Týždeň na chate 1- Príchod

„Tak už nám to povedzte! Prečo sme tu?“ spýtala sa Sakura a hľadala podporu u ostatných ninjov v miestnosti.
„Áno, už to povedzte!“ pristúpil Naruto bližšie.
Piata Hokage si zrejme pozornosť všetkých užívala, čo značil aj jej dôležitý výraz na tvári.
Pomaly sa zo stoličky postavila a začala:
„Vy všetci ste poslednú dobu veľmi pracovali...“
„Tak už to vyklopte!“
„Naruto, prestaň, lebo to nepoviem! Proste som vám vybavila za odmenu týždennú dovolenku na jednej chate...“
V miestnosti nastalo od ohromenia ticho.
„Áno, presne tak,“ hrdo sa vystrela Tsunade, „odchádzate zajtra ráno a do večera by ste tam mali byť. Stravu máte zabezpečenú a vnútri sú 2 kúpeľne, 3 záchody, 6 spální a jedna jedáleň. A tam vás bude čakať ešte jedno prekvapenie...“

Všetci sa rozišli a na druhý deň ráno už vzrušene pred bránou Konohy čakali Neji, Tenten, Lee, Hinata, Kiba, Shino, Sakura, Sai, Naruto, Shikamaru, Ino, Choji, Asuma Kurenai, Gai a taktiež Izumo a Kotetsu.
„Kde zas ten Kakashi je?“ rozčuľovala sa kunoichi v Narutovej náručí, no keď ju pobozkal, spokojne sa usmiala.
„Neboj sa, Sakura-chan,“ šepkal jej do ucha „teraz máme celý týždeň iba pre seba. Nemáme sa kam ponáhľať.“
Kakashi na prekvapenie ostatných dorazil dosť skoro a po jeho výhovorkách, ktoré nikto nepočúval, celá skupina ninjov vyrazila.

O tom, že Gai na čele radu nie je dobré znamenie, sa o malú chvíľu presvedčili všetci. Až do večera v kuse bežali, až kým sa neozvala Ino.
„Sensei, ja už asi umriem! Mojej pleti neprospieva stres a námaha!“
„Proste potrebujeme oddych!“ zazrela na ňu Sakura.
Asuma síce nebol až tak unavený, no so súcitom v očiach pristúpil ku Gaiovi, pričom ho musela Kurenai neochotne pustiť a povedal: „Maito, idú už od rána, predsa by sme im mali dopriať oddych.“
Gai s mladistvým výrazom a odhodlaním na tvári pozrel na mladých ninjov a najskôr nechcel ustúpiť, no na druhej strane sa nechcel hádať s kolegami pripravenými na neho zaútočiť každú chvíľu, a tak sa rozhodol neodvrávať a prestávku nakoniec povolil.
„Nebolia ťa nohy?“ spýtal sa starostlivo blonďáčik svojej priateľky.
„Trochu,“ zašepkala Sakura unavene.
„Večer ti ich pomasírujem,“ pobozkal ju.
„Som zvedavý, čo za prekvapenie zasa Hokage vymyslela,“ hundral si skôr pre seba Shikamaru a jeho kamarát si nestačil ani otvoriť balíček zemiakových lupienkov, a už Gai vstával a naznačoval, že majú vyraziť.
Všetci teda neochotne vstali a pokračovali v ceste, keď sa začalo stmievať.
„Nie je ti zima?“ spýtal sa Naruto.
„Nie,“ zaklamala Sakura, no jej trasúce sa ruky ju prezradili, takže jej Naruto prehodil svoju bundu okolo pliec.
„A sme tu!“ zareval Gai, a keď všetci zdvihli zrak, naskytol sa im pohľad na veľkú starú drevenicu- ich cieľ.
Či už kvôli tme, cez ktorú nič nevideli, alebo od únavy, nikto sa z nej netešil ako Gai, len už chceli ísť rýchlo dnu a konečne spať.
V chodbe si odrazu všimli svetlo smerujúce z kuchyne, a keďže nikto nechápal, čo sa deje, šli sa presvedčiť.
Vo dverách kuchyne zbadali troch súrodencov a ich senseia.
„Temari!“ vykríkol Shikamaru a neubránil sa červeni na tvári.
Gaara si nahlas odkašľal, pretože ho zrejme urážalo, že si ho nikto nevšíma.
„Sú tu aj jej dvaja bratia a sensei,“ usmial sa Naruto.
„Takže vy ste to prekvapenie?“ spýtala sa Sakura.
„Áno,“ usmial sa Kotetsu „ a my sme to vedeli už v Konohe...“
„Lebo nám to Tsunade povedala!“ smial sa Izumo.
„Ale prišli ste o prekvapenie,“ podotkla Temari, a vtedy obom chuuninom zmrzol úsmev na tvári.
„Tak ako si rozdelíme izby?“ spýtala sa Temari a pritom sa pozrela na Shikamara.
Ten jej pohľad opätoval a obom opäť očervenela tvár.
„Ja to rozdelím,“ zobral Gai do rúk papier a všetci protestovali a kričali, nech ho niekto zastaví.
Nakoniec mu papier zobral Asuma a začal zapisovať:
„Takže 1.izba- tam budú určite učitelia, čiže ja, Kurenai, Kakashi a Baki,
2.izba- Shikamaru, Choji, Shino, Kiba, 3.izba- Neji, Gaara, Kankurou, Lee,
4.izba- Temari, Tenten, Ino,
5.izba- Hinata, Sakura...“
„Ja chcem byť s Narutom!“ kričala ružovlasá kunoichi.
„Dobre, tak 5.izba- Hinata, Sakura, Naruto a Sai a 6.izba- Kotetsu, Izumo a Gai. Nejaké námietky? Tak je vybavené.“
Ninjovia sa pobrali do svojích izieb, a ani si svoje veci nevybalili, už bežali do postelí.
„Naruto,“ zašepkala Sakura, a už mu vyzliekala tričko.
Obaja sa skryli pod prikrývku a v izbe sa ozýval ich smiech.
Na druhom konci bolo však počuť tiché vzlykanie. Ležalo tam totiž dievča, ktoré predstieralo, že spí, ale v skutočnosti plakalo, pretože, každé ich zasmiatie jej pripadalo ako nôž pomaly sa zarezávajúci do jej srdca.
„Hlavne, že je šťastný,“ opakovala si neustále, avšak prúdy sĺz nemohla zastaviť.