Exanime Cor 3

„ZZZzzzZZZzzzZZZ“
„Naruto, zobuď sa!!!!“ Sakura sním začne triasť, no naňho to žiadny účinok nemalo.
„ZZZzzzZZZ“
„Narutooooooooooooooo!“ tentoraz poriadne zahučí, až to celá Konoha počuje.
Naruto vyletí s postele ako riadená strela, akonáhle uvidí Sakuru znudene pretiahne: „Áh, Sakura-chan to si iba ty, to aby som spal ďalej.“
„Obleč sa ideme na misiu.“
Zýva, sedí na posteli, oči ešte zalepené a mysľou niekde inde.
„Na misiu teraz?! Je ti dobre?“
Sakura len niečo zavrčí typu: „Ticho lebo schytáš,“ a chudák Naruto už trieli do kúpeľne.

Skupina troch ľudí stála pred bránou Konohy pripravená stáť zoči voči nebezpečenstvu.
„Znova sa uvidíme.“ po týchto slovách sa Naruto pozrel na Sakuru a následne na Saia, obaja prikývli a všetci vyrazili na cestu plnú nenávisti, krvi a túžbe po pomste.

Ubehlo len pár hodín po tom čo opustili Konohu, hnali sa lesom poháňaní pomstou. Pomaly na nich padala únava.
„Tu sa utáboríme!“ zahlásil Naruto ráznym tónom.
Sai pomaly zaspával, zatiaľ čo Sakura a Naruto ešte chvíľu sedeli pri ohni.
"Naruto...ja...musím ti niečo povedať..."
"Tak hovor, čokoľvek."
"Mám strach Naruto."
"Nič sa ti nestane Sakura, ja ťa ochránim!"
"Práve o to ide, nechcem aby si ma chránil, už nie som tá slabá Sakura, ktorá ťa neustále mlátila, ja sa o seba postarám hlavne na seba dávaj pozor ty, lebo neviem čo by som bez teba robila mám ťa veľmi rada."
"Sakura....musím sa prejsť." Naruto bol celý bez seba, toto mu Sakura v živote nepovedala.

"He? Čo sú to za zvuky?"
Naruto sa poobzeral po okolí, nikoho nevidel, pomaly sa vracal späť, keď vtom za sebou začul ľadový hlas onej ženy.
„Naruto Uzumaki, znova sa stretávame no tentokrát už umrieš. To ti prisahám.“
Bola tam, tá ktorá zabila Hinátu, Izuma a Konohamara. Nechcel už nikoho stratiť, hnev sa v ňom hromadil a náhle vybuchol. Vytvoril klony a ich pomocou vytvoril Rasengan. No nie všetko ide tak ako ľudia chcú. Jedným mávnutím ruky ho hodila o strom. Blížila sa k nemu, pred očami mala jeho smrť.
„Niee!“ zakričala Sakura.
S kunaiom v ruke sa na ňu rútila. Ľahostajným pohľadom sa dívala na Sakuru a rýchlo a jednoducho sa jej zbavila. Naruto začul Sakurin výkrik, no nemal sila sa prebrať.
„Nemôže to takto skončiť, neprišiel som sem prehrať!“
Snažil sa pohnúť, nešlo to, jeho telo bolo celé ako s kameňa. Bola už celkom blízko k nemu, na hrudi cítil ľadové ostrie prsteňa. Zarezával sa pomaly do jeho kože, aby utrpenie bolo čo najväčšie, všetko robila veľmi pomaly. Naraz bolesť ustala už nič necítil. Prestala.

Zacítila bodavú bolesť v pravom boku. V okamžiku si pozrela na ranu a následne z nej vytiahla kunai. Prsty si strčila do rany a olízla. Jed! Cítala v nej jed. Rozpačito sa poobzerala, nikto. Nieje tu nikto. To dievča je mŕtve a on nie je na tom najlepšie. Začula šuchot listov, otočila, za ňou stál mladý muž. Bledý ako mŕtvola. Jed sa začal šíriť po jej tele na boj nemala dostatok síl. Utiekla.

"Prenasleduje ma! Idiot! Musím sa ho striasť. Hneď!"
Zrýchlila, trvalo dlho, kým sa ho striasla, potrebovala vodu. Začali sa jej triasť ruky.
"Kde do pekla je tá rieka?!"

"Sakura preber sa, prosím." Horké slzy mu stekali po tvári a dopadali na jej nehybné telo.
"Je preč, ona umrela." povedal Sai. "Ona tá žena utiekla"
"Mal som ju zachrániť. Je to moja vina. Nájdem tú ženu a zabijem."