Po štvrtej vojne ninjov - Narutova misia 01

„Pane prehrali sme,” povedal a pokľakol. Hlas sa mu triasol, keď to hovoril.
„Ako ste mohli prehrať!” skríkol. „Bolo vás tam 10 na jedného potulného ninju!”
„Bol to ten najmocnejší ninja, akého som kedy videl, pane,” povedal a chytil si kýpeť ruky, o ktorú prišiel pri boji a keby nebol rýchlejší prišiel by o viac.
Samozvaný kage zúrivo skríkol a udrel svojho poddaného. „Ty neschopný hlupák! Uvedomuješ si, čo to znamená?" zhlboka sa nadýchol a pohŕdavo pozrel na muža na zemi.
„Zistil si aspoň ako sa volá?!”
Muž zdvihol pohľad od zeme a trasúcim hlasom povedal: „Bol to Uzumaki Naruto, pane.”
„To meno je mi povedomé,” zamyslel sa. „Určite som o ňom už počul, ale nespomeniem si v akej súvislosti.” Frustrovane zaklial.
„Mám sa povypytovať medzi našimi, pane?”
„Nie!” skríkol. „Nikto sa nesmie dozvedieť, čo sa stalo, aj tak je vojsko dosť demoralizované a nepotrebuje vedieť o našej porážke. Pošlem na neho našich najlepších ako na zbeha. Ty budeš mlčať, je ti to jasné?”
„Áno, pane.”
„Teraz sa mi prac z oči, ty zbabelec!” prikázal a muž sa rozbehol preč. Kage ho znechutene sledoval, keď si bol istý, že je z dosluchu prehovoril: „Jon.”
Pred ním sa okamžite objavil ninja. Bol celý v čiernom a s čiernou maskou na tvári. Na chrbte mu visela katana v čiernom puzdre s taktiež čiernou čepeľou.
„Pane,” šepol potichu. Jeho hlas v sebe neniesol ani stopku emócii, bol to hlas dokonalého zabijaka.
„Počúval si, vieš čo máš robiť,” prehovoril a otočil sa. Jon zmizol. Kage sa otriasol. Nikdy nemal rád toho tichého zabijaka. Behal mu z neho mráz po chrbte, z jeho bezcitných očí, jeho mlčania, jeho hlasu, ale k dosiahnutiu svojich cieľov potreboval takých ľudí a Jon bol najlepší.
Sadol si a čakal až sa Jon vráti so správou, že ten zbabelec je mŕtvy. Nepotreboval predsa, aby sa mu pošmykol jazyk. Potom zorganizuje lov na Uzumaki Naruta. Áno, mohol by poslať Jona, ale mužstvu neuškodí, keď budú vedieť, ako dopadne každý dezertér a k tomu bude ten neznámy dokonalý. Bude ho mučiť tak kruto, že nikoho ani len nenapadne dezertovať.
Spokojný, ako otočil situáciu vo svoj prospech, si sadol do kresla a čakal.
Na nebi žiarili hviezdy a v teplej letnej noci povieval chladný vánok. Po meste pobiehalo veľké množstvo ozbrojených ninjov, niektorí za prácou, iní za zábavou. Miestne obyvateľstvo bolo zavreté vo svojich domoch. Odkedy Kan so svojou armádou obsadil mesto a vyhlásil sa za kageho, nebolo na uliciach bezpečne. Ubehol už mesiac čo Kan mesto dobil. Za tú dobu stihol vyrabovať najbohatšie domy, podrobiť si obyvateľstvo a naverbovať všetkých bojaschopných mužov. Ani jedno z toho neprebiehalo bez násilia a krviprelievania.
Zhromažďoval, trénoval a zásoboval armádu, ale nikto nevedel za akým účelom.
Naruto si znudene povzdychol. Práve na to tu bol on. Zistiť, čo má Kan za lubom a zastaviť ho. Keby malo byť po jeho, nabehol by tam, porazil by Kana a všetkých jeho kumpánov a bolo by hotovo. Ale to nie, vraj má čo najefektívnejšie obhliadnuť situáciu a s čo najnižšími stratami na životoch a majetku zastaviť Kana a navrátiť tomuto zapadákovu mier.
Znova si povzdychol. Čím si len zaslúžil, že ho Kakashi sensei, vlastne teraz už Hokage Kakashi, poveril takouto úlohou? Keď ho ňou poveroval povedal, že je to najlepšie, čo majú, že na neho spolieha a verí, že to dokáže. A on ledva príde a už sa zapletie do boja s desaťčlennou hliadkou. Ešte že ho napadlo nechať toho jedného utiecť, aby ho doviedol k nepriateľovmu hlavnému stanovisku.
Potom čo zmizol si Naruto v budove sadol na neďalekú strechu mimo všetkých pohľadov a čakal. Asi po piatich minútach muž vybehol z budovy a utekal akoby mu bola v pätách rozzúrená Sakura. Naruto sa uškrnul. Úsmev mu zmizol, keď muža v bočnej uličke zabil muž celý v čiernom. Ani si nevšimol skade sa tam nabral a už sa po zemi kotúľala mužova hlava.
Zabijak sa rozhliadol po okolí a Naruto sa tesnejšie pritisol do tieňa, čierne oblečenie, ktoré si na seba obliekol mu pomohlo splynúť s okolitou tmou a privrel aj svoje žiarivo modré oči, aby ho neprezradil odlesk svetla v nich.
Zabijak sa naposledy pozrel na mužove telo a zmizol rovnako ako prišiel. O telo sa už nestaral. Zjavne nebolo nič zvláštne nájsť v týchto časoch v uličkách mŕtvolu.
Naruto vstal a nikým nevidený sa vykradol z mesta. Keď došiel k svojmu táboru, bezpečne ukrytému, spokojne sa usmial. Potom zvážnel.
Bolo mu ľúto toho muža, ktorého zabili s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli nemu.
Na chvíľu privrel oči a nechal zmiznúť jedného z 50 klonov ďaleko odtiaľto. V mysli sa mu hneď vynorila informácia, že klony sú už neďaleko od tajnej základne ninjov z Konohy, kde predajú svojich deviatich zajatcov ninjom, ktorí sa postarajú o ich prepravu do Konohy, kde budú vypočutí a potrestaní, prípadne prepustení.
Znova si pochvaľoval Kakashiho nápad vytvoriť takéto stanoviská. Potom ako ho odhalila hliadka na neho samozrejme hneď zaútočili, tak vytiahol chakrový meč, do ktorého pustil Kyuubiho chakru a on sa predĺžil z 20 centimetrov na meter tvorený extrémne hustou Kyuubiho chakrou. Jeden z nich, pravdepodobne ich senzibil, začal okamžite utekať, zrejme sa vystrašil jeho chakry alebo ho podľa nej poznal. Jeden z jeho kolegov po ňom sekol a odťal mu ruku, ale on aj tak utiekol. Potom začal boj. Po chvíľke boli všetci v bezvedomí a po ich odzbrojení a zviazaní vytvoril 50 klonov a poslal ich na cestu. Potom sledoval toho, ktorý utiekol.
Teraz mu neostávalo nič iné, len ostať hore, aby jeho klony nezmizli hneď ako zaspí a pripraviť sa na to ako porazí diktátora a mesto plné lumpov, ktorí ho poslúchajú na slovo. Vskutku jednoduchá misia.