Čierny drak časť 23: Sneh

Steblá zelenej trávy sa ohýbali vo vetríku. Male vlnky, vytvorené na ploche jazera sa postupne pohybovali až k brehu. Pár stromov v zástupe stálo naľavo od jazierka. Sakura vkročila do priestoru, ktorý sa viac podobal na lúku v kvete, ako vnútrajšok hory. Sakura si prezrela celú miestnosť.
"Nikto tu nieje.“
Zložila si batoh a veci k jazierku a umyla si tvár od potu a prachu. Voda bola studená, ale jej to vôbec nevadilo.

„Ale ale, čo to tu máme, dievčatko? Stratilo sa?“
Sakura otočila svoju hlavu smerom, odklial počula hlas. O strom sa opierala Päťka, ktorá si napravovala malíčkom rúž. Sakura sa rýchlo postavila a zaujala bojovú pozíciu.

„Ale, čo to, ty by si ma udrela? To ťa mamina nenaučila, že sa dievčatká nemajú zašpiniť?“ Päťka svoju otázku dokončila a skončila z rozmazávaním svojho bledého rúžu po perách.

„Kto si?“ Sakura sa snažila predísť boju, ale asi to nepôjde. Zovrela päsť a nadýchla sa. Päťka pomaly prikráčala až Sakure, ale nezastavila sa u nej a pokračovala k vode. Čupla si, a hánkami prstov sa dotkla hladiny.

„Aaaa, voda to najkrajšie čo existuje. Nemyslíš?“ Prehodila si svoje vlasi, ktoré jej padli do tváre, a stále upreto pozorovala vodnú hladinu.

„Čo si to ako o sebe myslíš?“ Prehodila Sakura veľmi vážnym hlasom na Päťku.
„Prosím?“ Päťka stále hladila vodu a ani sa nepozrela na Sakuru.
„Hovorím, že čo si o sebe myslíš, že k svojmu oponentovi sa staviaš chrbtom a ešte sním kecáš o vode. To bola tvoja posledná chyba.“
Sakura sa zaprela a skočila oproti Päťke, ktorá sa postavila a pozorovala Sakuru svojimi očemi,čiernymi ako noc.
„Tak nerada toto robím ale.......“ Vystrela ruku a dlaň spriečila oproti Sakurinej pästi.
-To jej nepomôže.- Sakura pridala viac chakri do ruky, aby úder bol ešte ničivejší.
„Mám ťa …........“ Predtým ako Sakura udrela, jej rukou prešla chladná tupá bolesť. Zastavila a uskočila naspäť asi 3 metre.
-Čo to bolo? - Pýtala sa sama seba. Pozrela na svoju rukavicu a na nej bola námraza.

„Moja vlastnosť, kekei-genkai Hyoton, a volám sa Päťka. Rada ťa spoznávam.“ Usmiala sa milým úsmevom na Sakuru, ako na naj kamošku, nie ako na človeka, ktorého chcete zabiť.

„Ty sa voláš Päťka? Čo to?“ Sakure jedine toto napadlo, aby mohla snou dlhšie hovoriť a premyslieť stratégiu.
„Áno, ja viem, že je to čudné, ale ja v svojej podstate som len poskladaný človek z viacerých ľudí, ktorí vyhovovali, takže meno nepotrebujem. Som len nástroj pre Ahashi-dona. Ja viem, nieje to nič moc, ale snažím sa z toho vytĺcť to naj.“ Znova sa usmiala a vytvorila pár pečatí.

„Prepáč Ružovka, ale budem to s tebou musieť skončiť, inak by som dostala vynadané.“
Sakura sa rozbehla ďalej do lúky a ošetrila si svoju ruku. Bolo to len slabo zmrznuté tak sa to ešte dalo veľmi rýchlo.

„Kousetsu makai!“ (Snehové peklo)
Vykríkla Päťka a zem, stromy, voda, všetko začalo zamŕzať neuveriteľne rýchlo. Vzduch bol ťažký a veľmi studený, zle sa dýchal a štípal, keď ste ho mali v pľúcach. Päťka sa tvárila, že poveternostné podmienky sa jej vôbec netýkajú.

„Zbohom dievčatko..........Makyou yari aisu.“(Oštepy ľadu) Sakurine zelené oči sa zachveli a vystrašeným pohľadom sledovala dianie okolo seba.