Nový počítač

„Och už zasa preháňaš Pein!!" schladila ho Konan, keď jej vytkol, že premrhá všetky ich peniaze.
„Ja že preháňam? A kto minule dotiahol domov to obrovské akvárium, ktoré tak príšerne smrdí v Kisameho izbe? A kto vybavil pre Tobiho tú školu pre duševne narušených? A kto si kúpil tie strašne drahé šminky, či ako to vy ženy voláte?"
„Ále nóó, toto bude niečo úplne iné! Bude to rýchle, výkonné a bude brať málo elektriny!"
„A čo to akože má byť?"
„No nevie sa rozhodnúť medzi PC a televízorom." Pein tam len tak nervózne postával a uprene sa na Konan zahľadeľ.
„Tak čo? PC alebo TV?"
Konan chvíľu rozmýšľala a potom rozhodne povedala:
„POČÍTAČ!"
„Fajn, fajn. Bež už. Lebo si to rozmyslím." vyhnal ju von a treskol za nou dvere. Keď sa vrátila niesla pred sebou veľkú krabicu. Všetci sa okolo nej zhŕkli.
„Čo to je?" opýtal sa hlúpo Hidane.
„To je nový počítač," poučila ich Konan.
„A čo je toto?" opýtal sa Deidara a ukazoval na veľkú čudnú vec.
„S tým sa to zapína," podotkla múdro Konan a bola celá happy, že je múdrejšia ako oni.
„Pozerám sa na to, ale nič moc." zvolal Pein a vošiel pod stôl.
„Je to krabica," povedal múdro Tobi.
„Idú z neho nejaké šnůry!" ozval sa Pein.
„Asi na transport."
„Počkajte, vezmem kosu a pretrhnem to." povedal Kisame a jedným úderom to presekol.
„Už to vyzerá lepšie," pochváli ho Konan, ktorá sa tiež do toho nejako nerozumie.
„Pche, že to neurobili oni. Len sa divím. Asi je to IKEA." zvolal Pein, ktorý medzitým už stihol vyjsť s pod stola.
„Zasa tak veľa si se nenadrel." prehovoril Deidara a spaľoval ho pohľadom.
„Na stole je ešte nejaká obrazovka." povedal Tobi a načahoval ruku.
„No a to sa volá monitor." predniesla Konan, ktorá sa chvastala sko páv.
„Idem pre anténu a pripojím ju. Tak by možno šla lepšie."
Konan odišla a vrátila sa z divne vyzerajúcim lietajúcim tanierom.Zapojili to, ale nič sa nestalo.
„Nejde to." povedal Tobi.
„To sme si všimli," vyhŕkol na neho Kakuzu.
„Je to sotva 10 minút staré a pokazí sa to, len čo sa toho dotknem," zlostila sa Konan.
„Tak to chodí, keď mínaš peniaze na takéto blbosti. Vezmi to a choď do predajne. Možno ti vrátia tie peniaze." skríkol Pein a zabalil to. Tobi sa rozplakal.
„Ále ja ešte chcem krabicúúú!!!"
„Tobi, BUĎ TICHO!!" skríkol Pein a odišiel do svojej izby.

Konan sa teda vrátila do toho obchodu, kde to kúpila. Začala im vysvetlovať, že hneď ako to zapli sa to pokazilo a neide to.
„Pozerajú sa na mňa veľmi divne a vôbec mi neveria," pomyslela si Konan.
„Slečna..."
„PANI!!"
„Ehm..PANI..to nie je naša vina. Peniaze Vám nemôžme vrátiť, lebo ste si ten produkt sama pokazila. Dohodnime sa..."
„Nemám náladu na Vaše dohadovanie. Všetko vezmem a už viem kam s tým pôjdem."
Konan neváhala ani chvíľu. Vrátila sa pred dom. Otvorila odpadkový kôš a všetko tam nahádzala. Stále tam však stojí.
„Už aby prišli." pomyslela si zúfalo a čakala . Zrovna vyšli z jedného rohu. Všetko vybrali a nechali to tam. Len tak položené.
„Óch ako ja nenávidím smetiarov!" povedala a sama to zničila. Zrazu uvidela ako sa Itachi vracia domov aj s veľkou taškou.
„Ahoj Konan. Čakáš ma?"
„Áno..vlatne nie! A čo máš to v taške??"
„Neuveríš, narazil som na to v jednom obchode..veď uvidíš."
Spolu vošli do izby a Tobi a ostatný sa ku nim nahrnuli.
„Itachi, čo máš v tej taške? Nové okuliare?" posmieval sa mu Deidara.
„Nie, je to niečo oveľa lepšie!"
„A ČO???" zvolali všetci jednohlasne.
„ÚPLNE NOVÝ, VÝKONNÝ A RYCHLY POČÍTAČ!" povedal a vytiahol presne takú istú krabicu akú doniesla Konan.
„NIÉÉÉÉÉ!!" zvolali jednohlasne až na Tobiho.
„Hurááá ďalšia krabica!!!"
„TOBI, BUĎ TICHO!!!!" skríkli naraz a odišli do svojej izby.