Boli to časy...

Po dĺĺĺhej dobe som zasa dostala chuť na kreslenie Naruta (snáď som to ešte nezabudla, aj keď na tomto obrázku Naruto veľa miesta nezaberá ).
K nápadu som prišla pomerne rýchlo. Nie ja, ale on si ma našiel

Čo by som k nemu povedala?
Nuž... Iste ste všetci zažili éru Pokémonov, kedy sme do týchto malých bytostí z pokébalov boli zažratí až po uši. Ale kde sú dnes? Stali sa len akousi milou (či nemilou) spomienkou na detstvo.
Neskôr, keď som už bola veľká na Eša a Pikaču, prišiel Naruto (samozrejme aj iné seriály, ale najviac ma zaujal práve on) a zažratie sa presunulo naňho...
Keď som si ale uvedomila, že tento blonďavý chalan s množstvom dobrodružstiev nie je celým vesmírom, odrazu som sa cítila... ako by som to povedala... slobodnejšia. (ešte dobre si pamätám na jedno leto, ktoré som strávila hlavne kreslením obrázkov z tohto seriálu a dnes si hovorím, o čo lepšie by sa dal tento čas využiť)
Samozrejme, že stále pozerám anime, ale čas, ktorý venujem Narutovi, je len polhodina za týždeň. A mám množstvo času na niečo užitočnejšie. (alebo sa zase moja "závislosť" preniesla na niečo iné? no to by bolo na dlhšiu debatu)

Ale podstata toho, čo som vám chcela povedať je, aby sa vám toto úžasné obdobie života nespájalo len s jednou vecou, ktorú ktosi vytvoril (týmto vám nechcem povedať, aby ste Naruta rázom prestali pozerať).
Len si uvedomte, že toto nie je skutočný život... Ten je totižto za oknom, nie za počítačom...

Výsledek

Skóre: 9.6, Hlasů: 24