Experiment s ľuďmi, alebo nádej na nový život?

„Nie som si istá, či vieš, o čo tu ide, Naruto.“
Sakura si dá ruky do vrecák na plášti.
„Poznáš ma už roky, Sakura,“ povie Naruto sediac za stolom v kancelárii, na ktorom leží kopa spisov, ako je uňho pravidelne vo zvyku.
„Vždy mi záležalo na ľuďoch v Konohe.“
„Ale toto je šialené. Čo ak je to len nejaký šialenec, ktorý sem prišiel experimentovať s ľuďmi? Nepamätáš si? Takých sme tu už mali.“
Sakura len ťažko prehĺta pri predstave z jej mladosti.
„Preto som ťa zavolal. Dôverujem ti. Ak povieš áno či nie, budem na tvojej strane.“
Sakura si povzdychne.

Do miestnosti vojde žena v lekárskom plášti s ružovými vlasmi, v ktorých má červenú čelenku.
„Pán Kyosuke?“ osloví pána v bielom laboratórnom plášti.
Chlapík sa otočí.
„Sakura Uchiha. Ninja medic a hlavná sestra nemocnice Konoha.“
Podá mu ruku.
„Hokage hovoril, že so mnou chcete niečo predebatovať. Vraj ste laborant z Oblačnej. Prišli ste s prelomovou technológiou v rámci buniek, o ktorej ma mienite informovať.“
„Nechcem ju s vami len prebrať,“ hovorí chlap otočený od nej a pozerajúc sa z okna na dedinu.
„Chcem vám ju navrhnúť ako novú metódu liečenia. Beriem to vlastne za rozhodnuté.“
Sakura sa zarazí.
„Aha. A smiem teda vedieť, o čo ide, keď to už beriete ako hotovú vec?“
„Nebol by som si tým taký istý, keby môj výskum nebol odskúšaný.“
„Môžeme už prejsť k veci? Miesto týchto vašich dohadov o tom, že je to odskúšané. Stále neviem, o čo ide.“
„O novú končatinu či orgán vytvorený z bunky jedinca.“
„Čo prosím?“
Kyosuke sa otočí k nej.
„Vysvetlím. Prosím, sadnite si,“ vystrie ruku ku stoličke pred sebou.
Sakura si sadne.
„Ide o technológiu, pri ktorej sa odoberie časť zdravej bunky z chorého článku pľúc, srdca či obličiek a vytvorí sa úplne nový zdravý orgán. Samozrejme takto to bude fungovať aj s končatinou. Prosím, pozrite si môj výskum.“
Kyosuke prejde k stolu, vezme zakladač s papiermi a podá jej ich. Sakura je chvíľu ticho a pozerá si papiere v zakladači.
„Priznám sa, že tomu nie som veľmi naklonená.“
Kývne nesúhlasne hlavou a ďalej listuje. Kyosuke sa pousmeje a oprie sa o stôl.
„Dovolím si otázku, pani Uchiha. Keď niekomu zlyhá srdce, odchádzajú obličky, alebo má choré pľúca, koľko sa čaká na nové orgány? Nehovoriac o tom, že ruka či noha sa dajú nahradiť len veľmi ťažko.“
„Na nové orgány sa čaká mesiace ba i roky. Keď aj k tomu príde, stále nie je isté, že telo orgán prijme.“
„Presne tak,“ skočí jej do reči.
„Navyše orgány sa získavajú za pomerne tragických okolností, keď niekto zomrie.“
Kyosuke sa postaví a znovu si sadne za stôl.
„Miesto toho, aby človek v nádeji čakal, že niekto zomrie, nebolo by lepšie odobrať zdravé bunky na vytvorenie nového orgánu bez toho, aby niekto musel prísť o život?“ neúnavne ju presviedča.
„Koľko to trvá?“
„Deň,“ odpovie ihneď.
„V jeden deň sa odoberú bunky či zdravé tkanivá a na druhý deň máte novú ruku, nohu, srdce alebo pľúca.“
„Stále si myslím, že je to riskantné,“ namieta Sakura.
„S vami sa ťažko vyjednáva,“ vzdychne si Kyosuke a oprie sa o stoličku.
„Pochopte. Tu nejde o nejaké oblečenie či ninja náradie. Tu pracujeme s ľudskými životmi. Iste chápete, že to nie je len tak.“
„Chápem, keby mi nešlo o ľudské životy, nerobím to.“
Kyosuke sa na stoličke posunie dopredu a spojí si ruky na stole.
„Ale nebolo by dobré, keby sa nám podarilo zachrániť ľudský život? Zmeniť ho už v priebehu dvoch dní?“
Sakura sa oprie a znova ticho číta papiere v zložke.
„Čo mozog?“ opýta sa ho Sakura.
Kyosuke zvraští obočie.
„Existuje aj jav zvaný mozgová smrť,“ objasní.
„Človeku môžu fungovať obličky, srdce aj pľúca, no pokiaľ je mozog neaktívny, je po všetkom.“
„Mozog je ešte stále neprebádaný orgán,“ prepletie si prsty Kyosuke.
„Je plný záhad aj napriek moderným technológiám a nie je možné ho dokonale poznať. Dokonca ani ja si netrúfam.“
„Stále je to hazard s ľudským životom. Kde je záruka, že jedného dňa neprestane fungovať? Len tak z ničoho nič. Človeku zlyhá srdce bez varovania na ulici či v obchode. Alebo sa nebude vedieť nadýchnuť, pretože pľúca zrazu vypovedajú službu. Toto si ja na svedomie nevezmem.
„Nuž,“ postaví sa Kyosuke a prejde k dverám.
„Nemyslel som si, že vytiahnem aj toto, ale keďže som vás nedokázal presvedčiť, tak mám konkrétny prípad.“
Keď otvorí dvere, vojde dnu mladá žena v hnedých jednoduchých šatách s čiernymi krátkymi vlasmi.
„Asi nerozumiem. O čo tu ide?“
„Toto je Mariko. Pracovala v chemickom laboratóriu. Po dvoch rokoch jej zistili poškodenie pľúc. Za dva roky vdýchla toľko chemikálií, že jej dávali štyri mesiace, než jej pľúca úplne odídu.“
„Potom ma oslovil pán Kyosuke,“ pokračuje Mariko.
„Navrhol, že mi pomôže. Na pľúca by som čakala roky. Nemala som teda čo stratiť. Prešlo len pár dní. Odobral mi tkanivo zo zdravého kúska a na druhý deň prebehla operácia. Za týždeň som bola doma. Živá a zdravá. Práve vďaka nemu.“
„Tak? Myslím si, že toto je dostačujúci dôkaz. Či nie?
Kyosuke sa pozrie na ženu, kývne hlavou a ona odíde.
Sakura zatvorí zložku od Kyosukeho, položí ju na stôl, postaví sa a prejde k nemu. Kyosuke stojí oproti nej očakávajúc odpoveď. Sakura si silno povzdychne.
„Nehodlám experimentovať s ľuďmi v Konohe.“
Potom prejde ku dverám. Kyosuke si vzdychne a spojí pery k sebe. Sakura zastaví pred dverami a pokračuje otočená chrbtom k nemu.
„Vyhradím vám jednu miestnosť nemocnice a poskytnem operačnú sálu iba v prípade, že nebude obsadená. Naši pacienti totiž majú prednosť pred experimentami.“
V Kyosukeho očiach zažiari iskra nádeje.
„Nikoho nebudete do ničoho tlačiť. Vašu možnosť využijú len z vlastnej vôle,“ zdôrazní Sakura a otočí hlavu k nemu s chladným pohľadom: „To sú moje podmienky.“
Potom odíde a zatvorí za sebou dvere.

O deň neskôr sa chystá veľké sťahovanie. Miestnosť, ktorá predtým slúžila ako núdzová operačná sála, no pre nenaliehavosť a nízky počet núdzových operácií sa nevyužívala, sa pomaly pretvárala na laboratórium.
„Takže si nakoniec súhlasila?“ opýta sa Naruto stojac vedľa Sakury a prizerajúc sa spolu s ňou na „pretváranie“ miestnosti.
„Ešte to nie je definitívne. Dala som mu podmienku... vlastne podmienky. Ak ich nesplní, tak tu skončil. Osobne na to dozriem,“ Sakura si tvrdo stojí za svojím názorom.
„Výsledok ti vždy podám,“ pozrie na Naruta, ktorý kývne hlavou a odíde späť do svojej kancelárie.