala. Bežala už hodnú chvíľu a vôbec netušila, kde sa nachádza. Nezostávalo jej nič iné, len sa spoliehať sama na seba.......