manga_preview
Boruto TBV 07

Nový vek Konohy (I.) 040: Mračná nad Konohou


III. celok: Invázia v Konohe

Tsunade sledovala z poza okna svojej pracovne, ako z čiernych mrakov na Konohu padá hustý mrazivý dážď sprevádzaný chladným vetrom. Za posledné obdobie je to jedna z najhorších búrok, aké kedy videla. Odpila si zo šálky horúci čaj a posadila sa do kresla. Dážď bičoval do okien a zvuk narážajúcich kvapiek sa ozýval po celej pracovni. Bolo síce krátko po trinástej poobede, ale tma tu bola nesmierna. Opätovne si rozsvietila stolnú lampu a čítala najnovšie správy.
„Tím Gai (Gai, Neji, Tenten, Rock Lee) i naďalej plnia misie v krajine bleskov na základe žiadosti Raikageho z pred štyroch mesiacov. Misia im prebieha veľmi dobre a očakávajú, že o mesiac sa vrátia. Kiba, Shino, Hinata, Ino, Chouji a Shikamaru riešia konflikty v Zvučnej. Domnievame sa, že v krajine ostalo ešte mnoho Orochimarových a Kabutových verných, ktorí sa snažia o akýkoľvek konflikt.“ Tsunade odložila správu na bok a vrhla sa do čítania druhej. Po chvíli sa do listu začítala, pevne ho zovrela v rukách a zreničky sa jej rozšírili. Potriasla hlavou, akoby sa snažila striasť zlý sen a opäť si správu prečítala, tentoraz nahlas.
„Naliehavá správa z Dažďovej (od Sakury). Väzenská pevnosť so zajatcom Zetsu bola zničená. Útočníci boli oblečení v čiernych plášťoch s červenými mrakmi, Akatsuki. S istotou vieme potvrdiť dvoch členov. Tobi alias Uchiha Madara a Hoshigaki Kisame. Dažďová bola z časti zničená, ale na opravách sa začalo pracovať a nepotrvajú príliš dlho. So znepokojením Vám musím oznámiť, že do krajiny sa navrátili staré konflikty a Dažďová sa opäť delí, tentoraz na tri územia. Severná časť územia patrí náboženskej sekte a ich verným. Bližšie informácie zatiaľ nemáme. Mrzí ma, že Vám zasielam takúto správu, Tsunade-sama. Opatrujte sa. S pozdravom Sakura, Sai, Yamato.“
Tsunade bola tak pohltená správou, že si ani nevšimla postavy stojacou pred jej stolom. Postava bola stredne vysokej postavy so šedými vlasmi, maskou cez tvár a čelenkou zakryté ľavé oko. Na rozdiel od tradičnej zelenej vojenskej vesty a modrých gatí, mala oblečenie čisto čierne.
„Dobré poobedie prajem, Tsunade-sama.“ Pozdravil ju Kakashi a cez masku sa usmial.
„Aj tebe, Kakashi. Kiež by bolo dobré ako hovoríš.“
„Stalo sa niečo.“ Tsunade odložila ďalšiu správu na bok.
„To počká.“ Vzala si do rúk šálku a o kúsok sa odsunula od stola.
„Povedz mi, Kakashi. Bol si aspoň ty úspešný? Našiel si to?“
„Áno.“ A položil jej zapečatený dokument na stôl. „ale môžem vám všetko zhrnúť.“ Dodal, nakoľko videl jej nadšený výraz, že má čítať ďalšie dokumenty.
„Budem ti povďačná.“ Dopovedala s úľavou a dopriala si poriadny dúšok.
„Kancelárov úkryt sa nachádza na mieste starej Danzovej základne, avšak s menšími úpravami. Úkryt bol posunutý k severnej oblasti a dostať sa doň dá cez dva vchody, pričom oba sú zabezpečené Anbu a bariérami.“ Tsunade kývla hlavou a tak pokračoval.
„Neviem ako rozsiahly jeho úkryt môže byť ale súdiac podľa Danzových posledných nákresov sa dá predpokladať, že úkryt bol zostrojený chodbami so slepými uličkami, s menším množstvom miestností, pričom sa dá predpokladať, že uprostred úkrytu bude zostrojená ďalšia tajná chodba vedúca do centrálnej časti samotného úkrytu. Dovnútra som sa nanešťastie nedostal. Je to dobre zabezpečené.“ Tsunade sa celý čas mračila a premýšľala. Ani by si neuvedomila, že Kakashi skončil, keby ju neupozornil odkašľaním.

„Ďakujem ti, Kakashi. Veľmi si toho cením. Mrzí ma, že to zašlo až tak ďaleko, ale Rada kancelára bezvýhradne podporuje. Avšak, to mi je jedno.“ Tsunade sa chladne usmiala a odtrhla pohľad od čaju.
„Kakashi, potrebujem, aby si našiel jedného človeka, ktorý by sa s tebou do úkrytu vydal, ale bližšie informácie ti podám až zajtra. Nateraz postačí, keď nájdeš schopného shinobi, ktorý sa nebojí vzoprieť rozkazom Rady. Druhého človeka ti vyberiem ja. Si ochotný sa na niečom takom podieľať?“
„Kedykoľvek a kdekoľvek, Hokage-sama.“ Tsunade sa rozosmiala a tresla rukou o stôl, ktorý zachrupčal.
„Ďakujem, Kakashi. Až príliš dlho som nechala Radu aby riadila systém. Je čas to napraviť. Napokon, kancelár odišiel už pred mesiacom a doteraz sme od neho nedostali ani jedinú správu. Predpokladám, že Konohe už naďalej nie je verný... ak vôbec niekedy bol.“
„Súhlasím.“
„Nateraz môžeš odísť. Vráť sa sem zajtra okolo deviatej ráno s kandidátom. Verím, že vyberieš tak, aby si bol spokojný, ako aj verím, že budeš spokojný aj s mojim výberom.“
„O tom nepochybujem. Zatiaľ, Tsunade-sama.“ Kakashiho zahalil oblak bieleho dymu a Tsunade sa vrátila späť k papierovaniu.

Niky stála opretá o strom a snažila sa nabrať dych. Do očí sa jej tisli slzy a cez rozmazaný pohľad sledovala spálenú čiernu zem na cvičisku bývalého tímu sedem.
„Do čerta!“ zakliala. „Stále to nie je ono. Tá technika nie je úplná. Nie je pripravená. Do čerta!“ a udrela päsťou do stromu. Skutočný dôvod, prečo bola Niky naštvaná nespočíval v nedokončenej technike, ale pramenil z neúspechu v sledovacej misii. Už je to skoro mesiac, čo dostala za úlohu špehovať kancelára, ale misia skončila fiaskom. Nepodarilo sa zistiť nič čo by mohlo Tsunade pomôcť. Aj keď kancelár podnikol nejaké kroky, vždy dôkladne zahladil všetky stopy. Niky spaľoval hnev už dlhé tri týždne a nijako jej ani nepomáhalo, že jej sestra Anamo sa z Piesočnej neozvala už vyše pätnásť dní. Strach o sestru a v nepatrnom množstve aj o Gaaru a ostatných nútil myseľ predstavovať katastrofické scenáre. Potriasla hlavou.
„Nie. Na toto nesmieš myslieť. Nič sa jej nestalo! Je v poriadku.“ Vyšla na dážď a zahľadela sa na čierne mračná. Mrazivé dažďové kvapky stekali z tváre z odevu, ako aj z rukovätí dvoch katán. Vzduch okolo jej pravej ruky sa vlnil a zohrieval. Za normálnych okolností by bolo nemožné, aby užívateľovi Katonu splanula ruka pod vodou, avšak, Nikyna schopnosť bolo jedinečné Kekkei Genkai, ktorého silu nepozná nik, ani ona sama. V ruke sa tvarovala ohnivá guľa podobná Rasenganu, ktorá náhle vzbĺkla a rozdelila sa na tri prúdy plameňov, pričom všetky tri zasiahli stred troch terčov na opačnom konci cvičiska.
So svojim výkonom bola spokojná. V tom zbystrila pozornosť.

„To bolo zaujímavé.“ Ozval sa známy hlas. Niky si prekrížila ruky cez hruď a podráždene odpovedala.
„Čo tu chceš, Kakashi?“ nepriateľský tón v hlase Kakashiho prekvapil, ale nie tak ako Niky. Kakashiho uznávala už od chvíle, kedy ho po prvý raz uvidela. Bol pre ňu niečím novým. Vyžarovalo z neho niečo, čo Niky záhadným spôsobom priťahovalo. Od tej doby mala pocit, že ho pozná celý život. Keď jej bol na blízku, všetky problémy a útrapy sa stali ničím. Akoby bol jej svetlom v temnotách. Jej ochrancom pred všetkým zlým. S Kakashim bol pre Niky život ľahší a zmyslenejší. Už jej nešlo o boj a násilie. Práve naopak. Vo všetkom sa snažila nájsť niečo dobré a harmonické. Snažila sa vidieť veci z úplne inej stránky. Čas, ktorý trávila v Konohe jej značne prospel. Aj pohľad akým sa na ňu Kakashi díval naznačoval niečo nezvyčajné. Ako zistila, nikdy sa na nikoho tak nedíval ako na ňu. Práve z tohto dôvodu ju mrzelo, že ho odbila tak chladne, ale bála sa to prejaviť, preto sa tvárila ako kameň.
„Od doby čo tvoja sestra odišla, tráviš väčšinou času tu na cvičisku môjho bývalého tímu. Ach, toto miesto má úžasnú atmosféru.“
„Ty si tu trénoval?“ opýtala sa Niky naďalej chladne. Kakashi sa usmial a privrel pravé oko. Oprel sa o jeden z troch drevených stĺpov uprostred.
„Už je to veľmi dávno. Kedysi ako malý chlapec, neskôr ako učiteľ Naruta, Sakury a Sasukeho.“ Pri Sasukeho mene Niky odfrkla.
„Uchiha Sasuke.“ Prehovorila s nenávisťou a zatrpknutosťou. Zakaždým keď počula jeho meno, mala pocit, akoby ju niekto udrel do brucha. Vždy sa jej tam pohlo čosi klzké a studené. Kakashi sa na ňu spýtavo zadíval.
„Po tom všetkom čo urobil ste ho i naďalej bránili a považovali za svojho priateľa. A keď sa vojna skončila... priviedli ste ho späť do Konohy akoby sa nič nestalo! Všetko mu odpustili a zabudli na bolesť a jazvy, ktoré po sebe zanechal. A aby toho nebolo dosť, tak medzi seba prijmete kancelára a...“
„No, kvôli kancelárovi som za tebou vlastne prišiel.“ Skočil jej Kakashi do rečí a i naďalej sa milo usmieval. Niky sa naňho zamračila a prezieravo ho sledovala.
„Kvôli kancelárovi? Za mnou? O čo ti ide, Kakashi?“ brala to ako čistú provokáciu a výsmech.
„Chceš mi snáď pripomenúť môj neúspech?“
„Skôr ti ponúknuť možnosť neúspech napraviť.“ Niky poklopkala nechtami po rukovätiach katán, na čo Kakashi otvoril oko a tváril sa vážne.
„Ako to myslíš?“ opýtala sa s čoraz väčším záujmom. Kancelára nenávidela viac než Sasukeho a pri pomyslení, mu uškodiť sa jej zdvihla nálada. Kakashi sa pozrel na jej premočený odev.
„Bež sa domov prezliecť a príď za mnou do Ichiraku rámen. Tam ti všetko vysvetlím. Stretneme sa o... takých dvadsať minút?“ Kakashi sa zvrtol na odchod, ale skôr než odišiel, dodal. „A nie neberiem ako odpoveď.“ Vedel, že by Niky odmietla a preto zmizol skôr, než stihla namietať.
Keď bola opäť sama, porozhliadla sa, či je tomu naozaj tak. Nad Kakashiho pozvaním sa pousmiala.
„Kakashi... ani mi nedal možnosť ho odmietnuť.“ Niky sa otočila smerom k chodníku do mesta a odkráčala domov sa pripraviť na stretnutie s Kakashim.

Hranice Železnej krajiny:
Madara, Kisame a Kejos stáli pri sebe a dívali sa na neďaleké mesto v železnej krajine. Kúsok od nich čosi zapraskalo, na čo sa Kisame s Kejosom otočili.
„Trvalo ti to dlho. Oneskoril si sa.“ Privítal Madara hosťa.
„Inak to nešlo, Madaro. Vyskytli sa isté komplikácie.“
„Komplikácie?“ pokračoval Madara nie príliš nadšene. Postrehol, ako Kisame vytiahol Samehadu a udrel ňou o zem.
„A toto má byť čo?!“ zvreskol Kisame nepriateľským hlasom a pevne zovrel meč.
Madara sa otočil tiež, aby zistil dôvod rozruchu. Keď zbadal že pri kancelárovi stojí Kankuro, prekvapene odpovedal.
„Hó? Tak ty si priviedol Kazekagovho brata, kancelár?“ Kankuro stál v napätí a bol pripravený pre prípadné problémy. Kisameho dravý pohľad mu k tomu dával dostatočný dôvod.
„Pokojne môžeš stiahnuť Samehadu, Kisame. Kankuro je tu so mnou.“ Kisame sa so znechutením a zúrivosťou zabodol do kancelárových očí.
„Len to že má plášť Akatsuki z neho člena neurobí!“
Bol to len záblesk. Okamih. Kisame sa odrazil od zeme a ocitol sa pri Kankurovi príliš rýchlo a skoro na to, aby stihol zareagovať. Samehada mierila na Kankurovo hrdlo. Madara sa z ničoho nič ocitol medzi nimi a zmenil Samehade smer, ktorá s buchotom narazila o zem a vytvorila menší kráter.
„To stačí, Kisame. Nie je dôvod na otvorený konflikt. Odlož Samehadu.“ Prikázal mu, no Kisame naďalej váhal. Prehodil si Samehadu cez plece vo chvíli, keď Madara na kancelára prehovoril.
„Ale čo povedal Kisame je pravda. Len to, že má plášť z neho člena nerobí. Mimo to, mám značné pochybnosti ohľadom dôvery niekoho ako je Kankuro. Nevidím nijaký dôvod, prečo by si tu mal byť.“ Kisameho Madarova podpora ako tak upokojila a vychutnával si Kankurov vyplašený výraz. Kancelár sa nad celou touto situáciou len bavil, zatiaľ čo Kejos sa z miesta ani nepohol. Dokonca sa k nim otočil chrbtom, ale aj on načúval.
„Pravda.“ Prehovoril napokon kancelár. „Máš pravdu. Len to že tu je z neho člena neurobí a o dôveru už nehovoriac.“
„Tak?“ súril ho Madara.
„Uzavreli sme spolu výhodnú ponuku, Madaro. Kankuro chce poslúžiť vyššej moci. Chce sa stať zbraňou, prostredníkom a k tomu... mi už stihol poskytnúť zaujímavé informácie. Musíš uznať, že je vždy zábavné sledovať, ako vlastnú rodinu zrádza najbližší.“
Madara na Kankura zazeral so značným znepokojením a opatrnosťou. Za to Kisame bol napätý ako struna a nevedel sa dočkať príkazu na Kankurovo zabitie.
„Hovoríš, že by si sa chcel stať členom?“
„Áno, Uchiha Madara.“ Odpovedal mu Kankuro trpko, ale na tvári neprejavoval nijaké známky strachu ako takého, i keď jeho vnútro sa zmietalo v záplave zmiešaných pocitov.
„Tak dobre.“ Dodal Madara, na čo Kisame vypleštil žraločie očká.
„To nemôžeš myslieť váž...“ ale Madara ho umlčal zdvihnutým prstom.
„Len pokoj, Kisame. Kancelár sa zaň zaručil a určite by ho sem nepriviedol, keby si nebol istý. Okrem toho, mám preňho úlohu, pri ktorej nám môže dokázať, ako veľmi by sa chcel stáť súčasťou Akatsuki. A... získal si dôveru.“ Kankuro prikývol a uvoľnil si ruky, akoby o nič nešlo.
„Som pripravený si získať vašu dôveru. Vás všetkých.“ Dopovedal a zrak mu spočinul na Kisamem, ktorý ho zúrivo odbil.
„Tak dobre, Kankuro. Hneď zistíme, ako veľmi to myslíš vážne. Nasleduj ma.“ Kancelár ho povzbudil prikývnutím a Kankuro prešiel popri Kisamem, ktorý trochu nadvihol Samehadu a prebodol Kankuro s ešte väčšou nenávisťou.
Spolu s Madarom prekročil hranice Železnej a ostatní členovia Akatsuki sa vybrali za nimi.
Koniec 40. časti

Poznámky: 

5
Průměr: 5 (7 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele mestekova
Vložil mestekova, Út, 2012-01-24 15:00 | Ninja už: 5305 dní, Příspěvků: 1299 | Autor je: Pěstitel rýže

Sakra, makaj na ďalšom dieli Laughing out loud ja už važne neviem čo ti mám napísať, vychvalovať ťa do neba nemôžem, lebo budeš namyslený Laughing out loud a tak ti môžem povedať iba jedno : Pokračuj v tom, je to naozaj skvelé Smiling

FF série - pre milovníkov Sasukeho a Gaary :)

FC PRE SABAKU NO TANARIS: http://147.32.8.168/?q=node/107525#new

Obrázek uživatele Zisi
Vložil Zisi, Po, 2012-01-23 21:12 | Ninja už: 5137 dní, Příspěvků: 205 | Autor je: Prostý občan

Obrázek uživatele gohan35
Vložil gohan35, Po, 2012-01-23 22:17 | Ninja už: 5531 dní, Příspěvků: 119 | Autor je: Utírač Udonova nosu

http://147.32.8.168/?q=node/74411 Nový vek Konohy: Dodatky a fanart (ako aj zoznam dielov môjho ff)

http://147.32.8.168/?q=node/107511 : Hokage no Uchiha (Fan fiction)

http://147.32.8.168/?q=node/99097 : gohan35 fan club