manga_preview
Samurai 8 25

Ōkami no Kage I: Vlčí Tieň

Japonské kvety čerešne, ružovkasté lístky, ískal a hladil jemný svieži vietor. Vo vzduchu bolo cítiť more a rybacinu. Tráva nabrala na sýtosti farieb, tu i tam si rašila cestu kadejaká púpava, vlčí mak, či iná okrasná bylina. Pomedzi husté, zarastené kríky, priedomie tmavého, nedostupného lesa, bolo miestami badať pohyb, ako sa srna vyrušená pri kŕmení, ponáhľala naspäť za svojou družinou. Oblohu brázdili a križovali poletujúce spevavce, predvádzajúc netradičný, no oku milý, tanec párenia, za účelom prilákania vyvolenej samice. Všetko ožívalo.
Pohľad mal mŕtvy, bezducho hľadal v zbierajúcich sa mrakoch rozličné vzorce a obrazce. Slaná pachuť v ústach a mokré dlane, ho znechutili, instantne, popri vstávaní zo zeme. Neznášal vlhkosť. Začal nadávať a hromžiť, popod pomaly, ale isto, hustnúce strnisko.
Otrel ruky do už beztak špinavého, fliakmi posiateho kimona, ktoré sa na viacerých miestach trhalo a cerilo odhalené švy. Letmo skontroval výbavu, poopravil meč na páse, klobúk pritiahol nižšie do tváre, aby ho slnko neotravovalo konštantným pražením a páľavou. Smrdel za potom, odór, čo priťahoval hejná múch, ktoré sa neúspešne snažil odohonať neustálym mávaním okolo seba.
V tom momente, začalo pršať, akoby sa samotní bohovia, rozhodli ošťať zem.
To mu náladu nezlepšilo, ba naopak, impertinentými výrazmi a hláškami sa snažil vyventilovať pokazené plány na púť, na cestu za civilizáciou, kde sa tak nutne potreboval nasýtiť, umyť, ošatiť a vrátiť naspäť do formy podobnými superlatívami, hoci sa jej veľmi dlhú dobu úspešne vyhýbal.
Vybral sa smerom do lesa, za nepriebornou strechou korún stromov, s úmyslom schovať sa pred dažďom. Vstúpil do temného éteru a zreničky sa mu rozšírili.
Do najbližšieho kmeňa sa zabodli tri šurikeny a jeden kunai. Nemali ho trafiť, bolo to varovanie. Z tieňa vystúpili štyri postavy, zahalené od hlavy po päty, z tváre im žiarili iba svetlozelené oči. Mienil niečo povedať, no ako usúdil dľa obtiahnutých bokov a iných predností u väčšiny, ženy, sa rozbehli oproti nemu a synchronizovane, ako jedna bytosť, tasili krátke nože. V okamihu sa mu zježili chĺpky na predlaktí, zareagoval inštiktívne a rýchlym úhybom sa vyhol spoza chrbta letiacej ohnivej guli. Tajomné postavy neútočili na neho, ale na ľudí, ktorí sa objavili za ním, v identickej rovnošate, s tetovaním na ramene a maskami rozličných živočíchov na hlavách.
Nechcel zavadzať a už vôbec, sa do daného konfliktu zapliesť. Netušil, kde sa práve ocitol a čo sa dialo, videl iba rozmazané šmuhy a sluchom vnímal zvuky stretnutia sa kovu o kov, čepeľ o čepeľ.
Rozhodol sa nemiešať niekam, kam očividne nepatrí, keď atmosféru preťal vysoký, uši trhajúci výkrik.
Obzrel sa na miesto, odkiaľ vnem pochádzal a uvidel, že jedna zo ženských postáv, prišla o maskovanie a značnú časť odevu, že to vôbec nebola žena, ale maličké dieťa, nedospelé dievčatko vo vývine. Z brucha jej trčala iba rukoväť meča, tak hlboká bola rana, ktorú jej spôsobil ozrutný muž, s maskou vlka. Vedel, že je to chlap, nie len podľa postavy, keďže jednou rukou držal zapichnutý meč ako ražeň, druhou si zložil masku a odhalil tak zlovestný úškrn, ktorému kontrastovali belasé oči bez šošoviek, s navretými žilami okolo.
Neváhal ani sekundu, tasil tentokrát vlastnú čepeľ, ako tieň sa objavil za daným jedincom, rozpáral ho jedným seknutím, vnútornosti lietali všade naokolo, karmínový prúd vytapetoval všetky prítomné kmene stromov v dosahu.
To dievča, chcel, nie, musel, jej pomôcť, ju zachrániť.

Mal horúčku. Prebudil sa prepotený a na zemi, obkolesený výhonkami trávy, ktoré mu boli vítanými priateľmi, boli mäkkou naturálnou posteľou. Bol polonahý, po hmate nenašiel ani meč, čo len vygradovalo jeho zmätok a zúfalstvo. Nadvihol hlavu a hľadel do šarlátovej kaluže, rozpínajúcej sa popod ním. Bol to iba sen?

Poznámky: 

Nie je to moja prvotina, v podstate som sa istú dobu živil písaním, síce skôr poéziou a na beletriu som si málokedy trúfol, kedysi som taktiež prispieval sem, ale pod starým, iným, viac ako desaťročným účtom, no neviem, či má zmysel v tomto pokračovať a či to vôbec niekoho zaujme. Mám osobitý rukopis a som vypísaný, ale nerobil som túto činnosť roky, takže budem rád za hocijaký konštruktívny "feedback".

5
Průměr: 5 (1 hlas)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, So, 2020-06-20 17:49 | Ninja už: 1298 dní, Příspěvků: 2262 | Autor je: Hlídač Gaiovy želvy

Pekný začiatok s opisom prírody a vhup do situácie nie veľmi chutného, špinavého a frľajúceho chlapa. Hmhm, kimono, klobúk a meč, čo bol na bále na konci sveta? Páľava a vzápätí leja, tuším máš rád ostré protiklady Hehe... Páni, vpálil rovno do boja Shocked Žeby dajakí ANBU, keď sú v maskách a tetovaní? Ooo, tak malé dievčatká bojujú a ten chlap s vlčou maskou bol asi Hjúga Shocked Zdá sa, že neznámy cestovateľ má mravy, keď sa vrhol na pomoc zranenému dievčatku Wow, tak tohle je vážně krutě hustý!! Hmhm, čo sa to deje, kde sa to prebudil a sníva, či nesníva, no nič nevieme, ale hádam sa dozvieme, keď budeš pokračovať. Ťažko urobiť solídnu recenziu, keďže si iba začal. Škoda, že nepoznám tvoje staršie práce, ale roky ubehli a všetko sa mení. Vidno, že si zvyknutý písať Kakashi YES Vidím tam pár chybičiek a niekde sú čiarky nadbytočné, napr. v šiestom odseku zhora som bola trochu zmätená, kým som identifikovala, o koho ide. Musím vychváliť, akú dokážeš navodiť atmosféru Kakashi YES Ja určite budem čítať, ak budeš pokračovať Smiling Bohužiaľ, už sa tak mohutne nekomentuje ako kedysi, ale autorov to našťastie neodradzuje, píšu aj pre svoje potešenie Jump!