Naruto & Reikon (I.) 001: Čepeľ temnoty

(Za obrázok veľmi pekne ďakujem, Dracik )

Zdravím vás, ctení čitatelia. Vitajte pri mojej novej poviedke. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Keďže sa jedná o úplne nový príbeh, budem veľmi rád, keď sa na tvorbe príbehu budete podieľať aj vy. Môžete tvoriť tento príbeh spolu so mnou a to prostredníctvom komentárov či súkromných správ. Stačí, keď mi napíšte, kam by ste chceli, aby sa príbeh uberal, koho by ste chceli vidieť z hrdinov Naruta a pod. Rovnako sa budem tešiť aj vašim komentárom, hodnoteniam, postrehom i nápadom! Dúfam, že sa vám nová poviedka zapáči

Ďalší diel: pozastavené

„Svet. Jedno veľké bojisko plné problémov, konfliktov, nenávisti a zrady. Už celé roky nás sužujú rôzne problémy a katastrofy. Nič z toho by sa nemuselo stať a ani pokračovať, keby neexistovala ľudská chamtivosť a nenávisť v takom rozsahu. Spoliehať sa na poriadok, zákony? Ale prosím vás! To všetko je lož. Aj polícia, vládny aj tajný agenti či spoločnosti. To všetko je výkvet ľudskej spoločnosti a budú tu vždy len z jediného účelu. Vykoristiť nás, oklamať, prinútiť k poslušnosti. Všetci sme len bábky v rukách tých, ktorí si hovoria mocnejší.
Ale pre nás to neplatí. My nie sme ako ostatní. My nie sme oni! A nikdy nebudeme. Áno, boli sme vytvorení ľudskou spoločnosťou, ale nie chamtivou. Nie úžerníckou, ani tou čo klame či nenávidí. My sme spravodlivosť. My sme tí, ktorí prinášajú rovnováhu, ukončujú konflikty, nastoľujú skutočný mier. My sme Reikon! A ty… sa k nám pridáš.“

„Ako je to možné?“ opýtal sa Naruto Kakashiho, keď boli spolu so Sakurou, Saiom a Yamatom na ceste do Orochimarovho úkrytu. Všetci boli nervózni. Celý čas vedeli, že sa Orochimaru chystá niečo urobiť, ale netušili, že to bude až také zlé. Tsunade si ich všetkých zavolala dnes ráno a informovala ich o tom, že Orochimarovi sa podarilo ukradnúť tajné dokumenty zo sekcie samotného Hokageho. Sama netušila, ako k tomu mohlo dôjsť, nakoľko táto sekcia bola chránená tými najlepšími bariérami a ochrannými technikami. Ale stalo sa. Nech už k tomu došlo z akéhokoľvek dôvodu, teraz bola podstatná iba jediná vec.
„Zastaviť Orochimara je nevyhnutné.“ Rozhovoril sa Kakashi. „Netušíme aké informácie získal, ani čo s nimi hodlá urobiť, ale musíme ho zastaviť za akúkoľvek cenu.“ Sakura si nešťastne povzdychla a premýšľala nad tým, kde sa asi môže nachádzať Sasuke. Jej záujem oňho za tie roky neochabol, ba čo viac, ešte zosilnel. Premýšľala nad tým čo asi tak môže robiť, ako sa mal celé tie roky... a či aspoň jediný raz pomyslel aj na ňu. Na návrat domov, do Konohy.
„…Tsunade to povedala dosť jasne.“ Pridal sa Yamato. „Máme povolenie Orochimara zabiť.“
„Naruto, ty si z nás najsilnejší. Ovládol si silu Kyuu... Kurami a pomohol si zastaviť štvrtú vojnu ninjov a zjednotil päť veľkých národov. Porazil si Akatsuki raz a navždy.“
„S tým nesúhlasím, Kakashi.“ Kontroval mu Yamato. „Nezabúdaj, že sme nenašli Obitovo telo.“
„To síce nie, ale oči už viac nemá. Naruto mu ich počas boja vypálil. Aj keby náhodou prežil, nezíska späť Sharingan. Pre svet nepredstavuje nijakú hrozbu.“
Na to sa Yamato pochybovačne zatváril.
„Dúfam, že máš pravdu.“
Zvyšnú časť cesty sa už viac menej rozprávali o taktike útoku na Orochimarov úkryt a o tom, ako zvrátiť blížiacu sa katastrofu.

***

Orochimaru vošiel do tmavej rozľahlej miestnosti. V miestnosti boli zapálené fakle, ktoré horeli tyrkysovým plameňom a do miestnosti vnášali temný nádych. Na zemi bol krvou nakreslený trojitý kruh a uprostred neho bol nakreslený had požierajúci si vlastný chvost. Okolo kruhu boli červené sviečky.
Orochimaru mlčky prešiel okolo zahaleného muža a spľasol rukami. Na to sa ozval rachot a zapraskanie. Dlážka sa im pod nohami rozochvela, ale otrasy po chvíli prestali. Z kruhu vyšľahol modrastý záblesk.
„Ako dlho to ešte potrvá?“ opýtal sa zahalený muž.
„Už som ti povedal, že potrebujeme jeho. Bez jeho sily technika nebude kompletná.“
„A bez mojej pomoci by si nikdy tie zvitky nezískal. Si mojim dlžníkom, Orochimaru. Na to nikdy nezabúdaj.“ Odpovedal mu muž chladne vyhrážajúcim sa hlasom, na čo Orochimaru len prižmúril oči a zahryzol si do jazyka, aby na spoločníka nevyletel.
Orochimaru prešiel na druhý koniec miestnosti, odkiaľ si vzal akýsi predmet a ten položil doprostred kruhu.
„Na to, aby bola technika úplná, potrebujeme ešte jednu vec.“ Muž sa zamyslene otočil k Orochimarovi a prikývol.
Obaja spľasli rukami a sústredili chakru… následne v rovnakú chvíľu zvolali:

„Kuchiyose no jutsu.“
Miestnosť sa ponorila do čierneho dymu. Keď dym zmizol, uprostred kruhu sa vznášal čierny meč.
Orochimaru sa chladne pousmial. Podišiel ku kruhu a oči mu priam išli vypadnúť. Bol úplne ohúrený tým mečom.
„Konečne...“ zamrmlal si popod nos. „Čepeľ temnoty.“
Muž, ktorý stál mimo kruhu si prekrížil ruky. „Dúfam, že si uvedomuješ, že to nebolo jednoduché získať. Je to jeden zo zabudnutých artefaktov ešte po veľkom mudrcovi.“
„Ako inak. Niečo tak dokonalé ako toto... niet divu, že o tom vymazali všetky historické záznamy.“
Keď Orochimaru uchopil rukoväť, do tela sa mu vliala ohromná sila. V miestnosti sa rozfúkal silný vietor, ktorý vznikol len pomocou chakry z meča.
„Chakra samotného mudrca… je ohromná. Neskutočná!“ Orochimaru sa víťazoslávne rozosmial a švihol mečom. Na opačnom konci miestnosti sa zrútila celá stena.
Zdvihol meč nad hlavu a naďalej sa smial.
Muž ho sledoval so zatajeným dychom.
*Začínam mať obavy, že spolupráca s ním bolo veľmi zlé rozhodnutie.*
Asi po piatich minútach obdivovania ohromnej sily „Čepeli temnoty“ sa Orochimaru upokojil a vrátil ku spoločníkovi.
„Čo budeš robiť, keď sa tak stane? No povedz, nebude to lepšie než tvoj plán počas vojny? Večné genjutsu, prosím ťa.“
Muž mu neodpovedal. Nie preto, že by nechcel, ale preto, že mali hostí.
„Práve prešli bariérou. Sú tu.“
Orochimaru lúskol prstami, na čo polka fakieľ zhasla.
„Zvládneš tých ostatných?“ opýtal sa spoločníka s neskrývanými pochybami.
„Samozrejme. Nechám prejsť len Naruta.“
Otočil sa na odchod. „Dúfam, že nesklameš, Orochimaru. Môžeš mať ten meč, ale Naruto má ohromnú silu.“
„Nič sa neboj.“ Skonštatoval a spoločník zmizol.

***

Naruto a ostatní vošli do trávnatého údolia. Sakura sa porozhliadla po okolí.
*Žiadne pasce a ani nepriatelia.* pomyslela si po tom, čo im Sai podal správu. Zhodli sa, že Sai ich bude kryť zo vzduchu.
„Už vidím vchod!“ zvolal Naruto a pridal do kroku, keď v tom Kakashi aj Yamato zbystrili pozornosť. Kakashi si vyhrnul čelenku a Sharinganom kontroloval okolie.
„Naruto!“ skríkla Sakura zdesene, ale už bolo neskoro.
Z ničoho nič sa tam objavil Orochimarov spoločník s vytasenou katanou, ktorou bleskovo švihol. Čepeľ pokropila čerstvá krv.
Naruto bleskovo uskočil dozadu a prezrel si zranenie. Mal vážne poranený ľavý bok. Bola to nepekná hlboká rana, z ktorej vytekalo množstvo krvi. Našťastie k nemu pribehla Sakura a vďaka neúnavnému tréningu od Tsunade sa naučila množstvo nových užitočných jutsu.
„Chvíľu to potrvá.“ Keď sa Sakura pustila do liečenia, zistila, že zranenie nespôsobila obyčajná katana.
V tom sa medzi nich objavil Kakashi a vykril mužov útok obyčajným kunajom.
„Yamato, teraz!“
Ten si zmenil pravú ruku v drevo a zaútočil na muža množstvom „chápadiel.“, ale ten sa im bez akýchkoľvek problémov vyhol.
Na to sa do útoku pripojil aj Sai spolu s troma levmi, na čo muž zareagoval protiútokom.
„Katon: Goukakyuu no jutsu!“ veľká ohnivá guľa trafila levy, ktorí sa rozplynuli.
Z plameňov sa vyrútil Kakashi s aktivovaným Mangekyou Sharinganom.“
Muž zdvihol hlavu na Kakashiho, pričom mu kapucňa skĺzla z hlavy. Pousmial sa.
Kakashi sa zdesene pozrel na jeho tvár a Mangekyou okamžite stiahol bez toho, aby si to uvedomil. Bol v šoku a úžase. Muž mal previazané oči.
„Mysleli si si, že som mŕtvy, Kakashi?“
„O...obito?!“ prehovoril zdesene. Nemohol tomu uveriť. Odmietal tomu uveriť.
„Presne tak.“ Dodal Obito chladne a urobil výpad s katanou na Kakashiho Sharingan.
V tom na Obita sprava i zľava zaútočili Narutove klony s Oodama rasenganmi.
Nastal výbuch, po ktorom Kakashiho i Obita odhodilo dozadu na opačné strany.
Všetci sa zoskupili k sebe. Všetci boli v úžase.
„Tu máš odpoveď na otázku, Yamato.“ Prehovoril Kakashi, keď sa trochu spamätal.
„Takže Obito teraz spolupracuje s Orochimarom? Ale prečo?“
„Naozaj to chceš vedieť?“ odpovedal mu Obito, keď sa z ničoho nič objavil medzi nimi a chytil Naruta pod krk. V tom momente doňho Sakura vrazila kunaj a druhú ruku mu vrazila hlboko do brucha, na čo Obito vypľul krv a rozplynul sa.

*Klon.* pomysleli si všetci.
Pravý Obito k nim urobil niekoľko krokov.
„Obito… čo sa to s tebou stalo?“ Opýtal sa Kakashi s hlbokým smútkom v hlase. Mysľou mu prebleslo, že by ho radšej videl mŕtveho, ako takto. Slepého a k tomu aj spoločník Orochimara.
„Kašlite na to, Kakashi-sensei. Ako to, že s nami môže bojovať, keď je slepý?“ dožadoval sa Naruto vysvetlenia.
„Skvelá otázka, Naruto.“ Odpovedal mu Obito s neustálym úsmevom na perách. „V podstate ti chcem poďakovať.“
„He?“ nechápavo sa zatváril Naruto.
„Len vďaka tebe som získal omnoho viac než som si myslel. Tým, že si ma oslepil, sa mi otvorili mnohé svety, tajomstvá i poznania sveta.“
Po tom ako dohovoril sa rozochvela zem.
„Prišli ste sem kecať alebo zastaviť Orochimara?“
Naruto si v ruke vytvoril Rasen-shuriken, pripravený ho kedykoľvek hodiť.
„Čo myslíš?“ odpovedal mu a zamračil sa naňho.
Na to sa Obito rozosmial a upravil si šatku na očiach.
„Ty môžeš prejsť, Naruto. O tvojich schopnostiach a sile nepochybujem, ale ostatní.“
„Naozaj si myslíš, že nás rozdelíš, Obito?“ kontroval mu Yamato a pozrel na Narutovu tvár.
„Naruto, to nesmieš. Očividne je to pasca.“
„Ja viem, ale nemáme na výber.“ Pozrel sa na Obita. „Zdá sa, že za ten čas bito získal späť časť svojich síl a bojovať s ním by nám len uberalo drahocenný čas.“
„Naruto.“ Zajachtala Sakura.
„Vy sa ho pokúste zatiaľ nejako zdržať. Ja sa postarám o Orochimara a potom vám pomôžem s ním. Raz a navždy.“
„Nepáči sa mi to, ale máš pravdu.“ Prehovoril Kakashi a rezignovane povzdychol.
Naruto viac nestrácal čas. Vstúpil do Kyuubi módu a bleskovo preletel okolo Obita, ktorý ho nechal prejsť.
Kakashi, Yamato, Sai a Sakura sa rozostúpili, pripravení s Obitom bojovať.
Ten vytiahol aj druhú katanu a s úsmevom na perách sa rozbehol proti nim.

***

Naruto bleskovo prechádzal úkrytom pripravený čeliť pascám či iným nástrahám, ale nič z toho tu nebolo. Bolo to až príliš podozrivé, ale to nijako netrápilo.
Keď vošiel do rozľahlej miestnosti s kruhmi na zemi, vchod za ním sa zosypal.
Orochimaru sedel uprostred kruhu so zatvorenými očami a zamysleným výrazom.
„Vitaj… Naruto.“ Prehovoril naňho chladne a rozlepil hadie oči.
„Orochimaru.“ Oslovil ho a následne po tom naňho okamžite zaútočil.
Orochimaru vysunul čepeľ temnoty a švihol ňou. Narutou útok to zastavilo behom sekundy a odhodilo ho na druhý koniec miestnosti do steny, ktorá sa pod náporom tej sily rozštiepila.
Bolo počuť, ako čosi prasklo a Narutova pravá ruka ovisla.
Orochimaru si prehodil katanu cez ramená a pomalým krokom sa vydal k Narutovi. Tomu z pravej ruky tiekla krv a tá kvapkala do žliabku na zemi a ďalej tiekla až ku kruhom.
„Naruto… Naruto… Naruto.“ Opakoval si jeho meno ako nejakú básničku.
Keď stál pred ním, rukou ho chytil pod krk a zadíval sa mu do očí.
V tom sa ozvalo druhé prasknutie a Naruto vykríkol od bolesti. Ovisla mu aj ľavá ruka.
„Povedz mi, stálo ti to zato? Byť vždy tým hrdinom? Tým namyslencom, ktorý veril, že je najmocnejší?“
Neodpovedal mu.
Na to ho Orochimaru vytiahol zo steny a surovo ním tresol o zem presne uprostred kruhov.
Narutovi vyrazilo dych a ozvalo sa aj tretie prasknutie.
Narutovi ochabli nohy.
„Už viac tie nohy nepotrebuješ.“ Prehovoril Orochimaru chladne a priam počul, ako sa miestnosťou ozvalo Kuramove zavrčanie. Jeho chakra obalila Narutove telo v snahe ho vyliečiť, ale márne.
Orocghimaru sa naklonil tesne nad Narutovu tvár a jazyk sa takmer dotýkal jeho tvári. So záujmom ho sledoval a vychutnával túto chvíľu.
„Povedz mi, Naruto. Napadlo ti niekedy, že umrieš na tomto mieste, sám bez priateľov?“
Na to mu však neodpovedal. Cítil obrovské bolesti, že nebol schopný ani otvoriť ústa. Ba čo viac, od bolesti mu priam tiekli slzy zmiešané s krvou.
„Máš pravdu.“ Prikývol Orochimaru a roztočil katanu. Vyhrnul Narutovi tričko a namieril ju na pupok.

Do miestnosti sa premiestnil Obito celý od krvi a prekrížil si ruky.
„Dokonči to.“ Vyzval Orochimara.
„A čo ostatní?“
„Bojujú s kópiami.“
Orochimaru sa usmial od ucha k uchu a zastavil katanu. Zahľadel sa Narutovi do očí a z celej sily ju doňho vrazil.“
Narutovi sa rozšírili zreničky a z úst mu vyšiel bolestný ston.
Okamžite sa na bruchu objavila Kuramova pečať a v miestnosti priam vybuchla masa chakry, ktorá medzi sebou zápasila. Celé údolie sa rozochvelo. Zem sa trhala, kusiská vylietavali k oblohe, na ktorej sa objavovali blesky. Neustále hrmelo a aj obloha sa priam trhala na kusy, pričom odhaľovala úplne nové súhvezdia na atramentovej oblohe.
„Funguje to!“ zvolal Obito nadšene.
„Takže tvoj plán predsa len vyšiel.“ Skonštatoval Orochimaru. „Tento svet prestane existovať.“

Narutove srdce tĺklo čoraz pomalšie, slabšie a nepravidelnejšie.
*Odpusťte mi... všetci… sklamal som vás.* preblyslo mu mysľou a cítil, ako z neho unikajú aj posledné kúsky života. To posledné čo počul bol bolestný Kuramov rev. Z oka mu vytiekla čistá krvavá slza a naposledy vydýchol.

Obito spolu s Orochimarom sa rozosmiali a cítili, ako ich existencia v tomto svete končí, ale vzniká v úplne novom. V tom našom… skutočnom...

Koniec 1. časti