Ďalšie dieťa

„Áno otče, beriem so sebou všetko potrebné. Rozumiem, dozvieš sa ako prvý, keď sa to začne!“
Hanabi vedela už z doby, kedy sa mal narodiť Boruto, že otcovi nemá zmysel ani náznakom oponovať, nech sú jeho očakávania akokoľvek nezmyselné. Akokoľvek sa za posledné roky zmenil, jeho pýcha mu ešte stále nedovolí uznať, že niet rýchlejšieho posla, než je Narutov klon.
„Ctihodný Hiashi-dono, svojím životom Vám ručím, že sa to dozviete ako prvý!“ slávnostne prehlásil Kō, ktorý po Hanabinej pravici div neurobil čelom dieru do tatami.
„To je správny prístup,“ spokojne zakýval hlavou Hiashi, hoci podľa Hanabi by ho mal radšej pokarhať. Niekoľko takýchto prísah a klan Hyuuga môže vymrieť ako dront vírivý.
„Dnešné rokovania s delegáciou z Hmlistej sú pre klan príliš dôležité na to, aby som nebol prítomný,“ zdôraznil Hiashi (po koľký krát už dnes vlastne?), „no akonáhle mi príde správa, odídem z nich. Spolieham na vás!“
„Rozumieme!“ vyriekli Hanabi aj Kō zároveň a vstali, pričom Hanabi mala čo robiť, aby sa nezačala nepatričné smiať. Ona tam po jeho čele vážne ostala priehlbeň.

„Som naspäť!“ ozvalo sa z predsiene a čo nevidieť nakukol do izby Naruto. „Nakúpil som všetko potrebné,“ zahlásil a začal ako dôkaz vykladať tovar, „je tu ryžová múka, kávové sušienky, ...“
„Sem s nimi,“ načiahla sa bližšie k nemu sediaca Hanabi a už ich sypala do vyprázdnenej misky na stole.
„ … mlieko, cibuľa, takojaki,“ pokračoval a krabičku s takojaki radšej pohotovo podal Hanabi, než by mu ju vytrhla z rúk a tá ju cez stôl podala Hinate, ktorá sa do nich náruživo pustila, „mrkvu, soľ a šesť balení instantného ramenu, pretože mi niekto z noci na ráno vyjedol moju železnú zásobu,“ neodpustil si uštipačnú poznámku, vrhnúc pohľad na svoju manželku, ktorá bola v poslednej dobe aspoň taká absolútne maškrtná, ako bola absolútne gravidná.
Ruka s ďalšou guličkou, smerujúcou do Hinatiných úst zastavila a dotknutá osoba rýchlo prežúvajúc pozrela na Naruta.
„Nemyslel som to tak Hin,“ pokúsil sa z toho Naruto vykrútiť skôr, než Hinata zhltne a bude môcť prehovoriť, „viem, že musíš jesť za dvoch a bábo si ako správny syn svojho otca začína žiadať stále viac ramenu,“ zodvihol pred seba ruky v obrannej póze.
„Bude to dievčatko,“ vyviedla ho z omylu Hanabi.
„Ale no tak, ako to môžeš vedieť? Však má Hinata rovnako veľké, i rovnako tvarované bruško, ako, keď čakala Boruta a na dôvažok bábo aj kope rovnako silno,“ bránil Naruto svoju železnú logiku.
„Ver mi, že to vieme,“ tajomne sa usmiala Hanabi a zjavne si celú situáciu užívajúc, žmurkla svojim bielym okom na sestru. Tá medzitým stihla prehltnúť i posledné sústo.
„Naruto!“
Oslovený zbledol. Takže sa nepodarilo zahovoriť tú vec s ramenom?
„Ďakujem, že si mi kúpil takojaki,“ začala Hinata nevinne, „ale mala som strašnú chuť na dango.“
„Však je to predsa rovnako …,“ začal Naruto, no v tom mu to došlo, schmatol nákupnú tašku a už bolo počuť iba „Hneď som späť!“
„Naruto, počkaj!“ zavolala za ním márne Hinata.
„Iste má namierené do najbližšej samoobsluhy, schmatne nejaké chichi dango, no ja mám strašnú chuť na pastu z adzuki,“ vysvetlila Hinata sestre, keď sa vo dverách opäť objavil Naruto: „Volala si ma?“
„Dones anko! Hin dostala obrovskú chuť na anko,“ spustila Hanabi naliehavo, na čo ten nechápavo vytreštil oči, no vzápätí rýchlo odložil gumové rukavice a odbehol.
„Ou, teraz som si uvedomila,“ siahla si Hanabi na čelo a previnilo pozrela na Hinatu.
„Áno,“ prisvedčila Hinata ustarostene, „toto bol iný klon, ten ktorý kosil trávnik. Snáď si uvedomí, že bola reč o dango.“
„Volala si ma?“ objavil sa vo dverách rozospatý klon, ktorý sa zdržal pri úlohe vymeniť posteľnú bielizeň.
„Pozorne počúvaj, o čo ťa chcem požiadať,“ začala Hinata, naznačiac Hanabi, nech to nechá tentoraz na ňu. „Utekaj za klonom, ktorý má namierené do najbližšej samoobsluhy a povedz mu, že nemá kúpiť chichi dango, ale anko dango. Následne vyhľadaj klona, čo chce doviesť Mitarashi Anko, že nepotrebujem Anko, myslelo sa dango.“
„Toho mám kadiaľ hľadať?“
„Tam, kde by si Anko hľadal aj ty,“ radila Hinata trpezlivo.
„No jasné, to dá rozum!“ potešil sa Naruto. „Takže ten, ktorý nemal doniesť Anko, má doniesť Anko, a zasa ten, čo mal doniesť Anko, nemá doniesť Anko, lebo chceš mitarashi dango.“ a už ho nebolo.
„Nepochodila si omnoho lepšie,“ zachichotala sa Hanabi nad utrápeným výrazom svojej sestry.
„Som hrozná! Nedokážem kontrolovať svoju pažravosť ani chute, ...“
„Aj mňa prekvapilo, že sa ti zažiadalo práve adzuki,“ skočila jej do reči Hanabi.
„… a na dôvažok,“ nenechala sa rušiť Hinata, „musí teraz všetko okolo domácnosti za mňa robiť Naruto, po tom čo mi Sakura nakázala oddychovať. Zaťažujem ho už možno viac, ako Kakashi.“
„Netráp sa, tá krátka doba, kedy musí obriadiť za teba domácnosť, mu iba prospeje. Ale povedz, ako to zvládaš s tými klonmi? Príde mi to trocha divné. Nemôže Borutovi spôsobiť duševnú ujmu, vidieť otca viackrát naraz?“
„Nie, na to dávame pozor a toto je iba dočasné provizórium. Každopádne som rada, že s tebou prišiel aj Kō a Boruto môže byť chvíľu aj v spoločnosti niekoho iného. Vieš, občas je to s nim náročné.“
„Neodvádzaj reč od klonov, Hin, lebo teraz sa ťa chcem opýtať na to najzaujímavejšie. Napadlo ťa niekedy, že by si to mohla robiť aj s viacerými naraz?“
„Čo by som …?“ nechápala Hinata, no následne zbledla a sčervenela, „Och, ako ťa to napadlo, ty jedna …!“
„Ja viem,“ prikývla jej sestra a začala vrhať nevinné pohľady, spoza šálky čaju, za ktorým si ukryla časť tváre, „Hanabi už nie je roztomilé dievčatko, Hanabi je veľmi zlé, zlé dievča.“
„Prestaň s tým,“ napomenula ju Hinata so smiechom, ktorý náhle prerušilo hlasité OU, pričom si siahla na brucho.
„Už to začína?“ vyskočila Hanabi tak prudko, že sa jej z hrnčeka vylialo na stôl trocha čaju, navzdory tomu, že už bol spolovice prázdny.
„Nie, ešte nie,“ upokojila ju Hinata a hneď aj pokarhala, „zrejme sa Himawari nepáčili tvoje reči.“
„Naruto už vie, že si jej vybrala meno?“ chytila sa Hanabi šance zmeniť tému.
„Nie, a ani sa to nemusí dozvedieť. Nech si potom myslí, že ho v skutočnosti vymyslel on, tak ako v prípade Boruta.“
„Presne,“ podporila ju Hanabi, „keby to bolo na Narutovi, vaše deti by sa volali Menma a Miso. A keď už sme pri tom, odbehnem pozrieť, ako sa darí Kōvi s Borutom. Na poschodí je nejako rušno.“

Ako sa len mohol dostať do tejto situácie? Teda, nie že by starostlivosť o syna dcéry hlavy klanu a budúceho nádejného Hokageho bola pod jeho úroveň, no teraz má dôležitejšiu úlohu. Zabezpečiť, aby sa Hiashi-dono dozvedel prvý, keď začne pôrod. To bolo už aj prv náročné, vzhľadom na niekoľko klonov, ktorých Naruto nechal doma, na dôvažok sa musí venovať Borutovi, takže nemôže byť pri pani Hinate. Nemôže použiť ani Byakugan, to je v domácnostiach členov klanu a dôležitých osob absolútne zakázané.
„Tu, tu, tu,“ dožadoval sa pozornosti Boruto iba pre to, aby zmizol v okamihu, keď k nemu otočil zrak. Podišiel k miestu, kde Boruto ešte pred chvíľou stál a za chrbtom sa mu ozvalo. „Bu!“ Otočil sa, no nikto tam už nebol. Zato sa však spoza jeho chrbta ozvalo: „Tu, tu, tu!“
Keby mohol použiť Byakugan, zistil by, čo sa vlastne deje, ale keďže nepredpokladal u dvojročného dieťaťa znalosť klonovej techniky, prisúdil to celé Borutovej znalosti prostredia a schopnosti rýchlo prebehnúť z jedného miesta na druhe cestami, kadiaľ sa zmestí iba on. Rozhodol sa nepristúpiť na detskú hru a iba si sadol pred stôl. Boruta po chvíli zjavne omrzela schovávačka, postavil sa pred neho s vystrčenou rukou a povedal „Ko! Koo.“
„Správne, tak sa volám!“ prisvedčil Kō a naďalej sa tváril vážne.
„Ko, … ko, … kooo!“ spustil Boruto čoraz naliehavejšie, dokonca začal trucovito poskakovať. Čo to naňho znova šije?
„Kō! Prečo mu nepodáš koláč, keď sa ho dožaduje?“ vbehla do miestnosti Hanabi a podala Borutovi jeden z koláčov, čo boli na stole za Kōm.
„Prepáčte, pani moja, vôbec som netušil! Už sa také zlyhanie nezopakuje, môžete sa spoľahnúť,“ uisťoval dokola Hanabi po celý čas, kým bola v miestnosti a aj chvíľu po tom, čo odišla.
„Kojášik!“ vyriekol dôležito Boruto, zahryzol sa a začal prežuvať.
Kō usúdil, že bude najlepšie, keď sa bude tváriť, že spí, zatiaľ čo si vymyslí plán, ako prejsť cez rozum klonom. Stačí aby sa jeden zrušil so správou, že pani Hinata už začala rodiť a Naruto sa o celom dozvie skôr než Hiashi-dono. Ale možno si robí starosti zbytočne. Aj keď má termín už na spadnutie, vôbec to nemusí začať, kým neskončia rokovania a Hiashi-dono sa nedostaví osobne.
„Je to tu, Kō!“ ozvalo sa zrazu zdola. „Pohľadaj niektorého z klonov a ostaň tu s Borutom.“
Strhol sa a otvoril oči. Kde je Boruto?
„Tato, tato a tato,“ ozvalo sa od okná a keď Kō priskočil k Borutovi, zazrel na dvore trojicu klonov s Anko. Musí ich nejako eliminovať, skôr, než sa dozvedia o začiatku pôrodu. Zbehol zo schodov, kde doslova vrazil do jedného Naruta. Skolil ho Nežnou päsťou, no ten sa len rozvalil na chodbe a nezmizol. Hádam len … .
„Kō, počuješ? My už ideme. Nie je tu ešte nejaký klon?“ ozvalo sa z izby.
Niet času, nesmú uvidieť, čo sa stalo. V panike schmatol bezvládne telo a priam neskutočnou rýchlosťou ho odtiahol do komory. Zvládol to!
„Bu!“ ozvalo sa za jeho chrbtom, rýchlo sa otočil (možno až prirýchlo - teda, nie že by Borutov pokus vystrašiť ho nejako zabral) a posledné, na čo si pamätal bol, ako stráca rovnováhu a privalilo ho Narutovo telo.

„Téééda! Som z toho celého taký rozrušený, že si ani nepamätám, ako som sa sem dostal. Verili by ste tomu? Máme dcérku!“ rozplýval sa Naruto pred ostatnými, keď prebral novorodenca z Hinatiných rúk. Oči všetkých prítomných sa obrátili na Kōa, ktorý by sa najradšej zmenil na špendlík a zapadol do nejakej škáry na podlahe. Hiashi-dono sa síce o začiatku pôrodu dovtípil zo zmiznutia Narutovho klona, prítomného na jednaní, takže svoju úlohu v zásade splnil, ale ako …
„Už som pre ňu aj vybral meno! Ako že to bolo …? Hmm!“
Hinata a Hanabi si vymenili pohľady. Čas na núdzový plán.
„Kým si Naruto spomenie, trocha izbu zútuľním,“ vytiahla Hanabi z tašky slnečnicu a dala ju do vázy.
„Himawari! Bude sa volať Himawari,“ spomenul si Naruto. „Vymyslel som skvelé meno však?“
„Áno drahý, preto nechávam výber vždy na teba,“ prisvedčila Hinata s úsmevom.