Sasukeho premárnená šanca

Sedel som v kresle a premýšľal, ako zaútočiť a možno aj zničiť Listovú, ale vážne nič mi nenapadlo. Zaútočiť v štvorčlennej skupinke na dedinu s najväčším počtom ninjov - aj keď väčšina z nich sú iba genninovia - je hrozné! A práve teraz, keď som sa dozvedel, že ten Naruto, ktorému som nadával do úbožiakov, dokázal poraziť samotného Peina! Je to nemožné.

Chytil som sa za hlavu. Náhle sa mi začali vybavovať všetky spomienky, ktoré som s ním zažil. On mi bol najbližším priateľom a ja som ho opustil...
Opustil som ho, len aby som pomstil svoj klan, aby som sa pomstil niekomu, kto bol môj brat a priateľ... aby som zabil Itachiho!

Podstúpil som aj zohavenie tela a zapredanie sa zlu, len aby som získal o niečo viac sily. A potom, keď sa mi podarilo zabiť aj samotného Itachiho, hneď na to sa dozviem, že po celý ten čas pre mňa chcel len to najlepšie!

Potom som zistil, že celý môj doterajší život bol len klamstvom! Je to vôbec možné?! Jediné, čo viem, je vraždiť... Veď aj teraz rozmýšľam, ako zničiť Listovú! Je to hrozné...

Ale náhle sa rozleteli dvere, v ktorých stál rozzúrený Suigetsu:
"Sasuke!"len ma tak myklo a skoro ma zhodilo z kresla. "Vyžeň Karin z kúpelne!!! Už je tam celú hodinu!" vrieskal na mňa ako na hluchého.

"Dobre, dobre." ukľudňoval som ho a pristúpil som ku kúpelňovým dverám.

"Čo chceš robiť? Veď som vravel, že je tam Karin."

"Pst! Ver mi." zaklopal som na dvere a milým hlasom som začal: "Karin, pustila by si ma do..." ale ani som nestihol dopovedať, už v dverách zacinkal kľúčik a otvorili sa. Pózovala tam Karin s mokrými vlasmi zabalená v krátkom uteráku.

"Jasné. Poď, a ak chceš, môžeš tu zostať so mnou..." zaklipkala na mňa jej veľkými okúzľujúcimi očami, ktorým som neodolal, čo zvyčajne nerobím, a omámený som sa k nej približoval, ale v tom Suigetsu vletel do kúpelne so slovami:

"Díki Sasuke! Si kamoš!" a zamkol.

Karin ostala pred dverami so mnou.

"Suigetsu, ty somár! Vychladne mi voda vo vani. Hŕŕŕŕ!!!" a začala kopať do dverí. Pekná chvíľa zmizla, čo ma pekne naštvalo.

"Karin, ustúp!" poslúchla a ja som vypiekol jedno z mojich ohnivých jutsu. Dvere sa hneď zmenili na popol, no naskytol sa mi divný pohľad, totiž videl som Suigetsua, ako si uľavuje a pritom na mňa vykrikuje, že aký som "kamoš". Netušil som, že je to možné.

Medzitým Karin buchotavými krokmi dopochodovala k Suigetsuovi a vyhodila ho von z kúpelne, upozorňujem, gate si tu zabudol. Som zvedavý, čo spraví, tak som rýchlo vykukol oknom, ktorým pred chvíľou vyletel rovno na ulicu, ale nepobavil som sa. Práve tam stál Jugo, ktorý mu hneď požičal svoj plášť.

No teraz som cítil, že mi niekto vyzlieka vestu. Otočil som sa:
"Karin! Čo to robíš?!"
Karin hodila za seba moju vestu, takže som pred ňou stál polonahý.

"Hádam do vane nepôjdeš oblečený..." zase na mňa zamrkala jej veľkými očami, no teraz to vo mne nič nevzbudilo. Kúzlo už pominulo, len teraz ako sa vypliesť z tejto blbej situácie?

"Hm... vieš... ja..." začali mi po tvári stekať kropaje potu.

"Ale veď sa nehanbi." s týmito slovami mi odložila meč a rozväzovala lano, ktoré som mal uviazané okolo pása.

"Vieš čo, Karin. Ja to zvládnem sám. Nechaj to tak, len sa na chvíľu otoč, dobre?"

"Tak fajn." plná očakávania sa otočila a dávala si dolu uterák, ale ja som rýchlo vyskočil oknom, ktorým letel Suigetsu. Dopadol som na zem a utekal, čo mi nohy stačili.

"Už nikdy viac, už nikdy viac..." hovoril som si v duchu.

Keď Karin zistila, že tam nie som, začala vykrikovať z okna moje meno...a bola nahá! Síce ma veľmi lákalo pozrieť sa, ale musel som odolať. Veď potom by ma zodrala z kože, za to, že som ušiel. Stále som bol skrytý za stĺpom a udychčaný.

Zo zadu znel jej hlas volajúci moje meno, ale neskôr som počul niečo iné:
"Hej! Vy úchyláci! Pozerajte si na niekoho iného!" a zabuchla okno.

Opatrne som sa obzrel, že čo sa to stalo. Prišiel som bližšie k Jugovi a Suigetsuovi, ktorí civeli na okno, v ktorom sa ukazovala Karin.

"Hej, čo sa deje?" spýtal som sa ich. Oni len nemo a omámene zízali na to miesto s otvorenou hubou, z ktorej začali tiecť sliny. Zabil som im cez hubu, aby sa prebrali. Pomohlo to, tak som zopakoval moju otázku, že čo sa stalo.

"Sasuke, Sasuke..." začal ma po chrbte tľapkať Jugo.
"...prišiel si o veľa."

"Hihi, áno." pokračoval Suigetsu utierajúc si sliny
"A vlastne, prečo si od tiaľ ušiel? Vieš ako bombovo vyzerá?"

"Čože?! To ako vážne?" no oni sa začali ešte viac smiať, že aký som to ja hlupák...

Ale vlastne mali pravdu. Nevyužil som skvelú príležitosť, ktorá sa mi už asi nikdy nenaskytne... Môžem si lízať labu, hm čo už...